Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Denník dievčaťa naopak - 8. kapitola

01.12.2018 (14:00) • JaneVolturyCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1100×

17. septembra

Konečne som doma. No mám problém. A vlastne sú to dva problémy a jedného musím nechať. Ale koho. Edwarda alebo Jetra?

„Bella, som tak rada.“ Monika vbehla do izby a objala ma.

„Tak ja vás nechám samé,“ skonštatoval Charlie.

„Tak - ako? Ako nesieš to všetko?“ spýtala sa tichšie.

„Ani neviem. Bol tu aj Edward. A aj Jetro.“ No budem jej klamať?

„Bella... Neviem, ako ti to povedať,“ začala.

„Viem to. Edward a Emmett sú upíri a Jasper s Jetrom sú hauriovia. Ty si sa pre mňa vzdala dajakej energie a potom si skoro sama umrela,“ vyrapotala som.

„No, tak to vieš. Som Preas. Ochraňujem ľudí,“ povedala. No fajn a ja sa dozviem, že môj otec je vlkolak a som fakt úplne šťastná.

S Monikou sme sa dlho rozprávali. Cez víkend mala prísť jej mama. Všetci sme boli pozvaný a tak sme nemali prečo neisť.

20. september

Deň párty, kedy príde Monikina mama.

Všetci sme išli k Monike. Keď sme tam už boli všetci (prišli sme o hodinu skôr aby sme mohli pomôcť s prípravami) niekto zaklopal na dvere.

„To bude ona,“ zapišťala Monika. Bežala ku dverám a otvorila ich.

Stála tam žena okolo dvadsiatky. Bola veľmi podobná Monike. Vôbec nevyzerala ako matka. Skôr ako sestra.

„Monika. Tak ako vidím, už si si našla aj priatelov.“ Jetro stál za mnou.

Monika nám vravela, že keď haurius vysaje z Preas silu, zanechá to stopu. A vravela tiež, že aj keď prešlo jeden a pol týždňa, tak je to stále vidieť. Tak pre istotu.

„Ja som Gabi, Monikina sestra.“ Dobre, no. Nemusíme jej vytárať, že všetko vieme.

„Gabi, to je Edward, Jetro, Bella, Emmett a toto je Jasper.“ Ukázala na každého. Emmett s Edwardom jej podali ruky. Ja som objala Jetra.

„Mohli by sme isť na vzduch? Nie je mi dobre,“ povedala som.

On ma zdvihol do náručia a vyniesol ma vonku.

„Ďakujem,“ povedal.

„A za čo?“ zasmiala som sa.

„Že ma kryješ,“ usmial sa.

On bol v čiernom, ako vždy. Bol taký krásny a tie jeho oči.

„Dnes si kúzelná.“ Chytil mi ruku.

Mala som na sebe šaty na ramienka až po kolená. Boli čierne s červenými vzormi a vlasy som mala rozpustené prichytené len červenou okrasnou sponou vzadu.

„Ďakujem.“ Usmiala som sa.

„Nie, ja ďakujem,“ povedal a už sme kráčali naspäť.

Vošli som dnu. Ja pravdaže prvá.

„Takže, vy spolu chodíte?“ zasmial sa Emmett.

Kde je Edward?

„Nie, prečo?“ spýtal sa Jetro.

„Tak to vôbec nevyzerá,“ uťahoval si z nás Emmett.

„Emmett. Nerieš to, prosím,“ zasyčal Jasper.

„Prečo? Začala baliť môjho brata a ten ju vôbec nechcel. Našiel si priateľku, síce musela odcestovať naspäť do Nemecka, bol šťastný. Ona si našla tohto tu priblblého punkáča. A on odišiel kto vie kam,“ vrieskal ako zmyslov zbavený.

„A to je moja chyba?“ Jetro.

„A nie je?“ No zbohom.

„To, že som si našla môjho punkáča, s ktorým mimochodom zatiaľ nechodím, je preto, že si Edward našiel tu blondínku. A som rada, že tu mám Jetra.“ Objala som ho.

„Monika, ten tvoj Jasper je ale dobrý chlap,“ skonštatovala Gabi.

„Ja viem. Tichý, no zato úprimný.“ Všetci sme stíchli a počúvali.

„Prepáčte.“ Monika vstala a odišla na onu miestnosť.

A mne došla SMS –ka.

DOBRA PRACA. UZ TO NIE JE VIDNO. M.

Ukázala som ju Jetrovi. On sa usmial sa. Obaja sme stáli otočený ku Gabi. On ma objal okolo ramien a ja som sa rozosmiala.

„Takže, počula som, že si skončila v nemocnici. Čo sa stalo?“ Všetko mi vravelo, aby som klamala.

„Prišiel ku mne spolužiak. Mali sme robiť projekt. Bol to Edmund. Zrazu som odpadla a ani neviem prečo. Potom som sa zobudila až v nemocnici. Je možné, že to má niečo spoločné s mojou rakovinou.“ To bolo podľa mňa dobré klamstvo.

„To si mi nevravela,“ zašepkal mi Jetro.

„Myslela som si, že si to už zistil,“ cvrnkla som mu do nosa a on sa usmial.

„Musím sa o tebe ešte veľa naučiť,“ zašepkal mi do ucha a Jasper len prevrátil očami.

Monika sa vrátila a usadila sa Jasperovi na kolenách. Potom pozrela na nás a nadvihla obočie. Ja som sa len usmiala.

No, nebola by to poriadna párty s rodičmi, kedy by sa niečo nepokazilo. Išla práve pesnička od Green day – The forgotten. Jetor ma vzal za ruku a začali sme tancovať. Lepšie povedané - len sme sa tak kývali.

Zrazu ma však niekto odsotil a ja som narazila hlavou o stenu. A keď som zdvihla zrak, Jetro ležal na zemi a nad ním stála Gabi.

„Nechajte ho!“ zvrieskla som.

„Monika. Ako si mohla? Je to haurius!“ zvrieskla Gabi na Moniku.

„Ten haurius zachránil Belle život!“ vrieskala zasa Monika.

Ja som sa pomaly plazila za Jetrom.

„Nechajte ho, prosím,“ plakala som.

„Ty neotravuj,“ zvrieskla Gabi.

Jetro začal zrazu ťažko dýchať, všetci sme na neho pozreli.

„Bella... vyber... z vrecka... v ľavo... v predu... sprej...“ Nevedel povedať poriadne jednu vetu. Nevedel dýchať. To je ten astmatický záchvat?

Prehľadala som mu všetky vrecká a Jasper dokonca aj na bunde čo bola zavesená v chodbe.

„Nič.“ Jasper už stál nado mnou.

„Taktiež nič. Ako mu môžem dať energiu?“

„Čo? Si šialená?“ zajachtala Monika.

„Niektorý na astmatický záchvat umierajú. A ja som dostala nápad, že ak by si odo mňa vzal trochu energie, tak by mu to pomohlo.“ Vážne to znelo logicky.

„Francúzak,“ povedal Jasper.

„Aha.“ Chytila som si vlasy tak aby mi nezavadzali.

„Nerob... to...“ Ledva to povedal.

Priložila som mu pery na ústa, spojili sa nám jazyky a už som cítila, ako zo mňa odsáva energiu. Nebolo to nepríjemné. No, on po chvíľke otočil hlavu.

„Nemôžem,“ zapískal ako lokomotíva.

„Môžeš a žiadne diskutovanie.“ Pobozkala som ho znova a teraz ma odtiahol Jasper.

„Ďakujem. Vďaka, bráško. Vieš že...“ začal.

„Viem.“ Prikývol a ja som si hrýzla do pery.

„Vidíš, oni nie sú ty zlí,“ povedala Monika.

„Tak fajn.“

Jetro sa zrazu uvoľnil a potom natiahol ruky ku mne. Objal ma a potom my chytil hlavu do rúk.

„Si odvážna, ale nabudúce nájdi radšej ten sprej.“ Usmial sa a objal ma znovu a tuhšie.

Nemyslite si, že to, čo je tu opísané, ten záchvat, je vymyslené. V utorok som si taký záchvat sama prežila a nie je to veľmi príjemná záležitosť. Neviete sa nadýchnuť a neviete rozprávať. Máte pocit, akoby vám pľúca niečo mliaždilo. Takže dúfam, že sa vám poviedka páčila a že dáte veľa usmievavých smajlíkov. JaneVolturyCullen :)

Autor: JaneVolturyCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Denník dievčaťa naopak - 8. kapitola: