Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Denník dievčaťa naopak - 2. kapitola

10.12.2012 (11:45) • JaneVolturyCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 1699×

Ak ste niekedy čítali knihy robené na spôsob denníkov, tak viete, ako sú písané. Ja som sa tento denník rozhodla oživiť aj trochou dialógov. Pekné čítanie a ešte raz ďakujem za komenty. Ďakujem. JaneVolturyCullen

2. august

Takže som vo Forks. Je to tu... daždivé. Neviem to inak opísať. Dalo by sa aj mokré, ale... no necháme to na daždivé. Takže som tu. Izba je stále rovnaká a tak sa chystám ju trochu vylepšiť. Em mi napísala. 5. augusta ide za babkou. Takže sa zrazíme. Odlieta až tesne pred školou. Len neviem, či sa jej tu bude páčiť. Ale mám dva dni na prestavbu.

20. augusta

Ja viem. Dlho som nepísala a aj ten môj chabý zápis z minula je o ničom. Takže. Izba je úžasná. Bledo modrá. Veľká nástenka, obrovská knižnica, rádio a moje cédečká. Izba podľa môjho gusta. Em sa tu vážne nepáči. Babka ju ťahá na nákupy a tak naše plány skoro vôbec nevychádzajú. Za to ja nestíham odpisovať na e-maily. Decká z ústavu mi posielajú fotky. Hlavne slnka, vody. Oddelenie im po mojom odchode vymaľovali. A... Doparoma za hodinu musím byť v nemocnici....

„Isabela Swanová,“ zakričal dakto a ja som vošla do ambulancie.

Papiere a všetko už mali. Papiere tu boli skôr, než ja. Hrôza.

Zasa som mala strach ako v prvý deň školy. Doktor Cullen bol však veľmi milý. Odbery a všetko ostatné prebehlo dosť hladko a poslali ma domov s tým, že mi zajtra zavolajú výsledky. Ja som ešte cestou domov zablúdila do kníhkupectva a za ušetrené vreckové som si kúpila štyri knihy. Možno sa istý čas neozvem. Plánujeme sa s Em niekam zdúchnuť. Dúfam, že si to Charlie neprečíta, keď budem preč.

1. september

Prvý deň školy. Obliekla som si modré šaty a odviezla som sa k škole. Ešte som si poslednýkrát chytila parochňu a skontrolovala denník v kabelke. Všetko je na mieste. Zhlboka som sa nadýchla a otvorila dvere. Konečne nelialo. Vystúpila som von a zamierila ku škole.

„Ty si tá nová. Isabell,“ zvolal nejaký chalan a ja som sa až preľakla.

„Bella.“ Pousmiala som sa a sklopila zrak.

„Som Mike. Teší ma. Kam teraz ideš?“ Pozrel sa na papiere, ktoré som nemotorne zvierala v ruke.

„Nemám šajnu,“ usmiala som sa.

Dúfam, že si nikto nevšimne moju odlišnosť. Aspoň nie na tejto škole.

„Tak vieš čo? Ukáž mi tie papiere a ja ti poviem.“ Podala som mu teda zbierku značne pokrčených papierov.

„Ďakujem,“ usmiala som sa, keď mi ukázal smer. Vošla som do triedy hneď vedľa. Bola plná a bolo tam voľné už len jedno miesto. Hneď v predu. No zbohom.

„Takže vitajte,“ začal učiteľ len čo som si sadla. Ďalší rok, ďalšie utrpenie. Už iba tri roky a končím strednú.

Učiteľ zdĺhavo rozprával a ja som si nenápadne obzrela spolužiakov okolo seba. Vo vedľajšej lavici sedeli dve baby. Jedná hnedovláska ďalšie trochu do rysavá.

A vedľa mňa sedel chalan mne otočená chrbtom a stále pozeral do okne. Zjavne nemal záujem. Tak som neotravovala.

Celý deň prebehol nejak... inak. Nikto sa mi nesmial. Nikto si na mňa neukazoval. Bola to príjemná zmena.

Zazvonil mi telefón.

Erin.

„Dievča. Ako škola?“ zasmiala sa a bolo počuť ozvenu.

„Zase si v tej diere? Mrzí ma to,“ povedala som sklesnuto.

„Čo narobíš. Život je taký. Ako žiješ?“ zasmiala sa. To dievča malo podľa doktorov posledný mesiac. Ale smiechu mala na rozdávanie.

„Vždy, keď mi zavoláš, lepšie. Si nákazlivá,“ zasmiala som sa.

„Ale fakt. Našla si už Rómea?“ zacmukala.

„Jasné a teraz lezie do môjho okna po záhone ruží. Erin, prestaň snívať. Idem na obed. Tak ja potom zavolám. OK?“

„OK.“ Zložila a ja som si vedela predstaviť tú detskú tváričku bez úsmevu. Vošla som dnu. Vzala som si šalát a zamierila som k Mikovi.

„Ahoj,“ usmial som sa.

„Och. Ahoj. Toto je Bella. Bella toto je Jessica, Angela a Erik,“ ukazoval na decká okolo stolu. Keď som si sadla, skoro som nedýchala.

„Si v poriadku?“ opýtal sa Erik.

„Hej,“ stále som neprítomne hľadela pred seba.

„Nezdá sa mi. Prečo sa tak pri tvojom mene pomaly udusila? Erik?“ spýtala sa Angela.

„A čo ja viem?“ Pohodil rukou Erik.

„On za to nemôže. Neriešte to,“ pokrútila som hlavou a našťastie to nechali tak.

Priebeh obedu bol v celku normálny. Baby hodnotili chalanov v jedálni aký sú úbohý a chalani zase dievčatá. Bez toho by asi škola nebola. Po škole som sa vydala k autu. Zakopla som a letela som k zemi. Zastavili ma niečie ruky.

„Dávaj si pozor,“ zasipel na mňa chalan, ktorého som videla vedľa mňa v lavici.

„Ďakujem.“ Otočila som sa že odídem.

„Som Edward Cullen,“ predstavil sa a ja som sa otočila k nemu.

„Bella," usmiala som sa a znova som sa otočila na odchod.

„Možno poznáš môjho otca. Doktor Cullen.“ Ten chalan si snáď nedá pokoj?

„Čo máš za problém?“ Otočila som sa a už som nečakala ani na odpoveď, rozbehla som sa k autu.

Takže deň v podstate na nič. Bolo to to najhoršie, čo som kedy zažila.

Autor: JaneVolturyCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Denník dievčaťa naopak - 2. kapitola: