Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Cez tanec k láske - 4. kapitola

22.09.2011 (18:45) • TeenStar, Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 29× • zobrazeno 6614×

4. kapitola

„Čo budeme robiť?“ S povzdychom som sa otočila na Angelu, ktorá svoj zrak upierala na oblohu pohltenú mrakmi, z ktorých sa rinuli lesklé kvapky ľadovej vody.

„Netuším.“ Pošúchala som si ramená, ktoré každou sekundou postávania mrzli až do špiku kostí, a ruky si prekrížila na hrudi. „Ale nejako sa domov dostať musíme.“

Mlčky prikývla hlavou zdola nahor a na roztrapatené vlasy si natiahla kapucňu. „Ale ako?"

„Tak poďme,“ zavelila Angela a rýchlym tempom sa rozbehla cez školské parkovisko, pričom zatarasila cestu asi štyrom pomaly idúcim autám. To dievča má ale guráž!

„Poďme,“ zopakovala som po nej šeptom a cez žblnkotajúce kaluže vody, ktoré zdobili cestu, som sa rozbehla za ňou. Keď už mám byť mokrá, tak až do poslednej nitky, no nie?

Nech som si už namýšľala čokoľvek, moje nohy, bohužiaľ, nezdieľali rovnaký názor ako ja. Svaly, ktoré obopínali kosti nôh ma začínali nepríjemne páliť a vzduch presýtený horúcou vodnou parou sa mi odmietal naďalej valiť do pľúc.

„Ja už ďalej nemôžem.“ Zastavila som sa a rukami sa podoprela o stehná, každým kútikom mysle sa sústrediac na dych. Skolabovanie v tejto chvíli neprichádzalo v úvahu.

„Bella, ešte kúsok,“ zafučala Angela, ťahajúc ma za rukáv mikiny. „Prosím ťa, aspoň pod tú striešku. Tam sa vydýchame a pôjdeme ďalej, dobre?“ Kútiky úst vytiahla do milého úsmevu.

„Dobre,“ súhlasila som. Avšak len silou vôle som prikázala nohám, aby sa opäť dali do pohybu. Mala som šťastie, že sa pre tentokrát nerozhodli vzdorovať, to by potom šlo omnoho, ale omnoho ťažšie.

Oprela som sa o škoricovú stenu obchodu, pred ktorý nás Angela zaviedla, a z plných pľúc sa nadýchla. Nemala som veľmi ďaleko k tomu, aby som sa po tej stene zviezla až na zem.

„Dávam nám tak päť minút.“ Angelina ruka mi zľahka pristála na ramene.

„Ako si praješ,“ zamumlala som ticho jej smerom, zatiaľ čo mi viečka vyčerpaním padali nadol. Nikdy som si nemyslela, že pár stoviek metrov navyše by ma mohlo pripraviť o život. Lenže opak sa stal pravdou. A ak tu naozaj naposledy vydýchnem, tak to za vinu budem prikladať len jednej jedinej osobe, ktorá má na hlave namiesto vlasov bronzové vtáčie hniezdo.

Neverím, že niekto v živote tancoval viac ako ja. Samé Bella sem, Bella tam, Bella, ukáž mi toto, Bella, prosím ťa, urob tamto... Ruka ma každým ďalším slovíčkom, ktoré vypustil z úst, svrbela viac a viac. Ak by som tam bola približne o sekundu dlhšie, tak sa neudržím a určite mu jednu vrazím.

„Ty kokso! Toto snáď ani nie je možné,“ vzdychla Angela omámene a oči si pretrela chrbtom ruky.

„Čo sa deje?“ spýtala som sa jej s neskrývaným záujmom v hlase. Ale to mi už nemusela ani odpovedať. Krásne Volvo striebornej farby zastavovalo priamo pred nami. Mala som silné nutkanie zažmurkať očami. Je vážne možné, že má každý jeden v tomto poondiatom meste pred domom taký skvost, pre ktorý by aj Michael z Knight Ridera vraždil?!

Zastavil. Stál. Ešte stále stál. Okienko sa na strane spolujazdca znenazdajky stiahlo. Konečne! Žeby to bolo spasenie? napadlo mi.

Zrazu na nás s úsmevom na perách vykukla bronzová hlava. Tak spasenie to určite nebude. Jedine, ak by sa nás Boh rozhodol poslať do horúcich pekiel.

Nahnevane som sa posadila na zem a sklopila hlavu. Pre istotu. Nechcela som, aby mi z úst vykĺzlo niečo veľmi škaredé, čo by sa pri pohľade naňho mohlo stať až nebezpečne ľahko.

„Zdravím, dámy, a čo vy tu?“ prehovoril na nás milo, lenže ja som ochotná odpovedať určite nebola. Božemôj, prosím ťa, nech Angela drží ústa, nech je ticho. Prosím...

„Naberáme druhý dych.“ Môže si byť stopercentne istý, že pri mne by sa toľkej zdvorilosti ani so sekerou v ruke nedočkal. Angela je obrovské šťastie pre nás všetkých, tak sa zdá. Aj keď držaním úst by mi spravila väčšiu radosť. Možno by pri celkovej ignorácii z našej strany naštartoval auto a zmizol. Najlepšie z celého tohto kontinentu.

„A nechceli by ste sa odviezť so mnou?“ No to určite! Ani ak by som sa mala domov plaziť po štyroch s balvanom na chrbte a jazyk ťahať za sebou.

„No... ja neviem,“ zašepkala Angela zmätene a pozrela sa na mňa. „Čo myslíš, Bella? Zvezieme sa?“

„Nie,“ zafrflala som a naďalej zaujato skúmala drobné kamienky, ktoré mi ležali pri nohách.

„Tak nie,“ povzdychol si pán Strapatý sklamane. Hádam nečakal kladnú odpoveď?!

Síce bol rázne odmietnutý, aspoň z mojej strany určite, naďalej tam s tým svojím autom trčal a debilne na nás zízal. Dobre, tak nie úplne tak na nás, ako na mňa.

Cítila som, ako sa mi jeho zlatisté oči zapichujú priamo do tváre, ako ma skúma od hlavy až po päty. Bolo mi na zvracanie, žalúdok mi doslova plával na vode a ľubovoľne sa otáčal do všetkých štyroch svetových strán. V tejto chvíli sa naň pozrieť bolo asi najväčším ústupkom v mojom chabom živote.

„Niečo ti na mne nesedí?“ vyštekla som naňho nahnevane. Dobre, tak až taký veľký ústupok do zas nebol.

„Si... mokrá,“ podotkol s tichým smiechom, ako keby som si túto ‘drobnosť‘ zatiaľ nestihla všimnúť. Dokonalo ma vytáčal.

„Vážne? Niečo také by som si určite nevšimla. Najmä nie pri tom horúcom slnku, ktoré svieti,“ spustila som ironicky. Angela ma varovne štuchla lakťom do rebier. Prečo každý chce, aby som sa krotila? Pretože je to riaditeľov syn? Ach, prosím vás...

„Nechcel som tým povedať, že si nevšímavá. Ja len nechcem, aby si dostala zápal pľúc.“ Obočie sa mu starostlivo spojilo, oči sa mu naplnili nehou.

„Robíš si srandu, však?“ Povytiahla som obočie a kŕčovito sa usmiala. Jeho tvár, oči, ten pohľad... Vyzeral tak, akoby to myslel smrteľne vážne. A práve to ma desilo najviac.

„Angela, poď, už skoro neprší.“ Pokynula som rukou a sama začala kráčať po úzkom chodníku. Nasledovala ma ako pes svojho pána. Vlastne až vtedy som si uvedomila, že ja nemám žiadne právo na to, aby som jej čokoľvek prikazovala. „Alebo choď s ním, ja to domov zvládnem aj sama.“ Otočila som sa na ňu s ospravedlňujúcim úsmevom. Stratiť jedinú priateľku v meste bolo to posledné, čo som práve teraz potrebovala.

Autor: TeenStar (Shrnutí povídek), Forevergirl, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Cez tanec k láske - 4. kapitola :