Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Čas je dôležitý, Edward - 2. Lilien

08.01.2012 (14:00) • Wejusss • FanFiction na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 1318×

2. Lilien

Nesmie sa ale opakovať to s tou mojou kresbou. Mohla by som sa prezradiť. Musím svoju pravú identitu držať v tajnosti, aby som neublížila Edwardovi ani nikomu z Cullenovcov.

Autom som zastavila pred svojím domom. Nebolo to nič extra, len jednoposchodová chatka s tromi miestnosťami. Spomenula som si na to, ako ju Jacob so svorkou pre mňa postavili pred päťdesiatimi rokmi, keď som sa zrútila s lietadlom. Bola som polomŕtva, ale vďaka Victorii som prežila. Dodnes si pamätám tie výkriky bolesti a horiace trosky všade dookola. Ľudia bez končatín či s prerezanou tvárou a ich obhorené telá ma strašia dodnes v nočných morách. Ale vďaka Victorii, ktorá  ma premenila, aby sa tak pomstila Edwardovi, som opäť medzi živými. Aj keď nie tak úplne.

Vystúpila som z auta a namierila som si to priamo do domu. Škola ma unavila ako nikdy a ja som si potrebovala konečne oddýchnuť. Osprchovať sa a ľahnúť si do mäkkej postele - to bol môj jediný cieľ. Ale ako naschvál, len čo som zo seba zhodila oblečenie a zapla si sprchu, niekto zazvonil pri dverách. Zanadávala som a vypla kohútik. Na seba som si prehodila červený saténový župan a išla som otvoriť.

Samozrejme, nemohlo ma prekvapiť, kto sa zjavil za dverami. „Lilien,“ vydýchla som.

Predo mnou sa zjavila štíhla hnedovláska s krátkymi vlasmi spoly opálenou tvárou a nádhernými hnedými očami. Mala niečo z Jacoba aj z Leah. Ale rozhodne sa podobala svojím správaním na Alice Cullenovú.

„Ahoj, sestrička. Pustíš ma ďalej, alebo ma necháš stáť v tej zime?“

„Len poď.“ Lilien vošla a okamžite si to namierila do kuchyne. Nasledovala som ju. Až teraz som si všimla, že je bosá a má na sebe len akú takú vestu bez rukávov, ktorá je jej o dve čísla väčšia a hnedé šortky, ktoré zjavne tiež nepatrili jej.

Zasmiala som sa. „Zase si sa premenila oblečená?“

„To nie je vtipné. Jered ma zase vyprovokoval. A ak by tam nebol môj otec, asi teraz pobehujem niekde úplne nahá. Nevieš si to predstaviť, ako veľmi sa musím ovládať, aby som ho nezaškrtila holými rukami.“

Otvorila chladničku a vybrala z nej niekoľko vajíčok. Okamžite mi to docvaklo a neubránila som sa úškrnu. „Takže to bolo zase kvôli jedlu?“

„Jared tvrdí, že kto posledný príde, nič nedostane. Preto som sa na neho vrhla. Môžem ja snáď za to, že neviem behať tak rýchlo ako ostatní?“

Vyprskla som v smiech. Áno. Lilien bola skoro ako moja sestra už skoro desať rokov, aj keď vyzerala stále na sedemnásť. Páčila sa mi jej povaha, ktorou mi trochu pripomínala Emmetta. Aj keď nikdy som nezistila či to bolo pre jej bojovú a zároveň hravú povahu alebo pre jej zmysel pre šport. Ale podobala sa aj na Alice. Stačilo s ňou absolvovať len jeden výlet do obchodov a bolo vám na umretie. Len škoda, že Jacobova peňaženka nebola taká hlboká ako by Lilien chcela. Ale nie len to mi Alice pripomínalo. Lilien mala rovnaký dar sa s každým spriateliť a dobre s nim vychádzať ako moja bývalá najlepšia priateľka. A možno preto, že mi Lilien tak veľmi pripomínala Cullenovcov, sa z nás stali sestry, najlepšie priateľky.

„Bella? Nad čím dumáš?“ Jej hlas ma vytrhol zo zamyslenia. Pozrela som sa na ňu. Vajíčka sa už dávno pražili na panve a ona teraz oblizovala lyžičku zo žĺtkov.

„Ale nad ničím. Povedz, čo by si chcela dnes podniknúť?“

„Potrebovala by som nové skoby do lán. Jared sa mi snažil minule pomôcť pri balení na víkend ale úplnou náhodou,“ ukázala mi úvodzovky, nad čím som sa zasmiala, „mu pár popukalo v rukách. A potom by sme mohli skočiť na pizzu, čo ty na to? Samozrejme platím.“

Nadvihla som obočie a neveriacky som sa spýtala: „Platíš?“

„Áno. Konečne mi dali výplatu za minulý mesiac. Poviem ti, že tá brigáda ma raz zabije, ale ak chcem auto...“

„Už stý raz ti vravím, že by som ti mohla na auto požičať. Mám dosť peňazí z roboty v nemocnici a ja ich aj tak veľmi neminiem,“ snažila som sa ju presvedčiť, aj keď som už dobre poznala jej odpoveď.

„Vieš, že otec mi to nedovolí. Nemá rád, keď mi tak často požičiavaš peniaze a chce, aby som sa konečne postavila na vlastné nohy.“

„Alebo inak povedané, aby si rozprestrela krídla a odletela z hniezda,“ usmiala som sa.

„Áno. Nedokáže pritom pochopiť, že mne sa páči byť mladou, nechcem už viac zostarnúť.“ Pokrútila hlavou a otočila sa mi chrbtom. Praženica bola hotová.

Veľmi dobre som ju chápala. Komu by sa nepáčilo byť navždy mladým. Teda, okrem Jacoba. Práve preto odišiel s Leah na niekoľko rokov preč z La Push. Aby zostarol aspoň na tridsiatku. Vďaka mojej prítomnosti v rezervácií totiž žiadny z vlkolakov nestarol, ale zatiaľ sa nikto ani nesťažoval. Chalani boli radi, keď si mohli zatrénovať aj s upírom a popravde sa nechceli vzdať svojej vlčej podoby. A mne to neprekážalo. Takýto spôsob života mi vyhovoval už viac ako dvadsať rokov a celkom som si aj zvykla. Našla som tu nových priateľov a rodinu. Skutočnú rodinu.

„Idem sa osprchovať a ty sa zatiaľ najedz. Dobrú chuť.“ Otočila som sa a opäť som išla do sprchy, dúfajúc, že už ničím vyrušená si budem môcť vychutnať teplú vodu.

***

„Ahoj, Mike,“ naraz sme pozdravili s Lilien. V športovom obchode na konci mesta sa za pultom krčil skoro sedemdesiat ročný dedko. Mal šedivé vlasy a na očiach okuliare. Keď nás uvidel a zaostril, usmial sa.

„Isabella, Lilien. Som rád, že vás vidím, dievčatá, už ste tu dlho neboli.“ S pomocou paličky obišiel pult a ukázal na stenu za sebou. „Mám tu pre vás nejaké nové veci na horolezectvo. Doba dosť pokročila, odkedy môj starý otec mal len lano a niekoľko železných klinov, s ktorými liezol na tie najväčšie steny.“

„Prišla som si iba po skoby. Je mi ľúto, ale nemôžem si dovoliť viac. Tá výplata, ktorú mi dávajú v reštaurácii, nie je bohviečo.“

Mike trochu posmutnel, ale okamžite prešiel opäť za pult a ponúkol Lilien tie najlepšie skoby. Keď zaplatila, vyšli sme späť do súmraku. Usmiala som sa.

„Je čas, keď vychádzajú upíri,“ šepla som Lilien a ukázala tesáky. Bol to tradičný vtip o takejto hodine, keď sme boli spolu. Lilien sa na rovnala a zapojila sa do hry.

„Ľudia vo Forks sa však nemusia báť. Vlkolaci ich ochránia.“

Obe sme spustili smiech. Dobrá nálada nás neopúšťala ani keď sme vychádzali autom na parkovisko pred reštauráciu. Ako zakaždým, aj dnes tu bolo plno.

Vošli sme dnu a sadli si k nášmu obľúbenému stolu v rohu miestnosti. Z tohto miesta sme mali perfektní výhľad na celý podnik a zároveň tento stôl ponúkal istú dávku súkromia. Keď k nám prišla servírka, Liliina kolegyňa, objednali sme si salámovú pizzu a dve koly.

„Konečne. Som hladná ako vlk,“ zaštebotala Lilien, keď pizzu po necelých piatich minútach doniesli. Neprešla ani sekunda, keď sa do nej pustila. Keď som dojedala posledný kúsok, mala som viac než dosť.

„No super,“ povedala som unavene a položila si ruky na brucho. „Bolo to fakt dobré, ale mám strach, že v nemocnici sa mi z toho liehu prevráti žalúdok.“

„Nemala si mať dnes voľno?“

„Hej. No Jesicca má problémy s kĺbmi a tak mi včera večer volala, či by som to nemohla na tento týždeň zobrať za ňu. Ale pravdu povediac, vôbec sa tam neteším.“

„Tak to ti verím.“

Lilien zaplatila a ja som ju odviezla späť do La Push. Aj napriek niekoľkominútovému prehováraniu, aby mohla ísť so mnou na niekoľko hodín do práce, nakoniec poslušne vystúpila pred mojím domom a rozlúčili sme sa. Z izby som si už len vzala doklady a prezliekla som sa do lacných handier a potom som vyrazila späť do mesta, smer nemocnica.

Autor: Wejusss (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Čas je dôležitý, Edward - 2. Lilien: