Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Budem ťa milovať naveky - 7. kapitola

10.02.2012 (12:45) • Jessy • FanFiction na pokračování • komentováno 17× • zobrazeno 3346×

7. kapitola

„Ja som asi zaľúbená,“ vydýchla Jessica, keď si ľahla k nám na deku.

„Nehovor,“ doberala si ju Rose.

Jessica sa zamračila a udrela ju do ramena. „Náhodou, teraz to vyzerá, že by aj z toho niečo mohlo byť. Síce sa poznáme asi len hodinu, no už ma pozval na rande.“

„Nehovor,“ zapakovala som po Rose. „A vieš vôbec jeho meno?“

„Prečo by som nevedela? Jasné, že viem,“ odsekla Jessica.

„Tak ako sa volá?“ nevzdávala som sa.

„Tom,“ zašepkala. Ha! Je to tu. Len to zašepkala, čo značí, že si nie je úplne istá. Pre niekoho by sa mohlo zdať, že zapamätať si meno niekoho s kým sa zoznámite, je normálne, no u Jessici to neplatí. U tej sa stalo už nespočetnekrát, že si nevedela zapamätať meno svojho „idola“. Niekedy sa dokonca aj stalo, že sa na meno ani nespýtala.

„Hovoríš to tak, akoby si si nebola istá,“ zasmiala sa Rose. Presne mi tie slová zobrala z úst.

„To nie preto. Viem určite, že sa volá Tom,“ zamračila sa Jessica. Toto nie je dobré. Keď sa Jessica mračí, obyčajne to neveští nič dobré. Niečo sa muselo stať.

„Jess? Čo sa stalo?“ spýtala som sa a pritiahla sa bližšie k nej.

„Nič,“ zamrmlala a odvrátila zrak. Nechápavo som sa pozrela na Rose, no tá len pokrčila plecami.

„No tak, Jess, povedali sme niečo, čo ťa urazilo?“

„Viete, vy dve ste moje najlepšie priateľky. Vždy som vám mohla povedať hocičo. A proste ma mrzí, že keď vám poviem, že sa mi niekto páči, začnete si z toho robiť srandu,“ zašepkala.

„Jess, ale vieš, že nám s Bellou šibe. Nás nemôžeš brať za slovo,“ odvetila Rose a objala ju okolo ramien.

„Hej, my sa len snažíme odľahšiť situáciu,“ pritakala som. Jess sa na nás zapozerala. „Skutočne?“

„Jasné, čo si myslíš, že by sme neboli rady, keby si si našla nejakú vážnu známosť?“ pokračovala Rosalie. „Veď my ti to želáme.“

„Presne tak,“ prikývla som.

„Ja som sa bála, že nie,“ mrmlala Jessica.

„Ale, prosím ťa, tak kedy nám toho tvojho Rómea prídeš predstaviť?“ zaškerila som sa.

Jessica sa zachichotala. „Rada by som už aj teraz, ale momentálne musel ísť pracovať, takže to radšej necháme na inokedy. Veď sme tu predsa ešte päť dní.“ Bolo očividné, že sa jej vracia lepšia nálada. Za jej chrbtom sme na seba s Rose mrkli a vedeli, že kríza je zažehnaná.

Potom sme si opäť ľahli na deku a začali si užívať slnko. Bol to vynikajúci pocit. Žiadne stresy, žiadne problémy. Len pohoda a pokoj. Ale jednu chybu by to predsa len malo. Chýbal mi Edward. Jednoducho som bola zvyknutá, že vždy, keď som išla na dovolenku alebo nejaký výlet, bol so mnou on. Niežeby Rose a Jess neboli dobré spoločníčky, ale nikdy sa to nevyrovná pocitu, ktorý som cítila, keď som bola s ním. V duchu som sa pousmiala, keď som si spomenula na jeden zážitok asi spred dvoch rokov. Boli sme s Edwardom na dovolenke v Californii. Veľmi som sa potešila, keď mi raz vo dverách bytu povedal, že tam ideme, pretože sme na tú dovolenku neskutočne dlho šetrili. Viem, že sme boli vtedy na pláži. Ja som sa opaľovala a Edward nám šiel kúpiť pitie. Kým som bola sama, prišiel za mnou nejaký chlap, ktorý ma začal obťažovať. Nepomohlo, ani keď som mu povedala, že o neho nemám záujem, pretože som vydatá. Inak by som tiež nemala, ale ako sa hovorí, nechcela som dráždiť hada bosou nohou. Nechápal to. Keď sa Edward vrátil, strašne naňho navrieskal a skončilo to tým, že si dali do zubov. Ten chlap nakoniec odišiel so zlomeným nosom a chudák Edward s rozbitou perou.

Ale bola som naňho hrdá. Hrdá, pretože ma ochránil a vedela som, že mu na mne záleží. V duchu som si povzdychla. Chýbaš mi, pomyslela som si. Vedela som, že sa už nikdy nenájde nikto, kto by ho mohol nahradiť. Edward zostane vždy na prvom mieste. Vždy budem milovať len jeho. Nevravím, že sa možno už nikdy nezaľúbim, ale viem na isto, že to už nikdy nebude také silné. Z môjho zamyslenia ma prebudilo až zvonenie mobilu. Otvorila som oči.

„Jess, prosím, podáš mi kabelku?“ Len prikývla a načiahla sa po nej.

„Vďaka,“ zamrmlala som. Rozopla som zips a začala som spĺňať nesplniteľnú úlohu. Hľadanie mobilu. Tak, kde si?.. Cŕn.. Áno, už to bude...Tu si! No konečne. Na obrazovke svietilo mamine meno. Vzdychla som si. Toto zas bude rozhovor.

„Prosím?“ ozvala som sa.

„Ahoj, zlatko, volám len preto, že neviem, čo sa s tebou deje! Sľúbila si, že hneď ako dorazíte do Miami, mi zavoláš. A keď si nezavolala, tak som musela zavolať ja,“ rozkrikovala sa mama.

„Mami, prepáč, ale zabudla som.“

„Hej, veď kto by si predsa pamätal na svoju matku, vzdialenú stovky kilometrov od svojej dcéry, o ktorej nemá vôbec žiadne správy,“ rozčuľovala sa ďalej. Pretočila som oči.

„Veď už som sa ti ospravedlnila. Tak ešte raz, prepáč.“

„No dobre teda. A teraz mi radšej povedz, aké to tam je?“

„Skvelé. Je tu nádherné prostredie, krásne počasie. Stále tu svieti slnko...“ začala som.

„To je fajn, že sa ti tam páči.“ Znova som si povzdychla, pretože znova prišla tá otrepaná fráza „som rada, že sa ti tam páči.“ Do kelu, čo s tým všetci majú? Včera Alice, dnes moja mama. Ktovie, kto to bude zajtra. Možno recepčná v hoteli...

„A čo je nové doma?“ spýtala som sa pre zmenu.

„Nič. Všetko je po starom.“

„Aha, mami, už budem musieť ísť, nevadí?“

„Nie, Bells, nevadí, som rada, že som ťa mohla počuť. Tak sa tam pekne majte a veľmi sa neopíjajte!“ prikázala mi mama so smiechom.

„Neboj, nebudeme. Mám ťa rada, ahoj.“

„Ahoj,“ odvetila a zložila. Mobil som odložila späť do kabelky.

„Mama?“ tipovala Jessica. Len som prikývla. Rozhodla som sa, že sa natriem opaľovacím krémom. Nechcela som riskovať, že sa spálim. U mňa by to nebolo nič nezvyčajné, nakoľko som veľmi bledá a moju pleť slnko vždy chytalo ľahko. Väčšinou to vždy skončilo tak, že som vyzerala ako rak. Taká som bola červená.

Zrazu som začula obdivný piskot. Zdvihla som hlavu a videla som pred nami nejakého chalana. Poviem chalana, lebo mohol mať okolo sedemnásť rokov. Čiže muž to ešte nebol. Očividne sa mu páčila Rose a nevedel ako jej to má dať najavo, tak sa rozhodol pre pískanie. Keď videl, že to nemá žiadny vplyv, rozhodol sa pre inú taktiku. Prehrabol si rukou bledohnedé vlasy a nasadil „sexi“ úsmev. Jessica vyprskla od smiechu, ale Rose očervenela. Ale mala som podozrenie, že to očervenanie bolo zapríčinené hnevom.

Mala som pravdu.

„Ty idiot, po kom to tu akože vypiskuješ?“ skríkla Rose. „Si myslíš, že keď nahodíš ten extra sexi americký úsmev, tak sa z teba pos...“ nestihla dokončiť, lebo som k nej okamžite priskočila a zakryla jej ústa rukou. Hodila som po nej nechápavý pohľad. „Rosalie McCartyová, okamžite sa upokoj,“ prikázala som jej. Keď jej už z tváre ustúpila červeň, zložila som ruku dole.

Otočila som sa, aby som sa pozrela na toho chalana, no už tam nestál. Myslím, že urobil dobre.

„A to bolo čo?“ vypískla Jessica a ešte stále sa chichotala.

„Ja neviem,“ priznala Rose. „Proste ma to strašne vytočilo.“

„Rose, ale bol to len chlapec. Chápeš, zmietajú ním hormóny,“ odvetila som.

„Ja viem. Nechápem, čo sa to so mnou deje. Toto sa stalo už aj keď som bola minule s Emmettom. Dokopy mi nič nepovedal, ale tak som naňho zvreskla, že mi ho normálne prišlo ľúto. A bolo to vlastne bezdôvodne,“ zamračila sa.

„Podľa mňa ti len to slniečko nespravilo dobre,“ povedala Jessica.

„Ok, nechajme to tak,“ navrhla som. Neviem, čo sa s Rose v poslednom čase deje, ale je to zvláštne. Ona nikdy nebola takáto. Vždy všetko riešila s pokojom. A teraz? Niekto jej vyjadrí sympatie a ona ho ide doslova zabiť. Niečo tu nie je v poriadku. Nateraz som sa však rozhodla, že to nechám tak.

***

„Baby, čo si obliekate?“ Prehrabávala som sa v kufri a rozmýšľala, čo si oblečiem na „nákupy“. Pre mňa to bol skôr očistec. Ale tak, keď už, tak sa aspoň pekne oblečiem.

„Ja si dávam tie bledé rifle, čo mi kúpil Emmett a tričko na ramienka,“ povedala Rosalie a zavrela za sebou dvere od kúpeľne.

„Ja si dávam minišaty,“ usmiala sa Jess. No super, tak ja budem pri nich vyzerať ako chudera. Nakoniec som sa rozhodla pre žlté krátkorukávové tričko a rifle. No a čo, veď nikoho nejdem baliť. O chvíľu nám niekto zaklopal na dvere. Šla som ich otvoriť.

„Alice,“ usmiala som sa a objala ju. Ani neviem, prečo som to spravila. Proste ju už považujem za svoju kamarátku.

„Ahoj,“ aj ona sa usmiala. „Tak, môžeme ísť?“

„Jasné. Rose, Jess, odchádzame,“ zakričala som na ne.

„Už ideme,“ ozvalo sa zborovo.

Keď sme vyšli pred hotel, Alice nás zaviedla k jej autu. Bol to ten Mercedes. Všetky sme sa posadili a mohli sme vyraziť. Asi o pätnásť minút sme parkovali pred obrovským obchodným domom. Tento som tu nevidela. Ale je pravda, že my sme sa motkali len pri pláži. Viac do centra mesta sa nám ísť nechcelo. Vystúpili sme z auta. Chceli sme ísť dnu, no Alice zrazu zazvonil mobil. Vytiahla ho z vrecka a záhadne sa usmiala. Toho, kto jej volal zrušila a mobil znova schovala. „Tak, dámy, môžeme ísť,“ povedala s úsmevom a tiahla nás ku dverám.

Dievčatá, čo sa týka toho Edwarda, viem, že už sa na neho tešíte, ale ešte predsa si chvíľku budete musieť počkať. Pretože ešte sa doriešia nejaké iné veci. Napríklad darované letenky. :D

Autor: Jessy (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Budem ťa milovať naveky - 7. kapitola: