Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Budem ťa milovať naveky - 21. kapitola

13.04.2012 (20:30) • Jessy • FanFiction na pokračování • komentováno 17× • zobrazeno 3601×

21. kapitola

„Edward,“ opakovala som stále dokola. Odrazu som začula zvuk otvárajúceho sa okna. Otočila som sa a zbadala som Kate.

„Čo tu robíš?“ skríkla som.

„Bella, nie je čas na otázky. Poď, musíme sa ponáhľať.“ Priskočila ku mne a chytila ma za ruku. Odomkla dvere. Snažila som sa jej vytrhnúť.

„Čo chceš robiť? Dole je Edward, počula som ho.“

„Ja viem, že je dole. Sama som bola poňho,“ povedala rýchlo.

„Čo?“ pípla som. Kate sa zastavila a pozrela mi do očí.

„Áno, včera, keď som ti povedala, že idem na lov, klamala som ti. Šla som vyhľadať Edwarda a povedať mu o všetkom. Chcela som, aby ťa odtiaľto odviedol. Našťastie sa mi ho podarilo nájsť a doviezť ho sem, lenže neplánovala som, že tu bude Dylan. Mal prísť neskôr.“

„Ale klamala si, keď si mi povedala, že si volala Cullenovcom,“ povedala som.

„Musela som, pretože som to mala všetko už inak premyslené. Lenže keby som ti bola povedala, ako to plánujem, chcela by si ísť so mnou. Ale ja som to chcela všetko tvojmu manželovi vysvetliť sama... A taktiež nemám auto a na chrbte by sa ti asi necestovalo dobre.“

„A kde je Edward teraz?“

„V obývačke spolu s Dylanom. Bella, viem, že sa ti asi nebude páčiť, čo ti poviem, ale musíš ma teraz počúvať.“

„Čo sa deje?“

„Je tu aj Alice. Keď sme zistili, že Dylan je už doma, vymysleli sme plán. Má to však jeden háčik. Je šanca, že už neuvidíš Edwarda. Teraz musíš nastúpiť k Alice a tá ťa odvezie domov. My sa tu o všetko postaráme,“ šepkala tak potichu, že som ju ledva počula.

„Čo znamená, že možno neuvidím Edwarda?“

„On tu musí zostať. Nepodarilo by sa nám ťa odtiaľto dostať, keby ste boli spolu. Bella, on sa kvôli tebe obetoval.“

Zakrútila som hlavou. Nie, ja nemôžem odísť a jeho nechať tu!

„Nie, ja ho tu nenechám,“ skríkla som a rozrazila dvere.

„Bella.“ Počula som hlas Kate, ako na mňa kričí. Nepočúvala som ju. Zbehla som po schodoch do obývačky, kde som zbadala Edwarda a Dylana. Stáli oproti sebe a prepaľovali sa pohľadom. U Dylana som mala strach, že skutočne niečo prepáli. Vtedy mi to došlo. Edward je ešte stále nažive len vďaka Katinej prítomnosti. Vysvetľovala mi, že len v jej prítomnosti nefunguje Dylanov dar.

„Edward,“ šepla som. Bola som taká šťastná, že ho vidím. Veľakrát som si za posledný týždeň predstavovala, ako sa s ním znova uvidím. Samozrejme, nie za takýchto podmienok.

„Bella, čo tu robíš?“ zaúpel, ale nepozrel sa na mňa. Pohľad stále upieral na Dylana. „Mala si poslúchnuť Kate.“

„Nie.“

„Možno sa len chcela pozrieť na to, ako s tebou skoncujem,“ ozval sa Dylan.

„Nie,“ skríkla som a utekala som k Edwardovi. Za normálnych okolností by som sa mu bola hodila okolo krku, ale teraz na to nebol čas. Postavila som sa pred neho a otočila sa smerom k Dylanovi. „Neubližuj mu,“ zašepkala som. Mala som strachom stiahnuté hrdlo.

„Hm...“ Dylan nahodil výraz, akože je hlboko zamyslený a po chvíli znova pokračoval. „Dobre, neublížim mu,“ vyhlásil, ale tón jeho hlasu naznačoval, že je za tým nejaké ale.

„V čom je háčik?“ spýtala som sa a priblížila sa bližšie k Edwardovi, ktorý ma chytil za ruku.

„Je to jednoduché. Edward bude žiť, ak tu dobrovoľne zostaneš. Ale pozor, musíš to povedať sama, aby si ma potom nemohla obviňovať z toho, že som ti to nakázal.“

„A čo keď nebudem súhlasiť?“

„V prípade, že by si sa rozhodla odísť, Edward to neprežije. Budem však taký dobrý, že tvoju rodinu by som nechal tak, ale čo sa týka Edwarda...“

Nemohla som uveriť vlastným ušiam.

 „Bella, nie,“ povedal Edward. „Choď domov, na mňa neber ohľad.“

Otočila som sa k nemu. Zakrútila som hlavou. „To nemôžem. Bez teba nikam nejdem,“ odvetila som a z očí mi začali tiecť slzy. Edward si ma k sebe privinul. Pritisla som sa k nemu najviac ako to šlo.

„Ó, aké sladké,“ zaškeril sa Dylan. „No čo, Bella? Už si sa rozmyslela, či zostaneš, a tak necháš Edwarda žiť, alebo pôjdeš, a on umrie? A tentokrát mu nepomôže ani Carlisle.“

„Kate Edwarda ochráni. Keď tu je, nebude naňho fungovať tvoja moc,“ povedala som. Dylan sa zasmial.

„Ty si skutočne myslíš, že tu Kate bude stále? Bude musieť chodiť na lov a Edward sa neopováži utiecť, on vie prečo.“ Dylan hodil po Edwardovi významný pohľad.

Edward sa ku mne sklonil a zašepkal mi do ucha: „Alice čaká v aute. Choď za ňou a choďte domov.“

Zakrútila som hlavou. „Nie.“

„Bella, ja ťa o to prosím. Je to moje prianie. Radšej sa obetujem, akoby som mal žiť s vedomím, že si tu zostala nedobrovoľne kvôli mne.“

„Ale ja nebudem môcť žiť zase s tým, že kvôli mne si zomrel,“ odvetila som naliehavo.

„Choď už, prosím,“ zašepkal. Vedela som, že nemá cenu sa sním hádať. Nakoniec som povedala:

„Dobre. Dylan, zostanem tu.“

„Bella, nie. Opováž sa!“ skríkol Edward.

„Myslel som si to,“ povedal Dylan s úsmevom. Bolo mi z neho zle. Odrazu som si všimla Kate a Irinu, ako schádzajú zo schodov. Kate mala v ruke môj kufor. Prešla s ním až ku mne, položila ho na zem a obrátila sa smerom na Dylana. Irina stála na druhom konci izby.

„Dylan, okamžite prestaň,“ povedala Irina. „Ani jeden z nich tu nezostane.“

„Presne tak,“ pritakala Kate. „Vieš, ja nechápem, na čo bolo toto celé dobré. Všetci vieme, že Bella ti je v podstate ukradnutá. Môžeš ju pustiť domov a ona ti možno jedného dňa odpustí. Samozrejme, len možno, alebo ťa bude nenávidieť rovnako ako ja.“

„Vy sa do toho nepleťte,“ zavrčal Dylan.

„Ale budeme sa,“ vložila sa do toho Irina, „veď predsa - nebývaš tu sám.“

„Tak sa s Bellou odsťahujeme.“ No to určite!

Počula som, ako si Kate hlasno povzdychla. „Dylan, ja som už z toho unavená. Na čo chceš, prosím ťa, Bellu trápiť, keď ju aj tak neľúbiš?“ Zavrtela hlavou.

„A na to si, moja zlatá, ako prišla?“

„Veď mám oči. A vidím, že sa na ňu dívaš tak ako na mňa, čiže ako na nejakú svoju kamarátku, alebo kolegyňu,“ odvetila pokojne. Dylan zostal ticho a Kate využila príležitosť pokračovať. „Vieš, ja mám isté tušenie, prečo toto robíš.“

„No to by som chcel počuť,“ povedal Dylan, ale už nepôsobil tak uvoľnene ako doteraz.

Kate sa usmiala. „Pretože chceš, aby Irina žiarlila.“

„Čože?!“ skríkla Irina a zdalo sa mi, že je bledšia než obvykle. Pritisla som sa bližšie k Edwardovi, ktorý ma chytil okolo pása.

Dylan neodpovedal. „Myslím si dobre?“ pokračovala Kate. Dylan sa pozrel na Irinu a ja som nemohla uveriť vlastným očiam. Skutočne na ňu hľadel zaľúbene. Tak ako hľadí Edward na mňa.

„Dylan?“ ozvala sa Irina. Dylan na ňu stále hľadel a v tvári sa mu odrazu objavil smutný výraz.

„Takto som to neplánoval,“ povedal nakoniec s povzdychom. Všetci sme zostali ticho a netrpezlivo sme čakali, kedy bude pokračovať. „Avšak vidím, že už nemám na výber. Kate má pravdu. Irina, skutočne mi nie si ľahostajná. Veľakrát som ti už niečo naznačoval, ale ty si ma vždy ignorovala. Myslel som si, že sa nesnažím dostatočne, ale v hĺbke duše som si však skutočne myslel, že ku mne niečo cítiš, len sa mi to bojíš povedať. Preto som vymyslel plán s Bellou. Povedal som jej, že ju ľúbim a začal som sa jej vyhrážať, že keď so mnou neodíde, zabijem jej blízkych, vrátane Edwarda. Vedel som však, že by som to nespravil. Keby mi Bella bola vtedy na tom parkovisku povedala, že mi neverí a že nech jej dám pokoj, poslúchol by som ju a na všetko by som sa zvysoka vysral. Lenže ona mi uverila, a tak som mohol uskutočniť svoj plán. Ten bol taký, že som chcel, aby začala Irina žiarliť, keď uvidí, že niekoho mám.

Lenže nemohol som to povedať takto, tak som si vymyslel, ako veľmi milujem Bellu, a pritom som ju dokopy ani nepoznal. Samozrejme, nevyšlo to. Irina bola síce nahnevaná, ale nie tak, ako som chcel. Nesúhlasila s tým, že budeme mať v dome človeka. Aj keď som vedel, že mi to nevyšlo, nemohol som Belle povedať pravdu. Síce som sa na to chystal, ale nikdy som nevedel nájsť tie správne slová, tak som to všetko zbytočne preťahoval. Ale viem, že jedného dňa by som ju pustil. Avšak vidím, že Kate ma pozná skutočne dobre a všimla si to už skôr.“

Všetci sme zostali nemo stáť a hľadeli sme na Dylana s vypúlenými očami. Áno, bola pravda, že som niečo takéto aj očakávala, ale nikdy by mi nenapadlo, že to budem počuť z jeho úst a že sa skutočne prizná.

„Čo som vravela,“ skonštatovala Kate a pozrela sa na mňa. S úsmevom zakrútila hlavou, akože je Dylan čistý debil. Úsmev som jej oplatila. Potom som sa otočila na Edwarda, avšak jeho výraz mi nahnal strach. Mal úplne čierne oči a nozdry mierne roztiahnuté.

„Všetkým sa ospravedlňujem,“ povedal Dylan.

„Edward?“ ozvala som sa. Neodpovedal, ale stiahol zo seba moje ruky, ktoré ho objímali. Nevedela som, čo chce robiť, kým sa nepohol smerom k Dylanovi. Ani som sa nenazdala a skočil po ňom.

„Edward, nie!“ skríkla som. Edward hodil Dylana do steny a okamžite sa zjavil pri ňom. Chytil ho pod krkom. „Ty imbecil, ako si jej mohol niečo také spraviť? Vieš, aký musela mať strach? Si taký sebec, že ťa vôbec nezaujímajú city iných a pokojne ich zaťahuješ do svojich problémov, pričom nikoho nezaujíma tvoj posratý milostný príbeh,“ rozkrikoval sa Edward a vrazil mu päsťou. Vedela som, že keby Dylan chcel, bránil by sa, on sa však od Edwarda mlátiť nechal.

„Edward, prosím, nechaj ho,“ prosila som ho. Chytil ho ešte silnejšie. „No tak, nestojí ti za to.“ Vedela som, že Dylan by sa zabiť nenechal – teda, tak ľahko – a potom by sa začal brániť. Bol to silný upír a Edwarda by zabil. Možno tentokrát by to nebolo naschvál, jednoducho to bolo v povahe upírov. To som nemohla dopustiť. „Prosím.“

„Ách,“ zavrčal Edward po chvíli a pustil ho. „Najradšej by som ťa zabil, ty prašivý pes!“

„Dylan, si idiot,“ poznamenala Irina. „Musím súhlasiť s Edwardom. To, čo si spravil, bolo úplne nechutné a choré. Ale v jednom si sa mýlil. Dylan, ja k tebe skutočne nič necítim, ale keby si bol chlap, povedal by si mi to všetko do očí, a vyhli by sme sa tejto situácií. Och, je mi z teba na zvracanie.“ Otočila sa na päte a vybehla hore po schodoch.

„Irina,“ zachrapčal Dylan.

„Dobre ti tak,“ povedal Edward. „Dúfam, že skapeš. Alebo nie. Dúfam, že ti Irina nikdy v živote nedá ani len najmenšiu šancu.“

„Takže, môžeme odísť?“ spýtala som sa otázku, ktorá ma momentálne zaujímala najviac.

„Prosím ťa, Bella, čo je to za otázku? A ešte sa ho budeme pýtať?“ odfrkol si Edward. „Samozrejme, že odchádzame.“

Pozrela som na Dylana a myslela som si, že budem k nemu cítiť nenávisť, ale pravda bola iná. Bolo mi ho v podstate ľúto. Len chcel získať lásku. Jasné, že sa do dá aj ľahšou cestou, a tá, ktorú si vybral nebola najšťastnejšia alternatíva, ale kvôli láske spraví človek –alebo upír– všetko. To viem. Pohľad mi opätoval.

„Prepáč,“ zašepkal. Nemohla som mu odpovedať. Nevedela som, či toho budem schopná. Možno niekedy v živote mu odpustím, ale teraz určite nie. Edward mu s radosťou odpovedal na všetko.

„Vieš komu hovor.“

A konečne ma objal. Držal ma pevne v náručí a ja som sa cítila spokojná. Konečne som bola v náručí muža, ktorého som milovala a bola som si istá, že mi všetko odpustil.

„Poďme domov,“ pošepla som Edwardovi. S úsmevom prikývol. Napadla ma však ešte jedna vec, ktorú som si chcela ujasniť. „Dylan, dúfam, že nám dáš už navždy pokoj a viac o tebe nič nebudeme počuť. Ak mi to sľúbiš, budem ochotná ti odpustiť.“

Dylan sa postavil zo zeme a podišiel ku mne. Edward zavrčal a Dylan sa zastavil. Povzdychol si.

„Chápem ťa, Bella. Viem, že to, čo som spravil, bolo hrozné a prisahám, že odo mňa budeš mať s Edwardom pokoj. Nemusíš sa báť.“

„Beriem ťa za slovo,“ povedala som. Pozrela som sa na Edwarda a on pochopil, čo môj výraz znamená – odchod.

Usmial sa na mňa a zobral do rúk kufor, ktorý som mala položený pri nohách. Ešte raz sa pozrel na Dylana s vražedným výrazom v tvári a bola som si istá, že keby mohol, najradšej by ho zabil. Nehovorím, že by sa mi to nepáčilo, ale nechcela som už mať s ním žiadne problémy. Túto kapitolu svojho života som chcela mať čím skôr za sebou. Dylan sa otočil a vybehol na poschodie. Nestarala som sa o to, kam šiel.

„Bella?“ ozvala sa Kate, keď sme s Edwardom chceli vyjsť z dverí.

„Počkám v aute,“ povedal Edward a ja som sa otočila na Kate.

„Áno?“ usmiala som sa na ňu.

„Chcela som sa s tebou ešte rozlúčiť,“ odvetila. Objala som ju.

„Vidíš, nevravela som ti, že to dobre dopadne? Zapamätaj si, že vždy to, čo poviem, je pravda.“

„Odteraz si to budem pamätať.“ S Kate sme sa zasmiali.

„Budeš mi chýbať, Bella, skutočne som ťa považovala za svoju priateľku“ povedala.

„Aj ty mne budeš chýbať, Kate. Mala som ťa rada. Síce som si myslela, že si ma oklamala, ale teraz už viem, čo si chcela spraviť a že vďaka tebe teraz idem domov.“

„To bola maličkosť. Teraz to u nás vyzerá na tichú domácnosť,“ zasmiala sa.

„Vieš čo? Keď to tu už bude na nevydržanie, pokojne nás príď navštíviť.“

„Určite sa zastavím. Ale teraz už choď a poriadne sa s Edwardom vystískajte.“

„Dobre. Ahoj, Kate.“ Ešte raz som ju objala a šla sa posadiť do auta.

„A svoju super kamošku z Miami ani neprivítaš?“ povedala Alice a nervózne prstom klopkala do volantu.

„Alice,“ vypískla som a len tak, ako to bolo možné, som sa jej hodila okolo krku. Zasmiala sa.

„Tiež si mi chýbala,“ povedala. „Ale teraz sa usaď, pretože chcem odtiaľto čo najskôr zmiznúť.“

Poslúchla som ju a sadla si dozadu vedľa Edwarda. Objala som ho a on si ma pritisol k telu tak, ako to len najviac išlo. Alice dupla na plyn a vyrazili sme smerom domov. Z okna som ešte stihla zakývať Kate.

„Tak si mi chýbala,“ šepol mi do ucha Edward po chvíli ticha. Položila som si hlavu na jeho rameno a vdychovala jeho vôňu.

„Aj ty si mi chýbal. Myslela som si, že tam zostanem navždy a už nikdy ťa neuvidím. A že ti nestihnem povedať pravdu. Edward, prepáč mi, že som ti klamala...“ chrlila som zo seba, avšak Edward mi položil prst na pery.

„Pšt, už je dobre. Od začiatku mi na tom niečo nesedelo, ale myslel som si, že si len nechcela život po boku upíra. To by som musel rešpektovať. Avšak, keď aj Alice prestala vidieť tvoju budúcnosť, začalo mi to byť všetko zvláštne. Potom si mi zavolala, že ťa vlastne uniesli, a skoro som zošalel, keď si zložila telefón. Našťastie, onedlho na to prišla Kate a všetko mi vysvetlila. Neváhal som ani na chvíľu a išiel si po teba.“

„Vieš ako som sa bála?“

„Viem, slniečko. Ale neboj sa, už je všetko v poriadku. A počula si toho debila. Aj tak by ti neublížil, ale za to ja by som ho poslal na psychiatriu. Veď on nemôže byť normálny!“ rozčuľoval sa Edward.

„Už na to nemyslime, dobre?“ povedala som.

„Ako si len budeš priať,“ odvetil a pobozkal ma. Bol to bozk plný lásky a vedela som, že už ma od Edwarda len tak ľahko nič nedostane. Keď sme sa od seba odtiahli, položila som si hlavu na jeho rameno, a vo chvíli, keď ma začal hladiť po vlasoch, som zaspala v jeho náručí.

Táto kapitola bola prepisovaná niekoľkokrát a stále som s ňou nebola spokojná. Nakoniec som ju však zanechala v takejto podobe a môžem len dúfať, že sa vám aspoň trošičku páčila.

Autor: Jessy (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Budem ťa milovať naveky - 21. kapitola: