Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Budem ťa milovať naveky - 13. kapitola

12.03.2012 (20:45) • Jessy • FanFiction na pokračování • komentováno 17× • zobrazeno 3359×

13. kapitola

„Viete, aké som objavila krásne dievčenské tričko?“ vychvaľovala sa Rosalie. Práve som s ňou sedela na koženej sedačke v Jessicinom byte.

„Aké?“ spýtala som sa. Nemohla som povedať, že by ma to nejako extra zaujímalo, ale ja som bola taká šťastná kvôli Edwardovi, že by som sa s niekým pokojne vydržala rozprávať napríklad o vojne. Aj niekoľko hodín. Táto téma ma nikdy príliš nebrala, ale teraz by som prijala aj tú.

Ďalší dôvod bol ten, že som vedela, ako sa Rose na to bábätko teší, tak som jej nechcela kaziť radosť.

„No, je bledoružové a sú na ňom nakreslené také maličké srdiečka a...“ mlela Rosalie, lenže niekde uprostred jej opisovania som ju prestala počúvať. Ešte som zaregistrovala slovo ako trblietky alebo hviezdičky.

„A kúpila si ho?“ opýtala som sa po chvíli prvú vec, ktorá mi zišla na um. Nechcela som, aby Rose prišla na to, že som ju veľmi nepočúvala.

Rosalie po mne hodila nechápavý pohľad. „Blázniš? Veď ani neviem, či budem mať dievčatko alebo chlapca,“ odvetila trošku podráždene. Ajaj, som v keli. Musela som sa z toho nejako dostať.

„No, veď to nevadí. Kúp aj chlapčenské aj dievčenské veci. A keď tvrdíš, že je to tričko také pekné, mala by si sa poponáhľať, aby ho nevypredali.“ Dúfala som, že to pomôže.

„Hej, možno máš pravdu, ale nechcem zbytočne míňať peniaze. Nie sme na to s Emmom finančne až tak dobre. Nemôžem si dovoliť míňať toľko peňazí, takže radšej počkám, kým mi povedia, čo to bude a potom budem riešiť oblečenie a všetko ostatné okolo. Ale je strašné, že tie detské veci sú také drahé. Chudák Emm si teraz berie v práci aj nočné, aby zarobil čo najviac, kým je ešte čas. Pretože on by chcel byť potom so mnou, keď sa to malé narodí. Vieš, aby som to sama nemala také ťažké,“ odvetila Rose.

„Aha. No ako vidím, Emmett to berie zodpovedne,“ vyhlásila som.

Rose prikývla. „Hej, keby som ho nemala, bola by som asi stratená. Normálne ho aj niekedy ľutujem, pretože moje nálady sa striedajú ako na bežiacom páse. Jemu to však vôbec neprekáža a vždy spraví to, čo chcem,“ usmiala sa Rose. „Je to skutočne skvelý muž.“

„Áno, to je,“ pritakala som a myšlienkami som odbehla k Edwardovi. Ktovie, čo práve teraz robí. Možno je na love, alebo len u Cullenovcov. Nerada som o tom dome hovorila ako o jeho domove. On má domov u mňa. Z môjho rozjímania ma vyrušil Rosaliin hlas.

„Bells? Prepáč, ja som to o Emmettovi tak nemyslela. Ja som si vôbec neuvedomila, že keď ho tu budem tak vychvaľovať, že by ťa to aj mohlo mrzieť kvôli Edwardovi. Prosím, prepáč, lebo...“ začala sa Rose ospravedlňovať.

Mohlo mi napadnúť, že si moje ticho vyloží zle. Určite si myslela, že ma tým ranila, čo by asi aj bola pravda, keby som o Edwardovi nič nevedela. Keby mi niečo takéto povedala pred dvoma týždňami, asi by som s plačom utekala niekam do kúpeľne, ale dnes už nie. Nie, keď som vedela, že Edward žije. Teda, ako sa to vezme.

Skočila som jej do reči.

„Rose, pokoj. Je to v poriadku, nemusíš sa už toľko ospravedlňovať.“

„Fakt?“

„Fakt,“ uistila som ju. Rosalie sa postavila a prešla ku mne, aby ma mohla objať.

„Vďaka,“ zašepkala. „Si taká statočná, Bells.“

Zasmiala som sa. „Keď myslíš,“ doberala som si ju. Aj ona sa zasmiala.

„Baby,“ skríkla zrazu Jess až som nadskočila. „Obed sa podáva!“

Spoločne s Rose sme sa zachichotali a pobrali sa do kuchyne, kde to rozvoniavalo po pečenej kačici.

„Hm, myslím, že sa mi zbiehajú slinky,“ povedala som, keď som si sadala za kuchynský stôl.

„Bella, nemáš tu náhodou foťák, alebo niečo podobné, čím by sme mohli uchovať naveky tento moment, keď Jessica stojí pri sporáku a varí?“ spýtala sa nedočkavo Rosalie.

„Do kelu! Nemám,“ zaúpela som. Strašne ma bavilo si robiť z Jessici srandu.

„To je škoda,“ povzdychla si Rosalie naoko smutne. „A ja som sa tešila.“

„Ha-ha, veľmi vtipné,“ poznamenala Jessica ironicky.

„Ale je to vtipné, Jess. Pretože si pamätám tvoje slová, keď sme odchádzali do Miami a ty si sa zaprisahala, že sa nikdy nevydáš, rovnako ako aj nikdy sa nepostavíš pred sporák,“ zasmiala som sa. Mala som nutkanie povedať Rose a Jess, že už viem, kto nám daroval tie letenky, ale vedela som, že nemôžem. Všetko by som tým pokazila. Radšej som si zahryzla do jazyka. 

Rose sa zachichotala, ale odrazu zhíkla.

„Počkať! Nebodaj ťa Tom nepožiadal aj o ruku!“

„Vidíš?“ vydýchla som.

„Nebuďte hlúpe. Samozrejme, že nie. Ešte to medzi nami nie je až také vážne,“ povedala Jessica.

„No,“ odfrkla som si. „Keď už varíš...“

Jessica sa zasmiala. „Nie, vážne ma nepožiadal o ruku, ani nič podobné.“

„Tak fajn,“ vydýchla Rose. „Ale už naberaj, lebo som hladná ako vlk. Nezabúdaj, že ja nekŕmim len seba, ale aj tohto malého človiečika,“ pohladila si bruško, ktoré už bolo trošku zaoblené.

„Dobre, už sa to nesie.“

„Jess, ale vlastne, kde je teraz Tom?“ spýtala som sa.

„Musel odísť do Miami. Sľúbil mi však, že sa ešte vráti. Povedal, že sa sem dokonca možno aj nasťahuje,“ zvýskla Jess.

„Sem - ako sem k tebe?“ Pochybovačne som sa na ňu pozrela. Jessica prevrátila oči.

„A kam inam? Jasné, že sem.“

„Myslíš, že je to dobrý nápad?“ spýtala sa Rose s plnými ústami. V duchu som sa ne nej zasmiala. A ona si vraví budúca mamina.

„Prečo by nebol?“

„No pretože sa ešte až tak dobre nepoznáte. Veď ja som začala bývať s Emmettom až po štvorročnom vzťahu, keď už sme sa dobre poznali. Ale ty, Jess, nemáš žiadnu záruku, že Tom nie je nejaký hlupák, ktorý ťa chce len okradnúť, alebo niečo podobné,“ vysvetlila jej naliehavo Rose.

„Poznám ho už dosť dobre,“ opáčila Jess.

„To si len môžeš myslieť!“

„Nie, ja to viem!“

„Fajn, nehádajte sa!“ skríkla som. „Keď Jess chce, aby u nej Tom býval, tak nám, Rose, to môže byť jedno.“

Rosalie si povzdychla. „Ja viem, prepáč, Jessica. Len mám o teba strach. Nechcem, aby sa ti niečo stalo a tiež nechcem, aby si sa v ňom sklamala.“

„To je v pohode. Ale nemusíš mať strach, som si istá, že sa nič nestane.“

Rose len prikývla a bez slova sa pustila znova do jedla. Ja tiež.

 ***

S dobrým pocitom som večer odchádzala od Jessici. Našťastie sa atmosféra po obede znova uvoľnila a téma Tom už na rad neprišla. Taktiež som ale musela súhlasiť s Rose. Jessica je však tvrdohlavá a veľa vecí pochopí až vtedy, keď ich zažije na vlastnej koži. Dúfam však, že sa jej nič nestane. Možno je Tom úplne milý chlap.

Za môjho Edwarda by som však nikoho nevymenila. Tešila som sa, že už som na ceste domov, pretože som sa rozhodla, že mu zavolám. Celý deň som ho nepočula ani nevidela a začal mi chýbať jeho hlas.

Ako som kráčala po chodníku, mala som zvláštny pocit. Cítila som, akoby ma niekto sledoval. Párkrát som sa dokonca otočila za seba, ale nikdy som nikoho nevidela.

Pokrútila som hlavou s myšlienkou, že si znova len namýšľam. Napriek tomu som však pridala do kroku.

Keď som vošla do vchodu, uľavilo sa mi. Privolala som si výťah, ktorý však zahlásil poruchu. No super. Znova sa môžem trepať po schodoch.

Po nekonečných štyroch minútach som sa dostala pred svoje dvere. Z kabelky som vytiahla kľúč a odomkla som si.

Zkopla som si z nôh topánky a cupitala do kuchyne. Vytiahla som si z chladničky jogurt a posadila sa pred telku do obývačky.

Potom som vytiahla z vrecka mobil a vyťukala Edwardovo číslo. Nedvíhal to. No nič, skúsim neskôr.

Šla som sa osprchovať. Bola som trošku nervózna, pretože som nevedela, čo sa s Edwardom deje. Dúfam, že si to všetko nerozmyslel a nenechá ma tu znova samú. To by som nezvládla.

Uterákom som si utrela mokré vlasy, ktoré som si následne rozčesala. Fénovať sa mi ich už nechcelo. Ráno to hniezdo, ktoré mi bude určite zdobiť hlavu, nejako skrotím.

Pomaly som sa vyšuchtala von z kúpeľne a zavolala Edwardovi. Znova to nebral. Pocítila som slzy, ktoré sa mi tlačili do očí. Masenová, prestaň. Hádam nebudeš revať. On ti zavolá, kričal na mňa hlások v mojej hlave.

Povzdychla som si a šla do spálne. Keď som tam vošla, stuhla som. Na prikrývke bol položený červený tulipán. Pomaly som podišla k posteli.

„Páči sa ti? Tulipány máš rada, tak som si myslel, že ťa to poteší,“ ozval sa za mnou zamatový hlas. Nadskočila som, pretože som sa zľakla.

„Prepáč, nechcel som ťa vyľakať,“ pokračoval Edward a cítila som, ako sa jeho ruky omotali okolo môjho pásu. Pozrela som sa mu do tváre.

„Prečo si mi nezdvíhal mobil? Vieš, ako som sa bála?“

„Nebral som ho preto, pretože som tu celý čas bol a prišlo mi hlúpe, aby sme spolu volali, keď sme boli od seba desať krokov,“ zasmial sa.

„Lenže ja som nevedela, že si tu,“ vyčítala som mu. „Myslela som si, že si si to všetko rozmyslel a už ma nechceš.“

„Slniečko, ako by som ťa nemohol chcieť?“ Zjavne to bola rečnícka otázka, pretože hneď ako dopovedal ma pobozkal.

Pokrčila som ramenami. „Všeličo sa môže stať.“

„Nemusíš mať strach,“ uistil ma a zdvihol ma na ruky.

„Čo robíš?“ skríkla som.

„Beriem ťa do postele. Už je veľa hodín a mala by si ísť spať,“ vysvetlil mi a uložil ma do postele. Ešte ma prikryl a ľahol si vedľa mňa. Pritlačila som sa k nemu a hlavu si položila na jeho hruď.

„Ako si sa dnes mala?“ spýtal sa ma, kým ma hladil po vlasoch. Príjemne ma to uspávalo. Zívla som si. „Dobre. Bola som aj s Rose na návšteve u Jessici.“

„Ako sa majú?“

„Skvele. Jessica si k sebe sťahuje svojho frajera a Rose je tehotná,“ odvetila som ospalo.

„Rose je tehotná? Vážne? Teda, chvíľu tu nie som a už sa tu aké veci dejú,“ pokrútil Edward hlavou.

„Strašne sa na to malinké aj s Emmettom tešia.“

„To si viem predstaviť.“

Znova som zívla a Edward sa zasmial. „Spinkaj, zlatko, budem tu s tebou.“

„Dobre,“ zamrmlala som. Po chvíli som si však na niečo spomenula.

„Kto pôjde zhasnúť svetlo?“

Autor: Jessy (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Budem ťa milovať naveky - 13. kapitola: