Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Bristhatarahtys - 1. kapitola

06.04.2010 (18:00) • RoseDublest • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1207×

1. kapitola - Spolubývajúci, Sophie, cigarety, denník a Macíček:)

Katy Perry - Fingerprints

„Raz, dva... tri!“

Čo sú to za hlasy..? Ježiši...

„Dobréééééééééééééééé ráááánúúúúóóóóúúúóó´!!!“

Švihom som sa posadila na posteli, ale do tváre mi okamžite pleskol vankúš a tak som sa omámene vrátila znovu do ľahu. Ja ich zabijem, upražím, rozsekám, vykastrujem a mnoho ďalších, naozaj škaredých vecí z môjho diabolského plánu vražda!

„Prawera  Bristharata... sakra, ako to bolo?! Bri – stha – ta – rah – tys! Oberon! Okamžite vstávaj, inak nestíhaš školu!“

Kričali, nenávidím ich!

„Kurva...“

Zašomrala som ospalo a posadila sa.

„Kde?!Kde?!“

Zaujato sa obaja pozerali po celej izbe a nakoniec sa začali obaja chechtať. Fakt vtipné...

„A teraz páni, ak ma ospravedlníte a svoje vypasené rite presuniete preč z mojej izby, tak by som sa rada upravila tak, ako sa na mladú slečnu patrí.“

„Tak čau... stále mrzutá...“

Zašepkal, ale mojím ušiam to teda neušlo. A v sekunde letela moja papuča do jeho hlavy. Zásah!

„Au, to bolo za čo?!“

„Ešte sa pýtaj!“

Vypískla som a Steve sa pri ňom uchechtával, však počkaj. Prásk, zásah aj druhou papučou! Dnes som nejaká dobrá...

„Au, prečo ja?!“

„Pretože škodoradosť je najlepšia radosť.“

Žiarivo som sa na tých dvoch šaškov usmiala a oni si to vypochodovali rýchlo von z mojej izby. Mala som tu ešte tenisky a lyžiarky. To by bola pálka! Vymotala som sa z perín a odišla do kúpeľne. Dnes bude zase raz perný deň... Dnes to vidím na čiernu. Umyla som sa, osprchovala studenou vodou, inak by som celý deň nevnímala... i keď... ani normálne to nie je bohviečo. Okolo očí čierna ceruzka, matný lesk na pery a to by mohlo byť aj celkom fajn. Na nohy silónky a môj tmavý top, poklona pre toho, kto vynašiel niečo, ako alternatívna móda. Milujem módu, ale nie tie šatôčky, samé rifle a pestrofarebné tričká, ktoré sú priliehavé... Proste som úplne iná...

http://ep.yimg.com/ca/I/yhst-63303393450089_2099_95109243

Keď som zišla dole do kuchyne, tí dvaja nevymáchanci sa už zase na mňa zubili a s príborom v rukách očakávali, že im niečo ukuchtím. A tak som šikovne otvorila chladničku, vyhádzala z nej vajíčka a zo škrupiniek nechala vytiecť obsah na rozohriatu panvicu. Posekala a pridala cibuľu, hríby a trochu soli, korenia. Nakrájala som chlieb a už aj chlapcom podávala raňajky. Do ruky som si vzala suchý rohlík, ktorý som po ceste hore do izby ešte žužlala. Rýchlo som si vzala veci a už aj prchala znovu dole.

„Ja padám!“

Zašomrala som a popri tom ešte rozstrapatila Johnymu blonďaté vlásky. Nasadla som do môjho Hummera, na toto autíčko som háklivejšia ako na vlastný život. Je to zlatíčko, nikdy ma nezradilo a je úplne úžasné. Ako som naštartovala, začala som v priehradke hladať moju jedinú záchranu, pred týmto otrasným dňom. Oh... vďaka Bohu! Oranžovú časť som spokojne vložila do úst, zapálila bielu časť a radostne vdýchla do seba tú drogu. Ach... eufória. Milovala som fajčenie, je to nezdravé, ale také upokojujúce, dym sa rozlieva po tele a ja sa strácam v jeho víre pokoja.

Pred školou som smykom zastavila. S tým našim bytom sme to fakt bohovsky vymysleli, na opačnom okraji mesta, naozaj múdry nápad z hlavy môjho podareného brata. Vyskočila som z auta a prchala na prvú prednášku. Neznášala som túto školu, moju triedu, prednášky, profesorov, ich prístup a vlastne všetko... Ale priali si to rodičia a pre nich všetko, i keď to nie sú moji rodičia.

Naozaj vkusne mi to oznámili pred dvoma mesiacmi a ja som sa radovala, že mám tak skvelého brata... Matka – Nematka, Sue, robí na sociálke a ja som sa jej dostala ako prípad do ruky a keďže, že vraj nemohla odolať mojím „krásnym“ až diabolsky čiernym očiam, tak si ma vzala so zvolením súdu. Roger nemal nič proti tomu – môj otec – neotec, a Luke, ešte nekecal, takže tiež nemal nič proti. Náhodou, mohol byť rád, spolu sme mali veľkú krabicu áut, keby nebolo mňa, mal by len zo pár autičiek.

No a tak ani neviem, z ktorého vajca som... Život je zložitý ako dvadsať tisícové puzzle, tie som nepostavila ešte. Ak prežijem dnešný deň, tak to bude naozaj super. Najprv mučiareň škola a potom „ brigáda“. No čo?! Dala som facku jednému učiteľovi a tak mi dal akože, verejno prospešné práce v jednom butiku, pre bezdomovcov. Nie je to tam vôbec zlé, ale bolo mi ľúto, že tomu profákovi som len zlomila nos, potreboval by zlomiť aj jeho kamaráta, keďže sa ma dotkol na stehne.

Mierne som sa striasla a pokúšala sa venovať prednáške. Tu v Aljaške, je všetko také krásne... ale aj také otrasné, hlavne ľudia, kazia strašne toto mesto. Nájdete tu tie typické blondýny, ktoré denne stoja pred clubom, takže aj diskofilky. Taktiež frajery, ktorí i myslia, že sú neviem akí úžasní, ale skrivíte im iba jeden vlások a už jačia ako malé baby. A tiché ryby, tie sú najzákernejšie. Teda, okrem Sophie. Ona asi ako jediná z tejto odpornej školy, je v rozmeroch sveta, niečo normálne. Žena silná, občas citlivá, milá a dokonca sa prihlásila, že mi bude pomáhať s mojou brigádou, takže je to naozaj jediný človek na tejto škole, čo stojí za zmienku.

Katy Perry - Use your love

Škola našťastie rýchlo skončila a ja som už čakala pred autom na Sophie. Rýchlo ku mne pricupitala a jemne sa na mňa usmiala. Ale keď uvidela cigaretu v mojich rukách, zamračila sa. Obišla auto a ako aj ja nasadala a popri tom mrmlala.

„Vieš, že je to skutočne nezdravé.“

„Hm, zdá sa mi to, alebo som tu niečo počula?“

„Héj!“

Zvýskla Soph a buchla do mňa rukou.

„Ou, bitkárka, už čuším!“

Naštartovala som a už aj som sa zase hnala ulicami.

„Nerob si stále zo mňa srandu!“

Rozhadzovala smiešne rukami, no popri tom, sa sama na sebe smiala.

„Jop, už čuším.“

Usmiala som sa a spokojne sme zastavili pred butikom. Ako každý deň sme našli mnoho nového oblečenia a začali triediť. Občas sa u nás niekto zastavil, povyberal si pár vecí a znovu išiel preč. Soph bola celkom dosť ukecaná, takže mi trepala druhé cez prvé a ôsme cez desiate, ale inak som sa celkom bavila a zrazu nás ovial chladný vzduch a krásna vôňa. Obe sme sa rýchlo pozreli ku dverám. Soph zalapala po dychu a ja som sa len uškrnula. Ďalší šašo. Statný, mladý muž, vysoký a mohutný, tak také niečo stále medzi dverami a v ruke držal celkom veľkú a tuším aj ťažkú skriňu.

„Zdravím dámy, niečo som vám priniesol.“

Usmial sa a pri mne sa ozvalo slastné: „Áách...“ Pre Boha, ona snáď slintá?! Rýchlo som jej položila servítku na ústa a podišla ku tomu obrovi. Ja osobne som bola celkom vysoká, ale on sa aj tak vymykal normálnej výške a mohutnosti chlapa. Proste ako medveď.

„No, tak to položte sem.“

Chlap tak urobil a už aj sa ťahal von.

„Héj! A nechcete odmenu?!“

„Hm... radšej nie.“

Znovu sa uškrnul a zrazu ho nebolo. No to je... fajn? Pozrela som sa na tú veľkú skriňu... proste, je na steroidoch, čo iné. Keď som ju otvorila, skoro som onemela úžasom. Boli to všetky možné nové kúsky. Hoci to bolo skôr snobskejšie, ale mali niečo do seba.

Katy Perry - If you can accord me

A tak sa začal skúšací maratón so Sophie, smiali sme sa outfitom a užívali si tú chvíľu, teda, až kým som niečo nenašla.

„Ty vole! Dívaj, denník!“

Lišiacky som sa pozrela na Sophie.

„To vieš, že nie.“

Usmiala som sa a nechala knihu padnúť na zem a tým sa otvorila.

„Hups...“

Zašveholila som, usmiala sa a v tej chvíli sme sa spolu so Sophie skláňali nad riadkami úhladného písma a nadšene čítali.

„Dneska Jassperov macíček nemal náladu, bola to fakt škoda, kúpila som si tú novú kolekciu, čo minule očumoval vo výklade. A ja som sa tešila, že sa znovu zahráme na divošku a kovboja.“

Obidve sme vybuchli smiechom. Že macíček, chudák chlap! Započula som kroky okolo a tak som rýchlo knihu zaklapla a všetko sme začali pekne, krásne upratovať. Bola to len vedúca. Obkukala to tu, pochválila nás a znovu odišla.

„Tak, čo urobíme s tým denníkom?“

Spytovala sa nadšene Soph.

„Tento týždeň ho mám doma ja, budúci ty.“

„Ok... je to podlé, zlé, hrozné, ale... ach... tá zvedavosť!“

Hrane si položila dlaň na čelo a odpadla mi do náruče. Práve pre toto ju milujem. Spoločne sme dopadli do kopy oblečenia a smiech sa ozýval celým butikom. O šiestej sme skončili a tak sme išli domov. Soph som vysadila u nej doma a ja som taktiež šla na byt. Nik nebol doma, ani som sa nečudovala... A tak som sa šla pozrieť do učiva, najedla sa trochu. Chvíľu som si čítala ten denník. To ale bolo Sience fiction. To dievča nie je kompletné. Písalo o tom, ako chodia na lovy zvierat a že je upír a aj jej celá rodina, dokonca vegetariáni, to som sa chechtala na celý dom. A potom som už len slastne zaspala aj s Trevorom pri sebe.

„Haló?!“

„Spíš!“

„Spí?“

„Nespí!“

„Čuš Emm!“

„Dívaj na toho psa, z toho by bol ale koberec!“

Plesk, tresk, buch, bum. Kurva, čo zase tí debili robia.

„Ak nevypadnete z mojej izby do piatich minút, tak ste mŕtvy.“

Zašomrala som a otočila sa na druhú stranu. A zrazu sa zvrtol v izbe zborový rehot a to som sa tak vyľakala, že som sa strepala na zem. A ono ich tu bolo až príliš veľa.

„Kurva! Čo tu robíte?! Kto ste?!!!!“

Vrieskala som a zrazu bol jeden okamžite pri mne a zapchávala mi ústa. Začala som hrdelne kričať, vrieskať, až nakoniec syčať.

„Stačilo?“

Spytoval sa s úsmevom. Ja ho zabijem... ak sa mi to teda nejako podarí. Znovu som začala kričať a popritom ho búchať do tela. Au...

„Klva!“ (kurva)

Zanadávala som znovu, bol ako betón. Ja musím ešte spať, som proste mimo, možnože sme sa sfetovali s chalanmi, ja fakt netuším, ale toto je blbosť.

„Teraz len jediná otázka, čítala si ten denník?!“

Spýtala sa ma malá Elfka? Mne to už fakt práši, elfovia, upíry, no čo ešte nie? Ten vysoký vyzeral ako lev. Ticho! Zakrútila som záporne hlavou.

„Edward.“

Zašeptala a ja som ucítila zvláštny tlak a zrazu ten chlap strašne hulákať.

„Vypnite toooooo!!!“

Šibe mi, šibe, šibe. Neustále som sa štípala po tele a vrtela hlavou. Sen, sen, sen. Zavrela som oči a v okamihu zaspala.

Shrnutie

Autor: RoseDublest (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Bristhatarahtys - 1. kapitola: