Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Bozk pre šťastie - 8. kapitola

20.04.2010 (11:00) • Nikolienka • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1147×

8. kapitola

Vyspala som sa krásne do ružova. Rýchlo som sa osprchovala, obliekla, naraňajkovala a smer škola. Dnes som sa náramne tešila. Dôvod? EDWARD CULLEN! Ja viem vyznelo to ako nejaký závislák. Ale teším sa na jeho zlaté oči, bronzové vlasy, ľadovú pokožku a pery, ktoré by som vedela bozkávať celý deň. Panebože, Bella, na čo to myslíš? Už nie je čas na premýšľanie. Vyšla som z auta a vôbec si nevšímala okolie. Zrazu som na ruku pocítila ľadový dotyk. Ihneď som vedela majiteľa, toho úžasného dotyku. Otočila som sa na Edwarda a pozrela sa do jeho krásnych očí:

,,Ahoj!“

,,Ahoj! Čo máš prvú hodinu?“ spýtal sa.

,,Biológiu...“ Hľadala som v rozvrhu, ktorý bude môj kamarát aspoň na dva týždne. No čo? Človek si nemôže všetko pamätať.

,,Super! Tú mám aj ja,“ na chvíľu sa zamyslel, ,,Ale mám pre teba zlú správu.“ Nie prosím! Ja chcem mať doučovanie francúzštiny. Nezruš ho prosím. Chcem s tebou stráviť aspoň pol hodinu osamote. To bolo prvé čo mi napadlo, ale on ma vyviedol z omylu:

,,Učí nás Brownová,“ povedal a zvraštil obočie. No super! Ale vlastne, biológia je pre mňa najľahší predmet na celom tomto štúdiu. Dva jedna, bejbe!

,,To je dobré. Ak si nesadnem vedľa teba bude to v pohode,“ usmiala som sa, i keď mi to tak jedno nebolo. Tajne som túžila sedieť s ním. On sa na mňa pozrel smutným pohľadom.

,,Teda nie, že by som s tebou sedieť nechcela... Ale vlastne tebe je to jedno,“ zarazila som sa.

,,Práveže mne to tak jedno nie je,“ usmial sa. Ja som sa naňho iba pozerala s vypúlenými očami. Nezmohla som sa nič. Nevedela som ani ako sa volám. Štipnite ma niekto, toto je krásny sen. Alebo nie ešte neštípajte chcem ho dosnívať. Nevnímala som cestu.

,,Edward musím si sadnúť niekam inam,“ šepla som, keď som zistila, kde sedím.

,,To bude dobre. Nikde inde voľné miesto nie je,“ žmurkol.

,,Ale videl si ako vyvádzala na francúzštine.“

Iba pretočil oči a zmenil tému:

,,Kedy dnes prídeš? Nemohla by si ísť hneď po škole?“ Hneď som vedela na čo sa pýta, pretože sa na doučovanie teším už od včerajšieho večera.

,,Prepáč, Edward, ale dnes mám tréning s Jacobom,“ povedala som smutne.

,,Kedy asi končíte?“ pokračoval, aj keď Brownová prišla. Našťastie si ma len zmerala nasupeným pohľadom. Asi jej stačilo to, čo videla na telesnej. Och, aký je dnes krásny deň.

,,No neviem o takej štvrtej,“ premýšľala som nad tým, ale myslím, že taká hodinka bude stačiť.

,,Super spravíme to tak, že prídem po teba do posilky, odnesieš si domov a auto a pôjdeme k nám,“ hovoril s úsmevom.

,,Nemohli by sme zostať u nás?“ spýtala som sa. Predstava byť v jeho dome predpokladám pred celou rodinou bola trošku divná. U nás doma nikto nebude.

,,Nie, nie. Už som to Esme hovoril. Teší sa na teba. Alice ťa chce vytiahnuť na nákupy,“ vymenovával. Ja sa mám stretnúť s jeho mamou? To sa načisto zbláznil?

,,Neviem, či to je dobrý nápad,“ snažila som sa z toho nejako vykrútiť.

,,Máš pravdu, je to výborný nápad,“ usmial sa.

,,Dobre, ale nabudúce u nás!“ rozhodla som. Dúfam, že ma to nezabije.

,,Swanová, kedy prestanete?“ spýtala sa ma. Úplne som zabudla, kde som.

,,Ona má aj meno,“ ozval sa niekto zozadu. Bol to Mike.

,,Mike, nestaraj sa do toho!“ Spražila ho pohľadom. Otočila som sa na Mike a usmiala sa na neho vďačným úsmevom. Keď som sa pozrela na Edwrada zamračene sa pozeral na lavicu.

,,Trošku si ťa preskúšame. Dúfam, že si počúvala. Takže latinský názov stehennej kosti,“ začala vymenovávať všetko kosti v tele a ja som jej bez problémov odpovedala.

,,Temená kosť.“

,, Os parietale.“

,,Ale veď toto sme sa ani neučili,“ zasiahol do toho Mike. No super tak ona mi tu dáva také veci, ktoré sa ešte neučili. Čo si chce dokázať?!

,,Ale ako vidím Swanovej to problém nerobí. Takže ideme ďalej, kde sme skončili?“ A zase začala mleť nepodstatné veci. Ja som počula len:

Bla, bla, bla, mú, mú, mú!

A takto to išlo celý deň. Už som nemala žiadnu hodinu s Edwardom. Proste nuda! Ani som ho nestretla a to bolo ešte horšie. Už som si sadala do auta, keď na stane spolujazdca ozval:

,,Ahoj!“ Usmial sa na mňa tým jeho pokriveným úsmevom. Teraz by som ho vedela bozkávať a nikdy neprestať. Začervenala som sa nad mojimi úvahami a sklonila hlavu. Ale on ma chytil za bradu a tak ma prinútil pozerať sa mu do očí.

,,Táto farba ti veľmi pristane,“ zložil mi poklonu s čím som sa väčšmi začervenala a moju srdce sa rozbehlo rýchlosťou kolibríka. On sa iba usmial a nakláňal sa ku mne. Zavrela som oči a čakala na niečo, po čom túžim už od prvého okamihu ako som ho videla.

,,Čauko, bejbe! Mňa nepobozkáš?“ Objavil sa zrazu Emmett pri dverách môjho autíčka. A zrazu som sedela na jeho kolenách.

Mala by soms a na Emmetta hnevať? Asi áno, ale vlastne som sa nehnevala. Edwarda poznám iba dva dni. Ešte je skoro. Rýchlo som vlepila Emmettovi pusu na líce.

,,Spokojní? A teraz by som sa chcela porozprávať s Edwardom. Osamote!“ Na posledné slovo som kládla veľký dôraz. Na môj div Emmett pochopil. Nedivila som sa už, keď som sa pozrela na Edwrada. Emmetta prebodával nenávistným pohľadom. Do očí sa mi však nepozrel a ani hovoriť nič nezačal. Tak som sa začala ja:

,,Čo si mi prišiel povedať?“ spýtala som sa akoby sa pred chvíľou nič nestalo.

,,Iba to, že po teba prídem okolo štvrtej, ok?“ Konečne sa ukludnil a bavil sa so mnou normálne.

,,Super! Už sa teším?!“ Na konci to vyznelo trošku ako otázka. Iba sa na mňa usmial a išiel za svojou rodinou.

Keď som prišla do posilňovne, bolo tam milión ľudí a strašný smrad. No, tak dnes si asi nezacvičím. Ani prezliecť som sa nešla. Vidím to len na tréning s Jacobom.

,,Ahoj Bells,“ pozdravili ma zborovo Jacob a Charlie. Až na to, že Jacob sa pri tom usmieval ako priteplené slniečko. Čo som so to ja vymyslela?

,,Dneska budete s Jacobom iba pózovať. Dnes sa Jake necíti.“ Ó panebože, ďakujem Ti! To znamená, že skončíme trošku skorej a ja sa môžem s Jacobom porozprávať. Celý deň musím premýšľať nad prezývkou psiskom a výraz tváre Edwarda, keď počul meno Jacob Black. Mala by mi to byť jedno, ale najhoršie je, že mi to jedno nie je. A ešte po dnešku...

,,No tak poď Bell,“ Chytil ma Jacob okolo ramien a stále sa priteplene usmieval. Ani som si nevšimla, že Charlie už išiel domov. No Edward vie úplne zatieniť moju myseľ.

,,No fuj ty smrdíš!“ obvinil ma z ničoho nič ako sme išli.

,,Hm, diky! To človeka poteší,“ povedala som ironicky a vytiahla sa z jeho náruče.

,,Ale naozaj ako nejaká pijavica!“ nachvíľu sa odmlčal, akoby nad niečím rozmýšľal, i keď si myslím, že jeho mozog mu to neumožňuje, ,,Bell, nepoznáš náhodou Cullenovcov?“

,,Jasne, že hej. Veď som mnou chodia do školy.“ A je to tu. Psisko a pijavica. To čo sú za prezývky?

,,Radšej sa od nich drž ďalej!“

,,Prečo by som mala? Ja sa môžem stretávať s kým chcem a kedy chcem! A ty, a už vonkoncom nie ty, mi to budeš zakazovať! Je ti to jasné?!“ povedala som riadne podráždením hlasom! Čo mi má on zakazovať také veci! Gay jeden!

,,Ja len, že musím ti niečo povedať Bells. Potom zmeníš názor. Len ma prosí vypočuj,“ prosil ma a pozeral sa na mňa s takým umučeným pohľadom. Teda on si asi myslel, že je sexy, alebo čo. Ale u mňa to vyvolalo skôr opačné city.

,,No hovor,“ vyzvala som ho teda.

,,Vieš o tom, že náš kmeň Quiletov pochádzajú z vlkov. Boli ako vlk a človek to kopy. Ako vlkolaci, ale nie tak celkom. Cullenovci sú naši nepriatelia. Bledé tváre. Môj prastarý otec bol náčelníkom Quiletov, a keď prichytil Cullenovcov loviť na našom území podpísali spolu zmluvu. Oni nemôžu vkročiť na naše územie a my na ich územie. Oni tvrdia, teda vlastne živia sa zvieracou krvou ale pre bezpečnosť kmeňa všetko. Bella, Cullenovci sú...“ odmlčal sa.

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

*shrnutie*

- 7. kapitola - ♦♣♦ -9. kapitola -

Ďakujem, za minulé komentáre! Vážne ma potešili. Takže zase prosím od KAŽDÉHO, kto si to prečíta komentár. Či už s kritikou, nápadmi alebo stačí len jeden smajlík. Myslím, že to Vás nezabije. Nie, že by ma nebavilo písať, ale potom som si neni istá, či sa Vám moja poviedka páči a či má cenu pridávať ju sem. Nepíšem pre komentáre, ale pre Vás a pre seba! Ďakujem za pochopenie!

*♥Vaša Niki♥*

Autor: Nikolienka (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Bozk pre šťastie - 8. kapitola: