Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Bozk pre šťastie - 3. kapitola

14.03.2010 (16:45) • Nikolienka • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1300×

3.kapitola

,,Ja skúsim to s Jacobom.“ Rozhodla som sa. Ktovie, čo bude ten Edward zač.

,,No to som rád, pretože neviem v akej forme je Edward. Ďalšia súťaž je už o týždeň v sobotu. Je to nominácia na majstrovstvá Ameriky a odtiaľ sa nominuje na majstrovstvá sveta. Tento rok sú v Paríži.“ Informoval ma. No do Paríža by som sa išla pozrieť. Dúfam, že to dievčatko bude šikovné.

,,Teraz ma napadlo...Ako sa to dievča volá? Koľko ma rokov?“ spýtala som sa.

,,Volá sa Ashley priezvisko si už nepamätám. Má štrnásť takže ešte patrí do fitness detí.“

,,Tak to som zvedavá, už mám skvelé nápady na zostavy. Ale s Jacobom tam ide Billy, že? Ja s ním budem len cvičiť.“ Toto som sa musela spýtať. Nechcem mať Jacoba na krku aj na súťažiach.

,,Áno, ide s ním Billy. Takže ty tam budeš len s Ashley a možno s Edwardom.“

,,Charlie, Bells? Už poďte. Ešte musíme uvariť večeru a Bella, ty sa musíš pripraviť na prvý deň v škole.“ Kričala na nás Reneé a   tak ukončila náš rozhovor.

Vybrali sme sa domov, kde sme sa navečerali. Osprchovala som sa a po tomto náročnom dni som si šla ľahnúť.

***

,,Bella, zlato vstávaj!“ budila ma mama

,,Mami mne sa nechce!“

Ono to zabralo? Všetci sú ticho. Jediné, čo počujem sú kroky a... A teraz ma niekto oblial studenou vodou?! Ihneď som sa posadila.

,,Ja som vedel, že sa to bude hodiť! Dobré ráno!“

Charlie? Ach toto si ešte vybavíme... Vlastne nevybavíme je to môj otec!

,,Dobre, dobre už vstávam. Som hore!“ odpovedala som ešte napolo v spánku .

Charlie s Reneé odišli a nechali ma tu so slovami: ,,Ak do desiatich minút nebudeš dolu, tak ten proces spravíme ešte raz.“

Nejako som sa vytackala a išla sa pozrieť von oknom. Pršalo. Tak toto na mojej podráždenej nálade nepridalo. Otočila som sa s tým, že idem pod krátku sprchu, ale to by som nebola ja, aby som nezakopla o stôl. Padala som dolu presne na pravú ruku.

,,Auuu.“ Sykla som. V pravej ruke a v malíčku som cítila neznesiteľnú bolesť.

Ihneď za mnou prileteli Charlie s Reneé.

,,Zlato, čo sa ti stalo?“

,,Nič len som zakopla.“

,,Určite?“ presviedčali sa.

,,Áno.“

,,Bella my už musíme ísť, ak by ťa niečo bolelo ihneď mi volaj!“ prikázala mi.

,,Áno neboj sa. Veľa šťastia.“

,,Aj tebe.“ No tak to budem isto potrebovať.

Rýchlo som sa osprchovala. Nemohla som to predlžovať, aby som náhodou neprišla neskoro. Najedla som sa a obliekla. Vôbec sa mi tam nechcelo ísť. Chcela by som byť neviditeľná. Určite všetci budú ukazovať prstom a pozerať sa na mňa, presne tak ako to bolo zo začiatku vo Pheonixe.

Tak som sa ponorila do svojich myšlienok, že už som na parkovisku školy. Zaparkovala som ďalej od školy. Nedalo sa prehliadnuť krásne strieborné volvo a červený kabriolet. Určite to budú pekne namyslení majitelia. Nuž, aj takí ľudia musia byť.

Prišla som pred školu, ale vôbec som nemala poňatia, kde je kancelária. Zastavila som u blondínky, ktorá vyzerala na školskú klebetnicu tipu: Všetko viem a čo neviem, to sa nestalo.

,,Ahoj. Prosím ťa, mohla by si mi ukázať, kde je kancelária?“ oslovila som ju milo.

,,Ahoj. Ty si tá nová Isabella? Ja som Jessica. Ak by si čokoľvek potrebovala obráť sa na mňa.“ Moja predtucha sa usvedčila.

,,Len Bella a ďakujem.“ Povedala som, keď ma viedla do školy.

Každý sa na mňa pozeral, tak som radšej sklopila hlavu a nasledovala Jessicu.

,,Tu je to. Počkám ťa vonku.“ Povedala, keď sme zastavili pri presklených dverách.

Vošla som dnu. Bola to malá miestnosť v strede s pultom, za ktorým sedela staršia pani.

,,Dobrý deň, Ja som Isabella Swan. Som tu nová.“ Predstavila som sa.

,,Ahoj. Áno už ťa čakám.“ Ihneď sa začala hrabať v papieroch.

,,Toto je rozvrh, sem sa ti podpíšu všetci profesori. Po škole mi to prinesieš.“ Podávala mi papire.

,,Ďakujem.“

,,Dúfam, že sa ti tu u nás bude páčiť.“ usmiala sa.

Vyšla som von, kde ma čakala Jessica. Pribudlo k nej jedno dievča a dvaja chlapci.

,,Ahoj ty si Isabella však? Ja som Mike. Toto je Eric a Angela.“ Predstavil ich.

,,Ahoj. Len Bella. Teší ma.“ Na každého som sa pozrela a usmiala.

Angela vyzerala veľmi priateľsky. Mala čierne vlasy v cope a okuliare. Ako sa mi zdala Angela chodí s Ericom. Veľmi sa k sebe hodia. Eric vyzerá byť tiež veľmi milý a v jeho hnedých očiach je vidieť, že má Angelu veľmi rád. A Mike chodí s Jessicou i keď tu tá láska, nie je až tak viditeľná. Každý má niekoho, len ja som ešte nemala nikoho. Niekedy mi to pripadá... čudné? Neviem to popísať slovami. Niekedy sa cítim prázdna. Áno to je to slovo. Prázdna.

Z premýšľania ma vytrhlo až buchnutie do môjho ramena a následný pád. Už, už som sa pripravovala na stretnutie s tvrdou zemou, ale niekto ma zachytil. Pozrela som sa na môjho záchrancu alebo skôr anjela? Mal krásne zlaté oči a bledú pokožku. Bronzové vlasy mal rozcuchané do všetkých strán. Ja asi snívam.

„Prepáč!“ ospravedlnil sa mi krásnym melodickým hlasom. Okamžite ma zaliala červeň.

„Nie ty prepáč. Zamyslela som sa. Mala som dávať väčší pozor,“ ospravedlňovala som sa teraz ja. Pomohol mi postaviť sa a iba sa usmial. Moje srdce začalo búšiť na plné obrátky. Akoby to počul, usmial sa ešte viac. Myslím, že teraz mi pár úderov vynechalo. Nič nepovedal iba odišiel ladnou chôdzou. Chcela som vedieť jeho meno.

,,Kto...?“ nedopovedala som, pretože sa na chodbe objavili ďalší anjeli.

,,To sú Cullenovci. Sú to adoptované deti doktora Cullena a je ženy Esme,“ začala hovoriť Jessica.

,,Sú divní,“ vložil sa do toho Mike, „nikto sa s nimi nebaví.“ Mne divní nepripadajú iba nesmierne krásni. Ale to som radšej nahlas nepovedala.

,,Všetci sú spolu. Ako myslím spolu, ako spolu. Ten veľký svalovec je Emmett a on chodí s tou blondínou, ktorá vyzerá ako bohyňa. Volá sa Rosalií. Tá malá čiernovlasá, podobá sa na elfa sa volá Alice. Ona chodí s Jassperom. To je ten blonďák, čo vyzerá ako lev,“ pokračovala Angela.

,,Len Edward je sám. To je ten, čo do teba narazil,“ hovorila Jessica so žiarlivým podtónom v hlase. Nechápala som to. Veď do mňa iba narazil.

Počkať teraz ma niečo napadlo. On sa volá Edward Cullen. Edward Cullen! Ja som taká... Och! Mohla som cvičiť s anjelom.

,,Čo más prvú hodinu?“ ozvala sa Jess. Pozrela som sa do rozvrhu.

,,Francúzštinu,“ poznamenala som s viditeľnou nechuťou v hlase. Francúzština nebola moja silná stránka.

,,Super tú máš so mnou,“ ozval sa Mike.

,,Dobre aspoň to tu nemusím hľadať. Tak poďme, aby sme neprišli neskoro.“

S týmito slovami sme sa vybrali do učebne.

*shrnutie*

- 2. kapitola - ♦♣♦ - 4. kapitola -

Autor: Nikolienka (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Bozk pre šťastie - 3. kapitola: