Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Bola si až druhá - 1. kapitola

15.05.2012 (15:15) • Lollow • FanFiction na pokračování • komentováno 11× • zobrazeno 2023×

V pôrodných bolestiach som ležala na stole. Myslela som, že každú chvíľu zomriem. Bola som celá spotená, udychčaná a vyčerpaná. Vlasy sa mi lepili na tvár a mala som pocit, že z tej bolesti vyroním pár sĺz, ktoré by mi stekali po bledej tvári rovnako ako pot. Bola som nepokojná, ako to všetko dopadne, predsa to bol môj prvý pôrod.

„Bella, neboj sa, ešte chvíľu to vydrž,“ snažil sa ma upokojiť Jacob, ale nepomáhalo to. Mal viac vystrašenejší pohľad ako ja. A to ja som tá, ktorá tu trpela.

„Buď radšej ticho a podaj mi ruku, veľmi mi tými slovami nepomáhaš,“ odsekla som. Ochotne mi ju podal, ale oľutoval to hneď, keď som mu ju skoro zlomila. Pozrel sa na mňa pohľadom, že je všetko v poriadku a on je silný chlap, takže stisk ženy je pre neho ako keby sa ho dotklo malé dieťa. No ja som videla, že umiera bolesťou. Rada by som sa ho pustila, ale potrebovala som nejakú podporu.

„Vidím hlavičku,“ vykríkol zrazu Edward. Bol z toho taký šťastný, že začal skákať dva metre od zeme. Jacob na neho pozeral s vyvalenými očami a zrejme si myslel, že nie je úplne v poriadku.

Keď bolo dieťa konečne vonku, podal mi ho. Celá šťastná som chytila moju malú Lucilay a usmiala som na ňu.

Jacobovi poriadne odľahlo, že som ho pustila, ruka mu už začínala mierne modrieť.

Lucilay začala hlasno plakať a ja som sa potešila ako ešte nikdy.

Vtom prišla Rosalie a zobrala mi malú s tým, že ju umyje.

Keď Luci stíchla, vedela som, že niečo nie je v poriadku. Nemala som predstavu čo, ale šiestym zmyslom som si tým bola istá.

Potvrdila mi aj Rose, keď s vystrašenými očami utekala podať Luci Edwardovi.

„Čo sa stalo? Je v poriadku?“ pýtala som sa trochu hystericky a preskakovala pohľadom z jedného na druhého. A vtedy som sa pozrela na moje dievčatko.

Keď som uvidela jej malé a bezvládne telo, zbledla som ešte viac. Videla som, že nedýcha, ale aj tak som v kútiku duše dúfala, že sa mi to len zdalo. No keď po piatich sekundách, ktoré trvali najmenej hodinu, sa Lucilay nepohla a nevidela ani žiadny zvuk, vedela som, že je koniec. Keď ju zakryli plachtou, uvedomila som si, že jej plač už nikdy počuť nebudem, neuvidím ju rásť, smiať sa, robiť prvé kroky. Vedela som, že už nikdy nebudem šťastná. Mala som pocit ako by sa mi svet zrútil pred očami. Nič už pre mňa nemalo zmysel. V tej chvíli sa mi život úplne zmenil...

Po namáhavom pôrode som si išla oddýchnuť do mojej a Edwardovej izby. Premýšľala som, aké by to bolo, keby tu bola so mnou. Chodili by sme spolu na prechádzky, hrali sa na lúke plnej kvetov, Edward by Luci nosil na chrbte a ona by sa usmievala svojim krásnym úsmevom. Ale teraz už nič nebude také, ako som si predstavovala.

Kládla som si jedinú otázku: Prečo práve ja?

Veď som nikdy nikomu neublížila tak, aby ma museli potrestať smrťou vlastného dieťaťa. To je pre matku to najhoršie, čo sa jej v živote môže stať. Chcelo sa mi zomrieť. Veď už nemám prečo žiť.

Pomaly sa blížil deň pohrebu. Mala som veľký stres, či sa tam psychicky nezrútim. Nevedela som, ako to zvládnem. A či to vôbec zvládnem.

Autor: Lollow (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Bola si až druhá - 1. kapitola: