Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Bloody Angel - Happy End 2/2

15.07.2010 (14:00) • Wejusss • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 2169×

Happy End... 2/2

Stvoriteľ sa na mňa čudne usmial a ja som stratila pevnú pôdu pod nohami. S ľahkosťou som sa vznášala vo vetre a začala som cítiť chladný vzduch ako mi napĺňa pľúca. Pomaly som otvorila oči.

O tri roky neskôr

Pohľad Edwarda:

Držal som nehybné Bellino telo v náručí a ak by som dokázal plakať, určite by som plakal. Chcel som umrieť. Už som viac nechcel byť na tomto svete bez nej. Ani len sekundu. Puklo mi srdce, ak to vôbec bolo možné. Cítil som hnev ku Gabrielovi, že ju zabil, ale premohol ma smútok. Chcel som kričať, umrieť, čokoľvek, len nech ju nemusím vidieť mŕtvu. Ak by sa to dalo, umrel by som namiesto nej. Ach, Bella.

„Edward?“ spýtala sa Alicin vzdialený hlas. Prebral som sa zo zamyslenia a pozrel som na ňu. V očiach som jej našiel výčitku. Zase som sa ponoril do minulosti a zabudol som na deň, keď Emily oslavuje štvrté narodeniny.

Emily je adoptovaná dcérka Rosalie a Emmetta. Konečne sa odhodlali na takýto krok, keďže Rosalie nemôže mať deti, pretože je upír. Zodvihol som sa teda z postele a prešiel som s Alice dole po schodoch. Teraz bývame vo Volterre. Carliesle s Arom uzavrel dohodu, že tu môžeme ostať nejaký ten čas. Neviem, prečo to spravil, asi mal nato svoje dôvody, keď sme opustili... Forks.

Au. Zabolelo ma celé telo, pri spomienke na to mesto. Ale povedal som si, že na narodeniny malej Emily sa nebudem poddávať spomienkam. Sú to už tri roky, čo sme odtiaľ odišli. Tesne po pohrebe. Po jej pohrebe.

„Ujo Edwrad,“ ozval sa slabý hlások s kuchyne a potom sa vo dverách objavila  malá tvárička Emily.

Emily bola na svoj vek dosť vyspelá. A nám – upírom – sa dosť podobala. Mala bledú tváričku a veľké jasno-modré očká. Blond vlásky jej padali na plecia a do tváričky. Ústočká mala silno ružové.

„Ahoj, Emily,“ pozdravil som ju a ona sa mi hodila okolo krku. Bola taká sladká. Zvláštne je to, že sme si už za tie dva roky zvykli na pach jej krvi a vôbec nikomu nevadil. Proste, Emily patrila do rodiny, aj keď bola človekom.

„Ujo Edward, čo si mi kúpil na narodeniny?“ pýtala sa zo psími očami.

Zasmial som sa. „Tak to bude prekvapenie.“

„Emily,“ ozvala sa Rosalie za nami. „Povedala som ti, nech sa nevypytuješ, pretože inak niekto neodolá a potom to už nebude prekvapenie.“ Prišla k nám a vzala ju na ruky. Spolu sme vyšli von na záhradu.

Bývali sme s rodinou ďalej od Volterri, v lese. Vo veľkom dvojposchodovom dome s presklennými stenami. Vlastnili ho Volturriovci ako „malé letné sídlo“. A teraz ho prenechali nám.

Na záhrade bol postavený altánok a tam Emmett griloval, na Emilynu žiadosť. Rosalie priviedla aj malého poníka a Esmé sa zase postarala, aby prišli aj iné deti zo škôlky s mamičkami či s otcami. Bola to párty ako pre obyčajnú rodinu s obyčajným dievčatkom.

***

Oslava bola v plnom prúde, keď odrazu Alice vyšla z domu so skleneným pohľadom. V jej myšlienkach som si prečítal víziu. Príde garda od Volturriovcov. Alice nevie, čo chcú alebo čo sa ďalej stane. Ale prídu. O pár sekúnd sú tu.

Kým to Alice povedala rodine, ja som už bol v lese za domom, kde mali prísť. Cítil som nejaký zvláštny pach krvi, ale oni tam ešte neboli. O sekundu už však pri mne stála celá moja rodina, okrem Esmé, ktorá dávala pozor na hostí a malú Emily. A potom prišli už aj oni.

Boli siedmi. Na čele popredu išiel upír s tým čudným pachom krvi, podľa všetkého poloupír. Boli všetci však zahalení a do tváre som nikomu nevidel. Zastali asi tri metre od nás a neznámi s pachom vystúpil bližšie k nám.

„Carliesle?“ vyzval prekrásny dievčenský hlas môjho otca. Ten vystúpil a podišiel bližšie k nej. D rúk mu podala obálku s Volterrskov pečaťou.

„Aro a jeho bratie vás pozývajú na ples, ktorý sa uskutoční o dva týždne,“ vysvetlila.

„A preto ste museli prísť osobne?“ spýtal sa podráždený Emmett. Len tak-tak sa držal, aby na nich neskočil.

Poloupírka si zložila kapucňu a mňa skoro porazilo. Ak by som mohol odpadnúť, určite by som bol odpadol. Takto som však len vyvalil oči. Bola to ona. Bola to moja Bella z Forks. Teda, aspoň sa na ňu veľmi podobala, no moje podvedomie vedelo, že je to ona.

Mala vyblednutú tvár a fialové tiene okolo očí. Okolo krvavo-červených očí, ktoré sa však už pomaly menili na čierne. Pery mala fialovo-červené a v jej úsmeve sa ukrývali ostré tesáky. Čokoládové vlasy mala pozapletané vzadu do vrkoča.

„Áno. Aro si chcel byť istý, že pozvánku včas dostanete. Je to pre neho veľmi výnimočný deň, pretože chce na plese predstaviť svoju dcéru, Misty.“

„Aro má dcéru,“ čudoval sa Carliesle.

„Áno. Bude to pre všetkých veľké prekvapenie,“ usmiala sa a opäť si dala na hlavu kapucňu. Ja som len nemo stál bez pohnutia na mieste. „Dúfame, že prídete,“ povedala, otočila sa a spolu s ostatnými odišla.

Ja som len nemo stál ako zarastený do zeme. Alice podišla ku mne a usmiala sa. „Vedela som, že sa tu stretnete. Videla som to,“ povedala. „Ona si ťa ale nepamätá, Edward. Neviem čo sa stalo, alebo možno že to nie je ona, ale len jej dvojča.“

Pozrel som jej asi po dvoch minútach do očí. „Nie, bola to ona,“ povedal som jej, pretože som vedel, že aj ona vie, že je to Bella. A skôr, ako sa ma stihla rodina niečo spýtať, rozbehol som sa  preč, znovu sa prepadnúť do minulosti.

PS: Ak by ste cheli, tak pokračovanie Bloody Angel by som spravila poviedku Večný raj. Len nechajte komentár.

Autor: Wejusss (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Bloody Angel - Happy End 2/2: