Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Bloody Angel - 8. kapitola

28.04.2010 (21:30) • Wejusss • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2100×

8. kapitola 

Chytila som Edwarda za ruku a spolu sme aj s taškami na pleciach vyšli von zo školy. V škole sme už skoro nikoho nestretli, okrem tých pár učiteľov. Obaja sme s Edwardom nasadli na moju motorku a ja som sa s ním vybrala k nemu domou. Cestou som premýšľala, ako sa asi bude tváriť Jacob, Gabriel a Zadar, keď zistia, že chodím s upírom.

Prišla som domou a myslela som si, že ma tu bude čakať Gabriel aj Zadar, že pôjdeme niečo robiť. Ani jeden ale doma nebol. Na malom drevenom stolíku v kuchyni mi nechali len odkaz s úhľadným písmom:

Bella,

museli sme náhle odísť. Nečakaj na nás, pretože ak všetko pôjde dobre, vrátime sa možno až zajtra. Buď opatrná a dávaj si na seba pozor.

 Gabriel.

Na jednu stranu ma potešilo to, že tu nie sú, pretože som aspoň mohla byť s Edwardom nejaký čas osamote, no na druhú stranu som sa bála o Gabriela aj o Zadara. Mala som mnoho otázok, čo sa týkalo ich odchodu, no nikto mi ich nemal ako vysvetliť.

Išla som teda do svojej izby, ktorá bola veľmi malá a nachádzala sa v nej iba jedna posteľ, veľký huňatý koberec a pár kníh naukladaných nakope pri posteli. Školskú tašku som si hodila vedľa postele a prešla som k oknu. Otvorila som ho, nech sem prúdi čistý vzduch. Potom som si ľahla na posteľ a zobrala som si knihu, ktorú som začala čítať už dosť dávno, no ešte som nemala čas dočítať ju. Neviem, či to bolo tou knihou alebo tým, že som sa veľmi dobre do rána nevyspala, no behom pár minút sa mi viečka samé zavreli a ja som upadla do spánku.

***

Niečo ma pošteklilo na nose a ja som sa zobudila. Predo mnou bol Edward. Kľačal pri posteli a v ruke držal stebielko trávy. Usmieval sa.

„Ahoj.“ Usmial sa ešte viac.

„Ahoj. Koľko je hodín?“

„Niečo po desiatej,“ odvetil beztoho, aby sa pozrel na hodinky.

„Čože?“ skríkla som a rýchlo som si sadla, prekvapená časom. „Ako dlho si už tu?“

„Už od piatej,“ priznal sa.

„Mal si ma zobudiť!“ povedala som nahnevaným hlasom.

„Prepáč,“ nahodil psie oči. „Ale bolo zaujímavé sledovať ťa, keď spíš. Vieš, aká si bola zlatá?“

„Aj tak si ma mal zobudiť,“ pokrútila som hlavou.

„Teraz som ťa zobudil,“ odporoval mi.

„Dobre, nejdem sa s tebou hádať.“

„Aj tak by si nevyhrala. Som silnejší než ty,“ zasmial sa.

„Nie, nie si silnejší než ja,“ protestovala som hlasno.

„Ale som,“ nedal sa.

Nemám rada, keď mi niekto hovorí, že som len úbohé dievča a že som slabá. A teraz mi to hovorí Edward. Mala som chuť ukázať mu, kto je tu silný. Skočila som teda na neho. Nečakal to. Obaja sme sa zvalili na podlahu a ja som ho zovrela na zemi.

„Tak, kto je tu silnejší než ja?“ smiala som sa mu.

„Ale no tak. Snáď sa nechceš teraz biť,“ zasmial sa mi.

„Dobrý nápad.“ Zodvihla som sa a vybehla som cez mini kuchyňu z domu. Edward bežal za mnou a veľmi rýchlo ma dostihol. Vonku už bola tma a dosť chladno.

„Čo to robíš?“ opýtal sa ma.

„Chcel si sa biť. No nie?“

„Ale ja som to nemyslel vážne. Vieš, že s tebou sa nikdy biť nebudem.“

„Ale no tak.“ Chytila som ho za jednu ruku, ale on sa odmietol pohnúť.

„Nie,“ povedal dôraznejšie.

Možno som sa správala ako malé dieťa, no chcela som, aby sa so mnou zahral. Neviem, čo to do mňa vošlo. Na vlastné detstvo som si nespomínala a Edward asi vo mne prebudil to malé dieťa, ktoré tam vo vnútri stále niekde bolo.

„Edward, prosím.“

„Nie, Bellinka. Nechcem ti ublíži.“

Vzdychla som si a uštipla som ho do pleca, ako najviac to cez jeho pevnú kožu išlo. „Posera.“

„Au. To belelo,“ pošúchal si to miesto.

Ak čakal, že sa ospravedlním, tak sa veľmi mýlil. Len som mu vyplazila jazyk a zasmiala sa.

„Ty si teda ale decko,“ skonštatoval.

„Rob si srandu,“ vystrúhala som grimasu a prekrížila som si ruky na prsiach.

„Ale no. Nehnevaj sa na mňa.“

„Si zlý.“ Obrátila som sa mu chrbtom.

Odrazu som sa ocitla v jeho náručí. Bránila som sa, no on ma nepustil. Suchár jeden.

„Edward, pusti ma! Inak budem nútená použiť násilie,“ vyhrážala som sa mu, ale on ani brvou nepohol a len sa mi pozeral do očí.

„Varujem ťa!“

„Ani ma nehne. Si moja a ja ťa nemienim pustiť.“

„Posledné varovanie,“ začínala som byť aj napriek jeho zlatým slovám nahnevaná.

„Nemusím ťa.“

Chyba! Jediné čo neznášam viac ako to, že mi hovoria, že som len dievča, je to, že si ma niekto privlastňuje. Predtým to robil aj Stvoriteľ, otec všetkých a teraz to robí Edward. Čo si myslia, že som len vec, ktorú si môžu kedykoľvek zobrať? Ja mu asi fakt ublížim.

„Chcem ťa,“ zašepkal mi do ucha.

Ani neviem ako, ale zrazu sa mi vystreli krídla a jedným som švacla Edwarda po líci tak silno, až  odletel pekných pár metrov odo mňa a ja som skončila na zadku. Au. Edward si šúchal „červené“ líce a vyzeralo to, že je strašne smutný. Zodvihla som sa zo zeme a pristúpila som s rozprestretými krídlami k nemu. Sadla som si oproti nemu.

„Prepáč. Nechcela som,“ pokúsila som sa ospravedlniť.

Zodvihol smutný pohľad. „Nevadí. Stále ťa milujem,“ usmial sa. „Aj keď to bolelo.“

„Prepáč,“ dala som mu pusu na udreté líce.

Ale neskončilo to len pri puse. Za okamih som ležala na krídlach pod Edwardom a on ma vášnivo bozkával. Už sa nehneval, práve naopak. Znovu sa premenil na Edwarda, akého som mala možnosť spoznať v triede. Nedal mi ani možnosť poriadne sa nadýchnuť. Neustále ma len bozkával.

Pohľad autora, alebo, čo sa stane nabudúce???

Bella s Edwardom ležali na zemi alebo lepšie povedané na Belliných krídlach a bozkávali sa. Nevšímali si nič iné, len jeden druhého. (Hlavne Edward.) Možno, že by z toho nakoniec bolo aj niečo viac, lenže v tom najlepšom to musí vždy skončiť. Ani Bella, ani Edward netušia, že sa odnikadiaľ blíži skupinka anjelov, ktorá im celú radosť behom pár sekúnd pokazí.

Autor: Wejusss (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Bloody Angel - 8. kapitola: