Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Bloody Angel - 7. kapitola 1/2

04.04.2010 (11:15) • Wejusss • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1655×

7. kapitola... 1/2

Pohľad Belly:

Ďalší deň v škole. Bože, ktorí somár vymyslel školu? Prečo sa nemôžeme učiť doma? Ach. Najhoršie čo sa mi môže stať, sa stane práve dnes. Dnes, keď v škole nie je Gabriel a dokonca ani Jackob.

Jackob dnes neprišiel, pretože ho chytila nejaká čudná choroba. Ale keďže je vlkolak, rýchlo sa uzdraví a zajtra už príde. Bola som za ním v nedeľu a vyzeral naozaj zle. A Gabriel so mnou dnes nešiel do školy preto, lebo prišiel jeho nevlastný brat Zadar. Zadar vyzerá tak úžasne. Nikdy som nikoho krajšieho nevidela. Bol by z neho dokonalý model, kebyže nie je anjel. Takže, dnes som na to sama.

Vošla som svojou motorkou do areálu školy a zaparkovala som čo najďalej od všetkých hlúpych ľudí. Nepodarilo sa mi to, pretože som zastal vedľa auta Cullenovov. No pekne. Ale čo. Nechám to tu. Veď, čo by mi už mohli urobiť? Iba ak ma tak spapať.

Usmial som sa a vyskočila som z motorky. Cestou na prvú hodinu som si všimla pohľad Angely, ktorá ešte stále vyzerala vystrašene, keď ma zbadala. Ale dnes mám dobrú náladu a nenechám si ju skaziť niekým takým ako je ona.

Vošla som do triedy matematiky a koho som tam nenašla. Veľká hora svalov sedela na mojom mieste. Emmet. Na tvári mal smiešny úsmev, taký od ucha k uchu. Celkom ma to rozosmialo. Zvalila som sa vedľa neho na stoličku. Ešte viac sa usmial.

„Ahoj, ja som Emmet a ty musíš byť Bella. Môj brácha Edward o tebe stále hovorí,“ zasmial sa.

Vyvalila som na neho oči. „Si normálny?“ opýtala som sa ho na rovinu.

„No tak, celá moja rodinka hovorí, že som dosť šibnutý, ale inak som normálny,“ zasmial sa.

„Chudáci. Že tak s tebou vydržia žiť,“ zasmial som sa tiež.

Hodina sa už začala a tak sme náš rozhovor museli ukončiť.  Dávala som celú hodinu pozor, čo nám profesorka hovorí, no veľmi mi to nepomohlo. Matematiku priam nenávidím. Je to moja Achillova päta. Keď sa už konečne hodina skončila, vystrelila som z miestnosti ako riadená strela. Emmet išiel ale za mnou.

„Tebe asi matika veľmi nejde. Však?“ hádal, aj keď hádať vôbec nemusel. Celú hodinu mi pozeral do zošita, na to moje škrtanie.

„Hej. Nemôžu byť všetci dokonalý,“ poriadne som zvýraznila slovo dokonalý.

„Ak by si chcela, ja by som ťa ju mohol doučiť. Nerobí mi to žiadny problém.“

Ha-ha-ha. Tebe možno nie, hromada svalov ale mne trochu hej. „No, ja neviem...“ začala som sa vyhovárať.

„Ale no tak. O nič predsa nejde. A nemusíš chodiť ani k nám domov. Môžem ťa po vyučovaní doučovať v matematickej triede.“

Dobre. Tak toto by už šlo. „Tak fajn. V matematickej triede dvakrát za týždeň. Súhlasíš?“ Na tvári sa mu objavil úsmev taký veľký, až som sa zľakla.

„Jasné. Ale teraz radšej pôjdem na ďalšiu hodinu, kým ma moja Rosalie nestiahne z kože,“ zasmial sa a už upaľoval preč.

Aj ja som išla na ďalšiu hodinu, ktorá mi ubehla veľmi rýchlo. Celí deň mi ubehol podozrivo rýchlo a konečne tu bola posledná hodina. Biológia. Sedela som už na mieste a do zošita som si čarbala rôzne postavičky, keď sa zrazu stolička vedľa mňa odsunula. Pozrela som hore, rovno do usmievajúcej sa Edwardovej tváre.

„Ahoj, Bella,“ žiarivo sa na mňa usmial.

„Ahoj Edward,“ opätovala som mu úsmev.

„Dúfam, že si sa po večernom behu dobre vyspala,“ konštatoval.

„Áno, rozhodne som sa vyspala dobre. A čo ty?“ opýtala som sa ho zo zdvihnutým obočím.

„Mno, nemohol som potom zaspať už vôbec. Niečo mi stále rušilo moje myšlienky a ja som sa nedokázal sústrediť na spánok,“ odvetil trochu skleslo.

„Takže študenti, dnes mám pre vás špeciálnu hodinu. Budeme písať písomku,“ zahučal profesor do triedy a ja som tak musela prerušiť svoj rozhovor s Edwardom. On z toho veľmi nadšený ale nebol a tak som sa radšej sústredila na profesora.

Hodina sa chýlila ku koncu a Edward vedľa mňa bol neskutočne nervózny. Celú hodinu som už nemala možnosť sa s ním porozprávať a on stále viac a viac nervóznel. Práve zazvonilo a ja som si konečne mohla pobaliť veci. Už som sa chcela zodvihnúť, keď ma zastavil Edwardov hlas:

„Bella, nechcela by si so mnou ísť dnes večer von? Teda, myslím ako na nejakú večeru.“

Úplne ma tým ohromil. Pozerala som do jeho zlatých očí a premýšľala som nad tým, čo mu na to povedať. Môj mozog ihneď začal pracovať.

Na jednu stranu, ak by som nechcela zradiť Jackoba, tak by som určite nemala ísť. A aj Gabriel mi hovoril, že by som si mala na obidva druhy dávať pozor. Na druhú ale moje srdce ma presviedčalo aby som išla. Aj moja dobrá nálada, ktorá spôsobila, že som nad jeho návrhom naozaj rozmýšľala, hovorila áno. A rovnakú vec hovorila aj jedna časť môjho rozumu, no stále som nevedela, čo mu na to povedať. Odrazu som sa ale rozhodla. Teda vlastne nerozhodla. Povedala som prvú vec, ktorá ma napadla.

„Prepáč, no nemyslím si že je to dobrí nápad. Tak, asi radšej nie.“ Sakra. Celé moje telo mu chcelo povedať áno. Ja som ale hlúpa.

Edwardovi sa na tvári objavil pohľad zranenej lane. Sklonil hlavu a poobzeral sa dookola. Nikto v triede už nebol. Ostali sme tam už iba mi dvaja.

Edward vtedy spravil niečo nečakané. Z celej sily na mňa skočil, no dal si pozor, aby som si nejako neublížila. Skončili sme na jednej z lavíc. Ležala som na chrbte a Edward ležal na mne.

Nemohla som sa pod váhou jeho teľa pohnúť. A tak som sa len pozerala do jeho pekných upírskych očí a  dúfala som, že ma neuhryzne. Na použitie svojej moci proti nemu som ani len nepomyslela. Edward na mňa smutne hľadel a zatiaľ sa nehýbal, no potom ma odrazu pobozkal. Nikto ma nikdy nepobozkal a ja som bola zmätená. Nevedela som, čo mu mám na to povedať a tak som len ostala nehybná ako kameň.

Tri veci som si pri tom bozku uvedomila. Po prvé, Edward ma chce. Po druhé, ja ho chcem. A po tretie, sme dva rozdielne druhy, a nikdy by to medzi nami nefungovalo.

Edward sa odtiahol a pozrel sa na mňa s čudným pohľadom. „Bella, milujem ťa.“ Nečakal na moju reakciu a znova ma začal bozkávať.

PS: Na ďalšie pokračovanie si budete musieť počkať dlhšie, pretože to ešte musím domyslieť do detailov. :)

Autor: Wejusss (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Bloody Angel - 7. kapitola 1/2 :