Bella prežíva ďalšiu potupu. Teraz sa ale stane niečo, čo by sa stať nikdy nemalo. Prosím vás o komentáre, či sa vám takéto pokračovanie páči alebo nie.
21.03.2010 (07:00) • Wejusss • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1823×
2. kapitola
S Jackom sme dopoludnia rozoberali nových spolužiakov, Cullenovcov. Nie ale preto, že sú nový ale preto, že sú to upíry. Jack mi vysvetlil ako to teraz bude. Odteraz ma bude častejšie kontrolovať a ja budem častejšie chodiť do La Push. Už sa nebudem sama prechádzať po lese, iba ak v La Push a čo sa týka školy, tak budeme musieť byť neustále v strehu. Nevadí mi to, pokiaľ sa odo mňa budú držať upíry čo naďalej. Ak nie, môže to dopadnúť veľmi zle a to nie len pre mňa.
Teraz sme išli na obed. Všade dookola sa všetci rozprávali o Cullenovcoch a o ničom inom. Pomaly mi to už liezlo na nervy. V jedálni sme si sadli k prázdnemu stolu. Ja som si vzala na jedenie iba vodu ako vždy a Jack mal plnú tácku.
„Prídeš dnes do La Push?“ spýtal sa ma po chvíli.
„Neviem. Najprv si potrebujem napísať tú esej na dejiny. Dvadsať strán do pondelka. Hlúpy profesor. Myslím, že mu šiblo. Ak to chcem stihnúť, musím sa sústrediť hlavne na toto. Prepáč.“
„To je v pohode. A čo takto v nedeľu večer?“
„Dobre, ale....“ nedokončila som.
Do miestnosti prišla naša upírska rodinka a aj keď som bola otočená chrbtom ku vchodu, zacítila som ich. Ten upír s bronzovými vlasmi Edward, sa na mňa pozeral, akoby ma chcel zjesť. Jackob však okamžite zavrčal a tak sa Edward otočil. Po celí čas ako prišli Cullenovci, až kým si nesadli na voľný stôl vedľa nás, hlučná vrava utíchla a zmenila sa na šepkanie.
Keď som sa otočila späť na Jacoba, videla som aký je nesvoj. Za chrbtom mal päť upírov a nemohol sa ani otočiť, pretože inak by to vyzeralo čudne, keby sa na nich neustále pozeral. Mne bolo nepríjemné zasa to, že sa na mňa neustále pozerala tá malá elfka, Alice. Na tvári mala čudný úsmev.
„Nepôjdeme radšej domov?“ opýtala som sa Jacka.
„A čo biológia?“ pokrútil hlavou.
„Nevadí. Profesor sa nezblázni,“ usmiala som sa.
„Tak dobre,“ povedal a zodvihol sa. Ja som urobila to isté.
Po tom ako sme prázdne tácky položili na kopu pri vchode, sme si to namierili rovno na parkovisko. Chceli sme nepozorovane vypadnúť, no ako by toho dnes už nebolo dosť, moja motorka neštartovala. Jack ako veľký opravár mi povedal, že niekto mi odtrhol hadičku. Paráda.
„Áno, je odtrhnutá,“ skonštatoval po piatich minútach.
„Pozrime sa na to,“ ozval sa za nami známi hlas. Obrátila som sa a uvidela som Angelu aj tú jej partiu dievčat s vymytými mozgami.
„Krásny Jackii opravuje nášmu jaskynnému dievčatku motorku. Tak čo Bella, už si sa naučila používať pero, alebo ešte stále nevieš, čo to je.“
“Jaskynnému dievčatku.“ To oslovenie nenávidím. Hlúpa Angela. Prečo mi aspoň raz nedá pokoj? Pretože je to Angela. Ona sa vyžíva v tom, že ma neustále uráža. že ju to tak ešte stále baví. Kebyže chcem, mohla by som ju zabiť jediným pohybom ruky. Aj keď som prišla o svoje sily, stále môžem uškodiť čo i len myšlienkou. Lenže, to by som riskovala, že ma nájdu anjeli.
„Prestaň Angela!“ povedal Jack a postavil sa. „Už minule sme ti vysvetlili, že Bella prišla o pamäť.“
Ach, áno. Historka o tom, že som s autom skončila v rokline. Nie je to pravda a veľmi ma bolí, že Jackovi nehovorím pravdu, ale musela som to urobiť. Pre zachovanie tajomstva som mu musela klamať.
„Jack, naozaj ti za to stojí táto úbožiačka?“ opýtala sa Karen, pravá ruka Angely.
Po parkovisku sa začali zbiehať štvrtáci, ktorí už nemali žiadnu hodinu, no boli tu aj Cullenovci. Samozrejme, upíry počuli hádku. Môže byť tento deň ešte horší?
„Ak povie ešte jedno slovo, prisahám, že sa neudržím a roztrhám ju na cucky,“ zašepkal mi.
„Áno. Stojí mi za to,“ povedal už nahlas.
Tomuto som sa musela usmiať. Vyplýva z toho, že ma má rád? Je možné, že som našla lásku a ani som o tom nevedela? Alebo to povedal len tak? V ľuďoch sa nevyznám.
„Jack, vykašli sa na to a poďme radšej,“ poprosila som ho.
„A čo motorka? Nemôžeme ju to len tak nechať,“ protestoval.
„Nechýba vám náhodou toto?“ povedala Angela a zodvihla v rukách hadičku, ktorá mi chýbala na motorke.
Takže, to bola Angela, kto mi ju odtrhol? Ja ju asi zabijem. Prečo to vôbec urobila? Nestačí jej, že ma neustále uráža? Musí mi aj ničiť veci? Prečo to všetko robí?
„Angela, daj mi to,“ povedala som ostro a do očí sa mi tiahly slzy.
Ona sa len zasmiala s tým svojím piskľavým smiechom a vo mne sa v tom momente búrila všetka krv. Videla som pohľad všetkých na okolo ako sa smejú spolu s Angelou. Moje slzy sa už nezadržateľne kĺzaly po lícach. Prečo sa toto musí vždy diať práve mne? Prečo mi to robia? Myslela som si, že život medzi ľuďmi bude perfektný, lepší ako medzi nesmrteľnými. Prečo sa ku mne musí Angela takto vždy správať? Keby som tak mohla vrátiť všetko späť.
Pohľad autora:
Bella stála na parkovisku a všetci naokolo sa jej smiali, pretože sa rozplakala. Angela Belle už nie raz dokázala takto veľmi ublížiť. Keďže Angela bola tiež vo štvrtom ročníku, všetci štvrtáci držali s ňou. Nikto by nešiel proti nej. A tak Bells musí trpieť.
Jediný, kto sa Belle nesmial bol Jack a Cullenovci. Jack už mal toho naozaj dosť a najradšej by Angelinu aj tú jej svorku “hladných vlkov“ zabil a bol by pokoj. To ale urobiť nemohol. Ako by asi vyzeralo to, že niekto zavraždil štyridsať študentov na parkovisku?
A potom sú tu ešte Cullenovci. Všetci mali na tvárach súcit a zároveň pohoršenie nad Angelinov. No každý z nich pociťoval niečo iné. Emmett chcel vytrieskať dušu z Angeliny podobne ako Jackob, Rosalie by toto najradšej nechcela vidieť, Jasper bol nahnevaný sám na seba, že svojou schopnosťou nedokázal ukľudniť situáciu, Alice pociťovala veľký súcit a Edward by najradšej vzal Bellu do náručia a chcel by ju upokojiť.
Bella ale urobila niečo, čo celú situáciu zvráti a čo vlastne nikdy nemala urobiť, ak chcela ostať nepozorovane žiť medi ľuďmi s vlkolakmi a upírmi. Balla mala želanie. Želanie, ktoré ju vráti späť do jedálne a k rozhovoru s Jackobom. Všetci na túto situáciu zabudnú ako by sa ani nebola stala. Jediný, kto ju bude vidieť ako víziu je Alice a tým pádom aj Edward. Takže, sa všetko môže vyvinúť úplne inak.
« Předchozí díl Následující díl »
Autor: Wejusss (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek Bloody Angel - 2. kapitola:
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!