Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Bloody Angel - 1. kapitola

20.03.2010 (07:00) • Wejusss • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1842×

1. kapitola

Dnes je to presne rok, čo som prišla o svoje schopnosti. O svoju silu. Potom ako ma dostihli, sa začal boj na život a na smrť. Aj keď som vyhrala a neprišla som o krídla, moje schopnosti boli vyčerpané.

Teraz bývam v malom mestečku v štáte Washington, vo Forks. Zo začiatku tu bol kľud, no teraz sa tu s toho stalo hotové peklo. Hlavne v škole. Sama tomu nechápem a najradšej by som sa presťahovala, no nemôžem.

Jeden z dôvodov je ten, že som si už teraz len tak-tak našla aspoň aké také bývanie. Bývam v starej chatke hlboko v lese. Mám tu pohodlie. Síce to nie je nič extra, ale je to moje. Prvýkrát mi niečo patrí.

Dnes je zvláštny deň. Cítim, že sa v škole niečo stane. Som zvedavá, čo to bude, no dúfam, že ma anjeli nenájdu. To by bolo dosť čudné, keby prišli do školy a zabili by ma pred všetkými tými študentmi. Je mi jasné, že by to nespravili na verejnosti, ale nikto nevie, čo im príde do hlavy.

Stála som na malom parkovisku pred školou a čakala som na kamaráta Jacoba. Dnes meškal. Zvláštne, to nikdy nerobí. Jack je vlkolak a zároveň je jediný s kým sa dá normálne porozprávať. Aj keď ja poznám jeho tajomstvo, on to moje nie. Aj keď mu dôverujem a poznám ho už celkom dobre, neviem, ako by zniesol, že ja som anjel. Určite by ho to dosť šokovalo. Možno, že by sa ma aj začal báť a to ja nechcem.

Na Jackobovi je dobré to, že ma už hneď nazačiatku neodsúdil, ako to urobili ostatný. Dobre, moje začiatky na tejto škole boli naozaj hrozné. Nevedela som ani ako sa píše, dokonca ani to, čo je to vôbec pero. Takže, ostatný sa mi smiali a prezývali ma „jaskynné dievča“. Aj teraz to ešte niekomu padne na jazyk, no vždy keď uvidia Jacka tak sa stiahnu.

Jak aj napriek svojej ohromnej postave by neublížil ani muche (metaforicky povedané). Spolu s Alfa samcom Samom a s pár kamarátmi sa stará o bezpečnosť celého okolia. Nenašlo by sa v celej Amerike bezpečnejšie miesto ako je Forks.  Možno bezpečnejšie miesto na celej Zemi, keby neexistovala upírska Volterra.

Konečne sa spoza zákruty objavil Jacob. Išiel na čiernej motorke šialenou rýchlosťou. Ja mám rovnakú motorku lenže červenú. Jack mi ju zohnal pred polrokom ako darček k narodeninám. Samozrejme, oslavovala som sedemnáste narodeniny a nie tie sto- neviem koľké. Je to naozaj pozorný chlapec.

Zaparkoval hneď vedľa mňa a zložil si helmu. Niečo nebolo v poriadku. Ani nie tak preto, lebo mal na svojej dokonalo opálenej tvári modrinu ale skôr preto, lebo sa neusmieval. Namiesto úsmevu mal na tvári pokrivené ústa a zvraštené čelo. Už som sa ho chcela ísť opýtať, čo sa stalo, no on ma predbehol. Nič nepovedal a len kývol hlavou smerom na príjazdovú cestu. Otočila som teda hlavu.

Z príjazdovej cesty prichádzalo strieborné Volvo. Išlo rovnako veľkou rýchlosťou ako Jack.

Zaparkovalo na druhej strane parkoviska. Vystúpilo z neho päť upírov. Krásna blondínka, ktorú chytila veľká hora svalov, malá elfka s chudým chlapcom, ktorí mal vlasy ako levia hriva a po celom tele mal jazvy v tvare  polmesiačikov  a nakoniec chlapec s bronzovými vlasmi. Keď zavial vietor, doniesla sa mi do nosa ich sladká vôňa. Chvíľu len tak stáli a potom sa pozreli na Jacoba a zvraštili nosy. Jack urobil to isté.

Paráda. Dva druhy nasmrteľných stojaci proti sebe. Dobre, to je už aj na anjela trochu priveľa. Prečo zrovna ja musím mať takúto smolu? Už v tomto meste vážne chýba len svorka anjelov. (poznámka autora: Nehovor dvakrát.) Ach, bože.

„Jacob, meškáme na hodinu,“ povedala som, keď zazvonilo.

Jacob sa z nevôľou zodvihol a chytil ma jednou rukou okolo boku. Ešte naposledy vrhol jeden pohľad na upírov a už sme sa náhlili na prvú hodinu, na matematiku.

Pohľad Edwarda:

Ďalšie sťahovanie a ďalšie zvedavé pohľady, keď prídeme do novej školy. Už ma unavuje neustále sa sťahovať. Väčšinou, vždy keď sa presťahujeme, tak nám prídu na to, že sme upíry. Tak načo je to dobré? Rosalie má toho už tiež dosť, rovnako ako aj Jasper. Ale nechceme Carlislovi radšej nič vravieť. Zbytočne by sa trápil.

Dnes ideme do novej školy. To zas budú pohľady. Včera večer sme boli na love a stretli sme svorku vlkolakov. Je ich tu sedem, rovnako ako nás, takže sily boli vyrovnané. Nepobili sme sa ale, aj keď Emmet si to strašne prial. Ich alfa samec Sam nás informoval, že toto je ich revír a my máme odísť. Carlisle sa s ním ale dohodol a my môžeme ostať. Musíme ale znova dodržiavať tie isté pravidlá, ktoré sme dodržiavali asi pred päťdesiatimi rokmi, keď sme tu boli naposledy. Má to ale menšiu úpravu. Do školy, do ktorej dnes ideme, chodí aj jeden vlkolak menom Jackob Bleck. To zas bude.

Odbočil som do školy svoje strieborné Volvo a zaparkoval som. Všetci sme vystúpili a ja som ostal zarazene stáť. Do nosa mi udreli dve vône. Také rozličné a predsa tak veľmi podobné. Jedna, veľmi známa vôňa patrila vlkolakovi Jackobovy, ktorý stál na druhej strane parkoviska  s nejakým dievčaťom, no bol to dosť veľký smrad.

Tá druhá vôňa mi pripomínala vôňu lesného ovocia, stromov, vody, zvierat a ešte vôňu cukru. Bola taká sladká, taká čerstvá a zároveň taká rebelská. Tá vôňa patrila tomu dievčaťu. Ako je možné, že jedno dievča s čokoládovými očami,  s čokoládovými vlasmi a s pokožkou bielou ani sneh, ako je možné, že tak nádherne vonia? Úplne ma ochromila. To ale nebolo všetko. Keď prehovorila, jej hlas znel ako spev. Ako najjemnejšie tóny klavíra. Bože, už mi začína šibať, zasmial som sa.

Keď dievča aj vlkolak odišli, lebo už zazvonilo, vybral som sa zo súrodencami po papiere do kancelárie a potom sme už každí išli na svoju hodinu.

Autor: Wejusss (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Bloody Angel - 1. kapitola: