Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Bella, kroť sa! - 25. kapitola

09.01.2014 (20:15) • Alexa215 • FanFiction na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 2692×

Po nádhernom obrade nám prišli všetci gratulovať. Najprv rodina. Keď som zrazu uvidela tú osobu, ktorú by som najradšej hneď zabila, skoro som odpadla. Čo tu, dopekla, ten debil robí?!

Ah, netráp sa ním, Bella. Je to idiot. Len mu ukáž, aká si šťastná, aký máš úžasný život.

Myseľ mala pravdu. Načo sa ním trápiť?

Ale chápala som, že si ho vzala Renée so sebou, aspoň jej mal kto robiť spoločnosť, keďže aj Charlie si priviedol svoju ženu Sue.

Keď nám prišli zablahoželať aj Renée s Philom, jeho som celý čas prepaľovala nenávistným pohľadom. Mohla by som ho po svadbe zabiť, veď som upírka. No moja mama ho milovala a to som jej nemohla spraviť.

Tiež som sa začudovala, keď medzi členmi klanu Denali bola aj Tanya a taktiež nám pogratulovala. Ak sa snažila šplhnúť si u Edwarda, má smolu. Pretože Edward už je zadaný. Presnejšie už má manželku.

Potom nám gratulovali ešte priatelia a známi, niektorých som ani nepoznala.

Nastal čas na hádzanie kytice. Dievčatá a ženy sa zhŕkli do skupiny a nedočkavo čakali, kedy tú kyticu hodím. Otočila som sa k nim chrbtom, zavrela oči a hodila kyticu za seba. Hneď som sa aj otočila. V rukách ju držala prekvapená Angela. Takže do roka bude ďalšia svadba. Dúfam, že mňa pozve.

A ešte ostal podväzok. Edward mi vyhrnul sukňu, pričom si všimol samodržiace biele takmer priehľadné pančuchy, čo malo byť prekvapenie na svadobnú noc. Zubami mi stiahol ten požičaný podväzok od Alice a hodil ho do tváre prekvapenému Mikeovi. Ja som sa tam po celý čas chichúňala. Aj keď pri dotyku jeho ruky na mojom stehne mnou prebehla vlna túžby.

Potom sme si spravili zopár rodinných fotiek. Síce všetko stále fotil jeden fotograf, ale chcela som aj takú fotku, kde sme celá rodina.

Nasledovala svadobná hostina. Všetci sme sa presunuli pod veľký drevený prístrešok ovešaný svetielkami, kde sa nachádzali stoly a aj menšie pódium. Dúfam, že ja nebudem musieť prednášať nejaký prípitok. Nič som si nepripravila.

Posadali sme si na určené miesta. Pri hlavnom stole sme sedeli my dvaja – manželia, naši rodičia a naša dcérka. Charlie, Renée aj Esme sa vystriedali na pódiu, kde niečo povedali. Vtom sa postavila Rose a prešla aj s pohárikom šampanským v ruke na pódium k mikrofónu. Blond vlasy mala voľne rozpustené a v žiare svetielok sa jej jemne leskli. Bola naozaj úchvatná. Určite ako nevesta by bola nádherná. Dokázala som si ju predstaviť v svadobných šatách. Čo tak usporiadať ďalšiu svadbu?

Ešte sa tá tvoja ani neskončila a už chceš plánovať ďalšiu?!

Všetci sme vzali poháriky do rúk a Rose sa pustila do rozprávania:

„Edward a Bella nezačínali práve najlepšie. V prvý deň, kedy sa stretli, si proste nesadli. Boli to odlišné povahy. Avšak postupne medzi nimi začal vznikať cit. A to bola láska. Sprvu si to nechceli priznať, ale po čase si svoju lásku vyznali. A náhle z nich boli dve hrdličky, ktoré sa nevedeli od seba pohnúť na pár krokov.“ V obecenstve sa ozval tichý smiech a aj Rose kmitali kútiky úst nahor. „Je pravda, že ani mne spočiatku Bella nesadla. Ale hovorí sa – nesúď knihu podľa obalu.“ Na chvíľu sa odmlčala a potom opäť prehovorila: „Som rada, že si Edward našiel takú úžasnú manželku. Verím, že im to vydrží naveky. Na novomanželov.“ Pohárik pozdvihla do vzduchu a už sa ozývalo štrnganie pohárov. Rose sa pozrela na mňa a usmiala sa. Úsmev som jej opätovala.

S Edwardom sme si tiež štrngli, ale ja som si len trocha odchlipla. Nebolo to také hrozné ako vodka, ale ani nie najlepšie. Hlavne som nechcela opäť skláňať hlavu nad záchodovou misou.

Po krásnom prípitku sa podávalo jedlo. Naša dcérka všetko krásne spapala, avšak ja som to nedokázala zjesť. Ani Edward a všetci ostatní upíri. Ale zo svadobnej torty, ktorá bola až nadpriemerne veľká – mala vyše jedného metra –, sme si trocha dali. Veď nás to nezabije. Navzájom sme sa nakŕmili kúskom torty. Prišlo mi to... roztomilé. Aj keď mi to nechutilo, snažila som sa tváriť nadšene.

Zrazu som si začala uvedomovať... Som Edwardova manželka! Som Cullenová, patrím do jeho rodiny! Edward už je len a len môj. To je taký krásny pocit. Isabella Cullenová – manželka Edwarda Cullena.

Hostina sa skončila a všetci sa premiestnili pod ďalší ešte väčší prístrešok, taktiež ovešaný kvetmi a svetielkami, kde sa nachádzal tanečný parket a tá skupina ľudí hrajúcich na nejaké hudobné nástroje.

Vedela som, čo nasledovalo. Tanec novomanželov. Ostatní sa zhŕkli do kruhu po okraji parketu a nám nechali v strede dostatok miesta na tanec. Moment... Ale ja neviem tancovať nejaké formálne tance!

Edward ku mne pristúpil a vzal jednu moju ruku do tej svojej, moju druhú ruku si položil na rameno. Svoju zatiaľ obtočil okolo môjho pása. Cítila som na sebe pohľady všetkých a bála sa, že sa nejako strápnim potknutím.

„Edward, ja neviem tancovať,“ posťažovala som sa mu šepotom. On sa len usmial.

„Neboj, budem ťa viesť.“ Vtom začala hrať pomalá hudba, k tomu niekto začal spievať. Edward nás začal pomaly viesť v rytme tej piesne. Bolo to akoby sme sa vznášali. V ten moment sme existovali len my dvaja. Bolo mi jedno, či zakopnem, základom je, že sme spolu v túto nádhernú chvíľu. Hľadeli sme si uprene do očí. Ach, tie dve jazerá tekutého zlata.

Po chvíli sme sa už len pohybovali zo strany na stranu a ja som sa k nemu privinula, hlavu si oprela o jeho hruď a privrela oči.

„Ako sa cítite, pani Cullenová?“ opýtal sa ma. Nedalo mi to neusmiať sa. Pani Cullenová...

Že sa ešte pýta, pri ňom sa môžem cítiť jedine fantasticky.

Tak to rád počujem, poslal mi v myšlienkach a tiež sa usmial. Sakra, zabudla som, že mi môže čítať myšlienky!

Keď sa náhle Edward ku mne trocha sklonil, vďaka topánkam na vysokých opätkoch som nebola pri ňom taká malinká. Ale vo vzťahu nejde o výšku a vzhľad. Ide o to, čo k sebe ľudia cítia. Alebo upíri.

Privlastnil si moje pery a ja som sa mu odhodlane poddala. Ten bozk túto chvíľu iba viac zdokonaľoval. Naše jazyky tancovali svoj vlastný tanec...

Neviem, koľko času ubehlo, len som zaznamenala, že sa pieseň zmenila. Edward sa zrazu neochotne odtrhol od mojich pier. Nechápavo som stiahla obočie. Nevedela som, prečo prerušil tú nádhernú chvíľu.

„Tvoj otec by si s tebou rád zatancoval,“ vysvetlil mi pošepky. Otočila som sa od Edwarda a zahliadla neďaleko stojaceho Charlieho, ktorý sa hneď aj vybral ku mne pomedzi ostatné tancujúce páry.

A tak to pokračovalo. Tancovala som asi s každým. Musím uznať, že som si to užívala. Veď to bol môj deň. Náš deň.

Konečne som sa vrátila k Edwardovi. On sa ale díval inde. Pozrela som sa tým smerom a uvidela ako tam Emmett tancuje s Renesmee. Bolo to rozkošné.

Otočila som sa späť k môjmu manželovi – ach, ako krásne to znie –, keď zrazu pesnička skončila. Chvíľu bolo ticho a náhle začala hrať úplne iná skladba. Nebola to žiadna romantická pieseň, ani nič pomalé. Bola taká... neformálna. Proste, oživila to tu.

Všetci tancovali, bolo im jedno, ako pri tom vyzerajú, hlavné bolo, že sa bavili. A aj my s Edwardom. Aj naša dcérka sa k nám pripojila.

Počas tej piesne som si zatancovala aj s Jessicou, ale len tak, že sme skackali oproti sebe a držali sa za ruky ako kamarátky. Bola s ňou zábava, to musím uznať.

Tento deň bol dokonalý. Nedokázala som si predstaviť, že by bol lepší. Alice to úžasne zorganizovala, ešte sa jej budem musieť poďakovať. Vlastne celej rodine, ktorá sa na to podieľala.

Také tie živé pesničky už sa púšťali cez reproduktory. Vystriedalo sa tam ešte zopár podobných pesničiek, keď ma zrazu vyrušil zvláštny zvuk. Otočila som sa smerom za tým zvukom a uvidela ako Emmett púšťal ohňostroje. O pár sekúnd sa ozval výbuch. Na oblohe sa odohrávalo nádherne divadlo, ktoré sme spolu s Edwardom pozorovali, ako aj všetci ostatní. Renesmee z toho bola nadšená, no všimla som si, ako si zívla. Určite je už unavená, keďže obloha už bola tmavá, len zopár hviezd na nej svietilo.

„Je čas, je čas, je čas!“ zašvitorila Alice, ktorá sa pri nás po ohňostroji zjavila a odtiahla nás s Edwardom preč z parketu. Nechápala som.

„Na čo?“ opýtala som sa. Alice sa na mňa obrátila s úsmevom od ucha k uchu.

„Svadobný dar!“ A to sme museli ísť preč z parketu?

Vtom k nám došla Rose a Emmett aj s Renesmee, ktorá ku mne hneď podišla. Asi už pôjde spinkať. Čupla som si k nej, pohladila ju po vláskoch a pobozkala ju na čielko. Rástla ako z vody.

„Dobrú noc, anjelik,“ šepla som a usmiala sa na ňu. Tiež sa usmiala.

„Si nádherná nevesta,“ zaštebotala a ja som len prekvapene zamrkala. Neočakávala som, že mi niečo také povie vlastná dcéra.

„A ty si prekrásna princezná,“ zasmiala som sa a postavila som sa. Renesmee si hneď na to zívla. Rose ju vzala do náručia a zmizla s ňou v dome. Emmett sa tiež kamsi vytratil.

„Tak môžeme ísť,“ prehovorila Alice a vybrala sa smerom k lesu spolu s Jasperom.

„Kam?“ Absolútne som tomu nechápala. Najprv nám chcú dať svadobný dar a teraz nás chcú ťahať niekam do lesa? Mám na sebe svadobné šaty a nemám v pláne si ich zničiť.

„No do lesa,“ odpovedala na moju otázku Alice a zastavila sa. Následne sa otočila smerom ku mne.

„Na čo?“ pýtala som sa ďalej s nechápavým výrazom.

„Za svadobným darom.“

„Čo robí svadobný dar v lese?“ Pokrútila som nad tým nechápavo hlavou. Teraz to už vôbec nemalo zmysel.

„To uvidíš!“ usmiala sa a chcela sa otočiť, ale zabránila som jej v tom ďalšou otázkou.

„Ale veď mám na sebe svadobné šaty!“ Závoj som už našťastie nemala, ten mi Alice odopla hneď po gratuláciách.

Vtom mi niekto podrazil nohy a ja som v sekunde bola v Edwardovej náruči. V ďalšej sekunde sa už hnal lesom. Pravdepodobne za Alice a Jasperom. Fakt som bola zvedavá na ten svadobný dar, keďže je v lese.

Neviem, ako ďaleko sme boli, ale o niekoľko minút Edward zastal a opatrne ma položil na zem, akoby som bola z porcelánu. Usmiala som sa naňho, chytila ho za ruku a otočila sa smerom, kde sa díval.

Vyrazilo mi to dych. Pred nami sa nachádzala chalúpka ako vystrihnutá z rozprávky. Bol to taký menší útulný domček, nie ako tá vila. Steny boli kamenné a šedé. Okolo domčeka sa nachádzalo aj malé jazierko, ktorého povrch sa vo svetle leskol. Hneď pri ňom sa nachádzala lavička. Cestička ku dverám domčeka bola vytvorená z plochých kameňov. Toto miesto bolo doslova kúzelné...

„Páči sa ti?“ opýtala sa opatrne Alice.

„Páči? Toto je... úžasné,“ vydýchla som ešte stále očarená. Bolo to niečo nádherné, ale na Edwarda to proste nemalo. On je číslo jeden. A to sa nikdy nezmení.

„Keďže ste nechceli ísť kvôli Renesmee na svadobnú cestu, tak sme chceli, aby ste mali trocha súkromia.“ Hm... Súkromie. To sa mi pozdáva. „Esme bude rada, že sa ti to páči,“ zaštebotala. „Tak užite si váš nový dom.“ Jasper na nás dvoch ešte mrkol a potom sa spolu s Alice vyparili v lese.

Chcela som sa vybrať k dverám, ale znova som sa ocitla v Edwardovej náručí. Nechápavo som sa na neho pozrela. Dnes som celý deň akási nechápavá...

„No čo, chcem byť tradičný,“ vysvetlil a ja som sa tichučko zasmiala jeho gestu, keď aj so mnou v náručí prešiel cez prah nášho nového domčeka. Interiér bol rovnako úžasný ako aj exteriér. Obývačka bola s krbom, taká útulná.

Edward ma postavil na zem a ja som sa vybrala ďalej. Objavila som menšiu kuchynku. Na čo? Veď sme upíri, my nejeme. Avšak napadlo ma, že to môže byť kvôli Renesmee. Aj sa to potvrdilo, keď sme spolu objavili izbu pre nášho malého anjelika.

Prešla som ešte stále v svadobných šatách do našej spálne. Steny boli tmavohnedé, ako aj nábytok, povlečenie na posteli bolo slonovinovej farby.

Jedny dvoj dvere viedli do obrovského šatníka.

Alice, pomyslela som si. Kto iný? Len ona je taká maniačka na módu.

Ďalšie dvere viedli do veľkej kúpeľne, kde sa nachádzal aj väčší sprchový kút a vaňa. To sa bude ešte hodiť...

Náhle sa mojej odhalenej pokožky na ramenách dotkli čiesi prsty. Prešla mnou vlna elektriny a túžby. Jeho prsty skĺzli po celej mojej ruke, následne som na remene ucítila jeho hebké pery, posúvali hore po krku až k môjmu ušnému lalôčiku, do ktorého jemne zahryzol.

Moja hruď jemne zavibrovala. Predsa, už dávno nie som nejaká bábika, ktorú treba opatrovať. Už som predátor, ten najnebezpečnejší na svete. Zviera vo mne sa prebúdzalo.

Edwardov dotyk po chvíli zmizol, nato som ucítila rozopínanie šiat. Celý čas som k nemu bola otočená chrbtom, chcela som si túto chvíľu čo najviac vychutnať. Bola to naša svadobná noc, ktorá mala svoje čaro.

O pár sekúnd mi šaty skĺzli k nohám. Otočila som sa k Edwardovi čelom, aby mal lepší výhľad na to, čo mám na sebe. Biely čipkovaný korzet, biele nohavičky zakrývajúc len to najnutnejšie a tie samodržiace biele pančuchy. Taktiež som mala ešte stále obuté tie ihličky, čo mi nevadilo, aspoň budem bližšie k Edwardovým perám, po ktorých som doslova bažila. Vábili ma, nech sa ich dotknem, nech si ich privlastním.

No Edward mal na sebe ešte stále dosť oblečenia, keď nepočítam, že si dal dole vrchnú časť obleku a motýlika.

Prešla som cez šaty k nemu, rozpustila si vlasy a ruky si oprela o jeho hruď. Celý čas si ma premeriaval lačným pohľadom, jeho dúhovky naberali tmavú farbu. Privrela som oči a nadýchla sa tej jeho omamnej vône. Bol tak blízko... V ústach sa mi zbiehal jed. Nechcela som nič unáhliť, ale tá košeľa mi proste prekážala. Nechcela som sa párať s tými gombíkmi, preto som len trhla a gombíky sa rozleteli na všetky strany, následne som mu košeľu stiahla z rúk a ona dopadla na zem. Rukami som prešla po jeho dokonale vypracovanej hrudi a užívala si ten dotyk, jeho pokožka bola jemná ako satén či hodváb.

Edward si ma k sebe silno pritiahol za boky, tvár mi chytil do dlaní a zmocnil sa mojich pier. Bozkával ma vášnivo a dravo, dobýjal sa do mojich úst jazykom a ja som sa mu ochotne poddala.

Pomalými, takmer mučivými pohybmi mi začal rozopínať korzet, až napokon skončil na zemi. Na chvíľu sa odtrhol od mojich pier a premeral si moju obnaženú hruď. Hneď nato zavrčal a ja som už ležala na posteli pod jeho mohutným telom. Rukami sa zapieral o posteľ popri mojej hlave, aj tak som časť jeho váhy na sebe cítila. Nebolo mi to nepríjemné, práveže naopak.

Hľadeli sme si uprene do očí, tie jeho boli čierne ako tá najkvalitnejšia ropa. Sama som to už nedokázala, ruky som si zaplietla do jeho nádherných medených vlasov, pritiahla si jeho tvár k svojej a privlastnila si jeho pery.

Po čase jeho pery opustili tie moje a putovali po čeľusti, krku a dekolte, až sa zastavili pri ňadrách. Edward prešiel po jednej vztýčenej bradavke jazykom a jemne do nej zahryzol, zatiaľ čo druhé ňadro hnietol v ruke. Zavzdychala som. Potom to isté spravil s druhou bradavkou. Privádzal ma do šialenstva. V rukách som zvierala plachtu. Musela som sa nesmierne krotiť, aby som ho nezvalila pod seba a neukončila jeho činnosť, ktorá mi prinášala slasť, aj keď mi v lone už pulzovalo, chcela som ho mať v sebe.

Jeho pery sa postupne premiestnili k lemu nohavičiek. Čakala som, že ich zo mňa jedným pohybom strhne a ukončí to mučenie. On ma chcel avšak ešte potrápiť. Vyzul mi topánky, pomaly zo mňa stiahol jednu a následne druhú pančuchu. Perami sa presúval od členku až ku vnútornej strane stehna, no ďalej mu v tom bránili nohavičky, ktoré zo mňa v okamihu strhol a jeho pery sa presunuli k môjmu najintímnejšiemu miestečku.

To som už nedokázala vydržať. Behom sekundy už ležal na posteli a ja som na ňom sedela obkročmo. Zavrčala som mu do tváre a vycerila naňho radu bielych a ostrých zubov. Chcela som aj ja jeho pre zmenu potrápiť, ale na to som bola až príliš roztúžená. Ani neviem, kedy sa zbavil svojich nohavíc, no jeho mužnosť ešte stále zakrývali boxerky. Videla som na Edwardovi, že tiež už to dlho nevydrží.

V ďalšej sekunde už sedel aj on, jednou rukou mi za chrbtom spútal zápästia a na oplátku teraz on mne zavrčal do tváre. Nebolo to nejaké zúrivé vrčanie, že sa chceme navzájom zabiť. Vrčali sme kvôli túžbe, ktorú sme obaja pociťovali, prahli sme po sebe.

Hladne si vzal moje pery. Náruživé bozky som mu oplácala. Ani som nepostrehla, kedy sa zbavil aj svojho posledného kúsku oblečenia. Už som len ucítila, ako do mňa naviedol svoj úd.

Zavzdychala som mu do úst. Tak dlho som po tom túžila a konečne je to tu. Konečne spojil naše telá v jedno. Nalepila som sa na neho celým svojím telom, nebol medzi nami ani milimeter voľného priestoru. Zdalo sa, že ho cítim všade.

Náhle som sa ocitla pod ním. Automaticky som mu ruky zaplietla do vlasov a nohy si obmotala okolo jeho pasu. Začal sa vo mne pohybovať a ja som mu panvou vychádzala v ústrety. Nechty som mu zarývala do chrbta, vzdychala som pomedzi bozky.

Postupne pridával tempo na prírazoch. Cítila som sa ako sopka pred výbuchom, vedela som, že každú chvíľu to príde.

Stačilo už len pár prírazov a došla som k vrcholu. Moje telo sa zvíjalo v kŕči orgazmu. Z úst sa mi dral ston aj s hrdelným vrčaním, ktoré som utlmila bozkom. O pár sekúnd nato došiel k vrcholu aj Edward. Videla som ako pevne zovrel viečka a snažil sa utlmiť ston.

Edward sa zvalil vedľa mňa, aj keď sme vôbec neboli vyčerpaní. Pohladil ma po tvári. Jeho oči opäť naberali farbu zlata, hľadel na mňa pohľadom plným lásky.

„Milujem ťa,“ zašepkal tie dve slová, ktoré mi vyčarili úsmev na tvári a zároveň zaplavili moje telo šťastím.

„Milujem ťa,“ šepla som a pobozkala ho. Následne sme sa vrátili k predchádzajúcej činnosti...

Autor: Alexa215 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Bella, kroť sa! - 25. kapitola: