Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Asistentka 16. kapitola

31.08.2012 (20:00) • MaryAngel • FanFiction na pokračování • komentováno 45× • zobrazeno 8433×

Minúty bežali a my sme sa stále nepohli. Nespokojne som sa pomrvila. Takto som si to rozhodne nepredstavovala. Namiesto toho, aby sa na mňa vrhol, vyzeral, akoby mu niekto prestrihol hlavné vedenie. Chvíľu na mňa pozeral s očami rozšírenými od prekvapenia ako na mimozemšťana. Natočila som k nemu hlavu a čakala, čo povie. Keď sa spamätal, bez slova naštartoval a auto nabehlo naspäť na cestu.

„Si opitá,“ šepol ledva počuteľne, „nevieš, čo hovoríš.“

„Možno máš pravdu, ale to nič nemení na fakte, že si ma neprávom ukrátil o veľmi zaujímavú noc.“ Vystrela som ukazovák a namierila to rovno do jeho pleca. Zamračil sa, ale vôbec mi nevenoval pozornosť. „No tak. Ty nič nepovieš? Bez tvojej spolupráce to nezvládnem.“

„Samozrejme. Vinný v celom zmysle obžaloby,“ zamrmlal si pre seba a rukami pevne zvieral volant. Nevenoval mi ani pohľad. S ním teda dnes nebola žiadna zábava.

„Ale čo s tým chceš urobiť? Ako mi to nahradíš?“ prižmúrila som oči a zamyslene som si ho premerala. Realizáciu svojho majstrovsky prepracovaného plánu som si predstavovala inak. No dobre. Vôbec nebol majstrovský a už vonkoncom nie prepracovaný. Len náhly popud inšpirácie.

„Keby si nevymýšľala hlúposti, mohli sme byť teraz na večeri v Providence, kde by nás zaviezlo moje osobné lietadlo.“ Bol nahnevaný a poriadne. Hlas sa mu mierne chvel a ja som nerozumela, prečo. „A mohla si si v pokoji rozbaliť darček.“

„Darček?“ Moja myseľ rozhodne nebola vhodný subjekt na spoluprácu. Nedokázala som ovládať jej smerovanie. Zradila ma hneď po vyslovení zázračného slova. Pokrčila som nohy, vyštverala sa na sedadlo a kľakla si. „Ty si mi niečo kúpil? Naozaj si nezabudol?“

„Bella, sadni si poriadne!“ napomenul ma a prvýkrát po dlhej dobe na mňa pozrel. Položil pravú ruku na môj pás, aby ma prinútil si opäť sadnúť. Zošuchla som sa a urazene sa oprela o operadlo. Povzdychol si. „Samozrejme, že som nezabudol.“

„Aký darček?“ nedočkavo som sa pomrvila na sedadle.

„Nič nedostaneš. Nezaslúžiš si,“ povedal naoko nekompromisne, ale kútiky úst mu vyleteli hore. Môj nadšený výraz ho odzbrojil. „Aspoň nie teraz."

„Potom?“ šepla som s nádejou v hlase.

„Potom,“ kývol a viac sa venoval iba šoférovaniu.

„Daj mi nejakú indíciu,“ vyslovila som prosebne a od zvedavosti som nevedela obsedieť. Toto sme naposledy hrali snáď ešte v škôlke.

Pretočil oči a znova na mňa vrhol rýchly pohľad. „Ale to by nebolo už prekvapenie.“

Nasadila som prosebný pohľad číslo päť označený najvyššou naliehavosťou a on sa poriadne rozosmial.

Vošiel si rukou do vlasov a prižmúril oči. „Prírodné materiály, premyslený dizajn a... viac už zo mňa nedostaneš.“

„Ale to môže byť čokoľvek!“ povedala som frustrovane a sama premýšľala nad možnosťami. Diamantové čosi. Kvetináč... Naozaj indícia za všetky drobné. Oprela som hlavu o sklo a sledovala ubiehajúcu cestu. Nechcela som sa vzdať tak ľahko. Mala som pocit, že dnes je ako Sen noci Svätojánskej a môže sa splniť všetko, čo chcem.

Zvyšok cesty ubiehal v tichosti. Nevedela som, čo mu povedať. Na povrch sa mi predieralo vedomie toho, že nezabudol. Naozaj nezabudol. Zostala som prekvapená. Myslela som si, že iba pred Jerrym sa tváril, že tomu tak nie je. Výlet do Providence mi prišiel ako vďačne rýchle improvizačné riešenie.

Auto zrazu zastavilo a ja som si až teraz uvedomila, že sme vôbec nestojíme pred mojím bytom, ale pred Edwardovou rezidenciou.

„Prečo si ma priviezol sem?“ prekvapene som sa obzrela.

„Máš krátku pamäť, Swanová.“ Vystúpil z auta a ja som nahnevane začala bojovať s bezpečnostným pásom. Zrazu sa otvorili dvere a v nich stál Edward. „Nechcela si dnes nejakú tú náhradu?“

Onemela som od úžasu. Tak predsa som sa dočkala spolupráce?

„Takže tvoja odpoveď je áno?“ Oči sa mi údivom rozšírili a zrýchlil sa mi dych. Ešteže ma Alice prinútila obliecť si aj to luxusné prádlo. Debakel v štýle Bridget Jonesová sa nekoná.

Nahol sa ku mne a obtrel sa letmo o moju bradu. Jeho strnisko ma pošteklilo na líci a srdce mi vynechalo úder. Na uchu som pocítila jeho horúci dotyk.

„Nie,“ zašepkal rázne. Rozopol mi bezpečnostný pás a ja som od ľaku nadskočila.

„Nie?“ Zmätene som sa mu pozrela do očí. Chytil ma pod ramená a pomáhal mi postaviť sa. Slušnosť išla bokom. Vlastne, dnes som jej asi dala neplatené voľno. „Nechytaj sa ma, Cullen. Čo si to povedal?“

„Dobre si počula,“ povedal a z očí mu šľahali blesky.

„Áno, ale veď pred chvíľou...“ Zmätene som sa obhliadla a pozrela sa okolo seba. Niečo bolo zle. Vystúpila som asi v nejakom paralelnom vesmíre.

„Že ti to nahradím. Ale spôsob náhrady je hádam na mne.“ Pristúpil ku mne a chcel ma chytiť za ramená, ale som sa mu vyšmykla. Oprela som sa o kapotu auta a úporne premýšľala. „Dnes prespíš u mňa, lebo nie si v stave, aby si bola sama doma.“

Opäť sa načiahol, aby ma podoprel a zaviedol kam chcel ako bábku.

„Som úplne samostatná. Dokážem chodiť aj sama,“ skríkla som pobúrene a rozmáchla rukami. Cítila som sa zradená a podvedená.

„Dobre, madam. Tak poďme dovnútra.“ Pokynul mi rukou, ale ja som vedela, že sa nemôžem vzdať tak ľahko.

„Ale ja chcem sex!“ povedala som plačlivo a na sekundu som si prišla ako strašná hysterka. Doprosujem sa mužovi, navyše môjmu šéfovi, o sex. Toto nemá úroveň. Žalostná situácia. Ale bolo mi to v tejto chvíli jedno.

Edward zdvihol obočie a pristúpil ku mne a chytil moju tvár do dlaní. „A ako ma k tomu chceš prinútiť? Znásilníš ma?“

„Ak budem musieť!“ povedala som a bojovne som vystrčila bradu. Edward zaklonil hlavu a rozosmial sa na plné ústa. Urazene som mu odstrčila ruky, ktorými ma držal. „Čo je na tom smiešne?“

„Bella, zlatko. Si opitá. Poď, zavediem ťa dnu, uložím do postele a dáš si nejaké lieky, aby si ráno nemala bolesti hlavy.“ Chlácholivo ku mne natiahol ruku, ale ja som sa mu opäť vyšmykla a obehla auto, aby bola medzi nami, čo najväčšia vzdialenosť.

„Nie. Nie!“ kričala som a zostala stáť presne oproti, na dĺžku auta. „Chcem sex. A ty si máš záväzky plniť riadne a včas!“

Dupla som nohou a on sa opäť rozosmial.

„Si neskutočná. Záväzok?“ Strčil si ruky do vreciek a pomalým krokom sa vydal mojím smerom. Začala som cúvať. Mňa len tak ľahko nechytí.

„Áno, drahý pán Cullen. Máte jedného neuspokojeného veriteľa. Mali by ste to okamžite napraviť, lebo vás poženiem na súd za obmedzovanie základných ľudských práv?“

„Medzi základné ľudské práva patrí právo na život, osobnú slobodu a bezpečnosť, prejavu, svedomia, spolčovania, právo zhromažďovania...“ Zastavil sa a vypočítaval na prstoch. Potom sa uškrnul a šibalsky na mňa žmurkol. „Ktoré právo z nich boli porušené konkrétne?“ ako lovec sa pomaly blížil ku koristi a ja som sa stále odmietala vzdať.

„Sex, milý Edward.“ Svoje obvinenie som mu vmietla do očí a stále sa snažila udržiavať dostatočnú vzdialenosť.

„Zaujímavé. Vychádzaš z Deklarácie práv človeka a občana alebo z Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach?“ doberal si ma. Ale toto nebolo vôbec smiešne.

„Ale ja ho mám žalostný nedostatok.“ Zastala som a premerala si ho vyčítavým pohľadom. Nechápavo som zavrtela hlavou. „Prečo sa so mnou nechceš milovať?“

Moju chvíľkovú nepozornosť využil a rýchlym šmykom po kapote bol v priebehu zlomku sekundy na mojej strane auta. Chytil ma za ruku a pritiahol k sebe. Prudko ma oprel o auto a ja som len prekvapene zalapala po dychu. 

„Drahá Bella. Myslel som si, že si to ty,“ roztvorenou dlaňou mi prešiel po línií krku a ja som mala pocit, že musí cítiť moju šialene pulzujúcu krčnú tepnu. Obliala ma horúčava a myslela som, že explodujem, „kto bojkotuje náš spoločný sexuálny život.“

„Čo nás je po minulosti. Dôležité je to, čo je tu a teraz,“ šepla som rozochveným hlasom. Jazykom si navlhčila pery a vsunula ruku do jeho vlasov. Sledovala som, ako sa mi to jeho strapaté hniezdo poddáva pod prstami a znova si oblizla pery.

„Nevieš, čo hovoríš.“ Z jeho rozhodného hlas zostal len zachrípnutý šepot. Oboma rukami sa opieral o rám auta a snažil sa udržať, čo najďalej. Ale zároveň, akoby nemohol.

„Možno. Ale viem presne, čo chcem.“ Zaklonila som hlavu a stúpla si na špičky.

Celý sa napäl a každý sval mu ustrnul. Jemne som sa prehupla na lodičkách a on ma zachytil pevne za pás. Očami ma sledoval a hruď sa mu prudko dvíhala. Špičkou jazyka som sa mu obtrela o jeho pevne zovreté pery. Obkreslila som ich tvar a ruky si preplietla za jeho krkom. Mučivo pomaly som prešla najskôr jeho plnú spodnú peru a pritom sa mu uprene dívala do očí. Čakala som na jeho reakciu. Prišla som si ako v súboji, kto skôr podľahne a ustúpi zo svojej pozície. Roztriasli sa mi kolená. Edward ma stále pevne držal, no inak svoju prítomnosť vôbec nedával najavo.

Privrela som oči a pobozkala mu náruživo jeden kútik úst. Prstami na mojom chrbte nepatrne pohol, akoby sa chcel chytiť a nespadnúť za okraj priepasti. Bol to ledva nepatrný pohyb, ale ja som mala zmysly vybičované na maximum a vlna vzrušenia, ktorá sa mnou prehnala ma prinútila vydať jeden tlmený vzdych. To bol impulz, ktorý zlomil jeho odhodlanie a začal mi bozky náruživo oplácať. A hoci som to bola ja, kto sa snažil ešte pred chvíľou dobiť do jeho úst, teraz to bol on, kto svojimi perami drvil moje v naliehavých bozkoch. Pevne ma oprel o auto a ja som pocítila, ako sa teplo šíri z môjho stredu do celého tela.

Rukou prešiel po mojom horúcom tele a ja som stratila rovnováhu. Jemne som ruky presunula z jeho krku na lem jeho košele a začala mu rozopínať vrchné gombíky košele a dotkla sa tak jeho hrude. Prsty sa mi jemne chveli nedočkavosťou.

Zrazu sa odo mňa odtrhol a prerušene dýchal. Slabo som zakolísala, ale stále ma držal v pevnom objatí. Oprel si hlavu o moje čelo a mal stále zavreté oči. „No tak, neblázni. Ty to vlastne nechceš.“

„Nehovor mi, čo chcem alebo nechcem. Viem, že práve teraz...“ šepla som prerývane a znovu sa ho snažila vrátiť na pôvodné miesto. Stretla som sa ale s väčšou dávkou protitlaku.

„Práve teraz, Bella. To je problém. Ale čo zajtra?“ Jeho hlas bol zmučený a ja som nerozumela, v čom je problém. Prečo rieši zajtrajšok.

„Dnešok má dosť svojho trápenia, nechajme zajtrajšok tak. Akoby povedali Hebreji.“ Posledná snaha, ale vedela som, že keď tento chlap niečo nechce, nie je možné ho prinútiť  spraviť to. Moje ruky začali oťažievať. Do očí sa mi začali rinúť slzy.

„Poďme dovnútra,“ šepol chlácholivo a jemne ma pohladil po líci.

Prekvapene som otvorila oči a prešlo mnou silné sklamanie. Z celej sily doňho sotila. Neočakávala som nejaký výsledok, ale keďže s tým nerátal, tak sa mi to podarilo. Zapotácal sa a ja som sa rozbehla. Už nespravím tú istú chybu. Chcela som odtiaľto, čo najskôr vypadnúť.

„Prečo, Edward?“ zašepkala som takmer plačlivo.

Zmätene sa za mnou obzrel a len pokrútil hlavou. „Bella, zlatko, poď dnu. Nebudem ťa tu naháňať po celej ulici.“

Zastavila som sa a obrátila sa späť.

„Najskôr mi povedz, prečo nie!“

„Si opitá, už som ti to povedal.“ Znel unavene. Oprel sa bokom o auto a založil si ruky na hrudi. „Tak už poď.“

Zastala som pri jednom osvetlení, vo vzdialenosti dobrých desať metrov od neho a oprela sa oň. „Odkedy je alkohol prekážka.“

Neodpovedal. Umieral na mňa zamyslený pohľad a ja som už nevládala.

„Odkedy je alkohol prekážka pre teba,“ upresnila som otázku.

„Odkedy ide o teba,“ šepol a odlepil sa od kapoty a pomalým krokom sa vydal ku mne. „Hnevala by si sa ráno,“ povedal zmierlivo a mala som pocit, akoby so mnou rozprával ako s dieťaťom, ktoré nič nechápe. Ale dnes to bolo naopak. On ničomu nerozumel.

Ruky som pevne omotala okolo osvetlenia a tvárila sa nekompromisne. „Nehnevala.“

„Ale áno,“ trval na svojom.

„Ty nechceš. Len sa vyhováraš,“ obvinila som ho. A zrazu som ľutovala, že som neišla s Davidom, keď odchádzal z baru. Celý večer mohol vyzerať inak. Ale ja som chcela byť s Edwardom. Veľmi.

„Nechcem,“ šepol a ja som odvrátila od neho tvár, aby nevidel tých pár sĺz, ktoré mi v nestráženej chvíli vyhŕkli. Kto chce vedieť pravdu, musí sa pripraviť na bolesť, ktorú so sebou môže priniesť. „Nie, keď si opitá. Bella, porozprávame sa o tom ráno.“

Zrazu som zacítila dotyk jeho teplých rúk na mojich ramenách. Pevne som stisla oči k sebe a pritlačila sa ešte viac k tej lampe. Hlúpe? Možno, ale teraz sa mi ten azyl, ktorý mi poskytovala, zdal nanajvýš lákavý.

„Nikam nejdem.“ Tvrdošijne som pokrútila hlavou, ale nenatočila som ju k nemu.

Opatrne, ale pevne, chytil obe moje ruky a odtiahol ich a  ja som nemala inej možnosti, len sa povoliť jeho tlaku a povoliť zovretie. Bol oveľa silnejší ako ja. A ak som nechcela skončiť so zlomenou rukou, tak nebolo inej možnosti. Prešla som pár krokov, vyšmykla sa mu a rýchlo utekala späť k svojmu dočasnému útočišťu. Neprešla som však ani pár kroky a už som pocítila pevné Edwardove objatie okolo pása. Rukou mi podrazil nohy a ja som stratila zem pod nohami. Edward ma pevne zovrel v náručí a niesol smerom do domu.

Unavená a sklamaná som zložila hlavu na jeho hrudi. „Ty ma nechceš.“

„Bella, zabúdaš, že ty si určila pevné hranice nášho vzťahu. A ja som ich len rešpektoval. Teraz však nie je vhodná príležitosť to riešiť.“

Vtisol mi bozk do vlasov a ja som sa ešte viac rozvzlykala. „Myslela som, že tieto narodeniny budú iné. Dokonalé.“

Prekročil prah svojho domu a naťukal bezpečnostné heslo. Svetlá sa aktivovali a počula som, ako sa za nami zavreli vchodové dvere. Pomrvila som sa, ale on ma len pevnejšie zovrel v objatí. Prešli sme chodbou, cez obývačku a ja som skúsila ešte raz svoju šancu.

„Edward,“ šepla som a jemne ho pohladila po líci.

Natočil sa ku mne a ja som len okrajovo sledovala ako ma nesie hore schodmi. Takže, nie do jeho spálne na prízemí. Sklamane som si vzdychla. Ale musela som... Všetku naliehavosť som vložila do posledného pokusu. „Veľmi, veľmi by som ťa chcela.“

„Ver, že ja teba tiež,“ šepol a uprene na mňa pozeral. Otvoril dvere a prešiel k posteli. Jemne ma do nej položil a ako ten najjemnejší porcelán ma pobozkal nežne na pery.

V prvom rade by som Vám všetkým chcela poďakovať, za to úžasné ocenenie. Neskutočne si vážim všetky vaše hlasy a dúfam, že Vás moja tvorba nesklame a bude baviť aj naďalej. Ešte raz, jedno veľké ĎAKUJEM!

Táto kapitolka je kratšia ako posledné. Viem, že ste čakali niečo 15+/18+, ale všetko má svoj význam. Dúfam, že sa bude napriek tomu páčiť. :)  Budem sa snažiť po víkende pridať ďalšiu čím skôr.  

Autor: MaryAngel (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Asistentka 16. kapitola: