Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Alone but together - 20. kapitola

07.07.2010 (07:30) • Poppy • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 3081×

20. kapitola: Maškarný ples

Bella:

Dni ubiehali neuveriteľne rýchlo a maškarný ples, ktorý sa mal konať o mesiac, tu už aj bol. Alice bola celý čas ako zmyslov zbavená. Neustále nás premeriavala, teda hlavne mňa, či som náhodou o niečo nevyrástla alebo nepribrala. Pomaly som si pripadala ako nejaká handrová bábika, ktorej šije šatičky. No nemohla som povedať ani slovo. Rovnako ako ostatní. Kostýmy, ktoré pre nás vymyslela boli naozaj nápadité. Už som si dokázala predstaviť celú Cullenovskú a Denalijsku rodinu ako v nich budú dokonale vyzerať. Hm... najmä Tanya. Stále som si nemohla pomôcť, vždy vyzerala neskutočne dobre. Vždy vyzerala na Edwardovu priateľku viac ako ja. Alice ma však presviedčala, že zo mňa spraví takú krásku, že zatienim aj Rosalie. Tak na tomto som sa pekne zabávala. Že ja a zatieniť Rosalie? Ani vo sne. Neexistuje taký paralélny svet, v ktorom by existoval niekto krajší ako Rosalie. No Alice si trvala na svojom a ja som sa s ňou radšej nehádala. Poslušne som jej stála, keď dokončievala posledné úpravy na mojom kostýme. Musela som uznať, že má talent. Naozaj sa mi jej dielo páčilo. Vcelku bolo jednoduché, no predsa malo v sebe nejaké tajuplné čaro. Alice mi prezradila, že to bol vlastne Edwardov nápad. Keď sme súhlasili, že sa maškarného plesu zúčastníme, ihneď si ma predstavil ako krásneho anjela. Alice sa to zapáčilo a tak som bola prvá, pre ktorú bol kostým vymyslený.

Keď bola Alice na nákupoch, napadli ju kostýmy pre ňu a Jaspera. On mal ísť za vojenského poručíka z jeho ľudských čias a ona za roztomilú (a podľa mňa dosť koketnú) mačičku. Jasper nenamietal, dokonca sa mu to aj páčilo. Hneď potom, čo sa vrátili, som Alice vnukla ďalší nápad ja. Presne v tej chvíli, keď som sa hádala s Edwardom. Nebola to hádka ako hádka, skôr sme sa škriepili. Rada som ho vo svojej mysli volala mojím princom a tak sa so mnou o tom naťahoval. Vraj si takéto oslovenie nezaslúži a podobné hlúposti. Umlčala som ho bozkom a potom sme to už nerozoberali. Alice nás samozrejme chytila za slovo. A tak sa stane Edward na maškarnom plese ozajstným princom. Mojím princom. Čo sa týkalo Rosalie a Emmetta, tí si svoje kostýmy vybrali hneď deň na to. Rosalie sa rozhodla pre trochu temnejší vzhľad a tak sa z nej stane netopier. Nemusím podotknúť, že zrejme najkrajší netopier akého tento svet nosil. Vlastne šlo skôr o upravený vzhľad netopiera. No nech ako chce, Rosalie by si mohla vziať aj vrece od zemiakov a aj tak by vyhrala Miss World. Emmett sa rozhodol pre kostým zámožného grófa. Tak na týmto sme sa s Edwardom ešte dlho zabávali. Naši rodičia spolu s Carmen a Eleazarom sa rozhodli vynechať túto oslavu a radšej sa vybrali na predĺžený spoločný lov. A denalijské sestry? Nemusím hovoriť, že Tanya ihneď súhlasila, a aby ju mal kto krotiť, pridali sa aj Kate a Irina. Pre tieto dve sestry vymyslela Alice tiež skvelé kostýmy. Kate s plavými vlasmi šla za vílu a Irina zase za arabskú princeznú. Tanya si svoj kostým vybrala sama. Keď som ho prvýkrát zbadala, ohromením mi spadla sánka. Vtedy som pochopila, že Tanya v sebe nemá ani štipku charakteru. Rozhodla sa pre kostým zajačika. A ešte akého zajačika. Čo tvorilo jej oblečenie? Svetloružový korzet, ktorý odhaľoval viac ako zakrýval, čierne minišortky s ružovým zajačím chvostíkom na zadku, čierne pančušky a čižmy. Aby som jej však nezazlievala, mala na hlave zajačie ušká. Nechápem, ako môže byť niekto taký... taký... ach, ani neviem nájsť tie správne slová. Dúfam však, že sa nám okľukou vyhne, inak za seba neručím.

„No tak Bella, už sa toľko nevrť,“ hučala do mňa Alice. Hej, jej sa to ľahko povie. Na stoličke v jej kúpelni už sedím dobré dve hodiny. Stŕpol mi nielen zadok, ale aj nohy.

„Alice, nie každý je tu upír, ktorý môže aj celé týždne vydržať bez pohnutia.“ Už som bola naozaj nahnevaná.

„Dobre, dobre. Daj mi ešte päť minút,“ snažila sa ma uzmieriť Alice. Vedela, že jej skrášľovanie nemusím. Strpela som ho, to áno, no bolo to len kvôli Edwardovi. Chcela som sa mu páčiť. Chcela som, aby sa za mňa nemusel hanbiť.

„Nikdy sa za teba nehanbím!“ zakričal na mňa cez zamknuté dvere. Hej, mohla som si domyslieť, že načúva. Ťažko som si povzdychla, keď Alice konečne prestala.

„Tak, teraz sa môžeš pozrieť do zrkadla,“ zvolala nadšene a ja som tak urobila. Dievča, ktoré som tam zbadala mi absolútne vyrazilo dych. To som predsa nemohla byť ja. Nie... To musí byť niekto iný. To dievča vyzeralo naprosto úchvatne. Hnedé gaštanové vlasy, jemne zvlnené jej padali na chrbát ako vodopád. Jemná biela látka tesne obopínala jej útle telíčko a dodávala mu tie správne ženské krivky. A jej tvár? Alabastrová pokožka skoro až žiarila. Nie... toto ja nemôžem byť. Určite to nie som ja.

„Ale si to ty. Vidíš, vždy som ti vravel, že si naprosto dokonalá. Len ty si to nevidela,“ láskyplne mi hlesol do ucha Edward, ktorý sa z ničoho nič objavil hneď za mnou. Keď som sa teraz pozrela do zrkadla, prvýkrát v živote som si konečne pripadala ako rovnocenná jeho kráse a dokonalosti. Prvýkrát som sa s ním mohla merať. Pár, ktorý som v odraze videla, bol vystrihnutý ako z obrázku. Krásny princ so svojím krásnym anjelom. Pousmiala som sa nad tým a obraz bol hneď krásnejší.

„Tak poď, Alice nás už zháňa,“ riekol mi Edward, chytil ma za ruku a viedol von z Alicinej izby. Spoločne, ruka v ruke sme schádzali schodmi, kde nás už všetci čakali.

„Fotíme sa,“ nadšene zvýskla Alice a už aj držala v rukách foťák a divoko cvakala. Vyfotila tri filmy, keď sa nám ju konečne podarilo presvedčiť, aby sme už išli. Všimla som si však, že si do kabelky stihla vopchať niekoľko ďalších filmov a foťák. Hej, Alice sa proste nezmení. Viezla som sa v aute spolu s Edwardom, Jasperom a Alice a už som sa nemohla dočkať. Celú cestu bol však Edward akýsi divný. Upätý. Žeby sa niečo dialo o čom neviem?

„Všetko je v poriadku. Ver mi. Tento večer si poriadne užijeme,“ odpovedal na moje obavy a ja som sa hlavne vďaka Jasperovi upokojila a príjemne uvoľnila.

,Vieš, že mi môžeš všetko povedať?' V duchu som hlesla, na čo mi Edward pobozkal chrbát ruky, ktorú držal vo svojej. Nech už ide o čokoľvek, Edward vie, že sa mi môže zdôveriť, a keď tak urobí, rada ho vypočujem. Dovtedy si trpezlivo počkám a nenechám sa tým znervózniť. Tento večer si užijeme, presne ako povedal môj princ.

Edward:

Pomaly ale isto sa to blíži. Blíži sa maškarný ples a môj veľký večer. Všetko som už zariadil, teraz už zostáva len tá najťažšia časť. Samotná otázka. Ach... celý deň som ako na ihlách. Nikdy som si nebol pomyslel, že budem niekedy takto nervózny. Konečne chápem svojho otca a bratov. Konečne chápem prečo sa vtedy správali tak ako sa správali. Vtedy som to považoval za banalitu. Veď o čo išlo? Len o jedno otázku. Jednu jednoduchú a ľahkú otázku. Teraz sa na to však pozerám z úplne iného uhla. Teraz je to už komplikovaná a ťažká otázka. A najhoršia je tá neistota. Ako odpovie? Bude súhlasiť alebo odmietne? Mala by na to právo. Veď ja som len netvor, zatiaľ čo ona je anjel. Môj anjel. Anjel, ktorý ma prišiel spasiť. Bude súhlasiť? Alebo odmietne? Ach... tá neistota.

„Tak fajn, ľudkovia, zabavte sa,“ zavelila Alice a už aj mizla s Jasperom na tanečný parket. Predtým však na mňa nenápadne žmurkla a ja som hneď vedel, kam tým naráža. Pre tentoraz som to nechal tak a radšej sa venoval svojmu anjelovi. Ako vždy si všimla, že som akýsi nervózny a tak som sa rozhodol ju rozptýliť.

„Smiem prosiť?“ spýtal som sa jej a ako pravý princ som sa pri tom uklonil.

„Iste,“ pohotovo riekla Tanya a prijala moju ruku, ktorú som však ponúkal Belle.

„Nie teba som sa pýtal,“ zasyčal som a vymanil sa z jej zovretia. Videl som ako to Bellu vytáča a tak som ju rýchlo objal okolo pásu a viedol k ostatným tancujúcim. Presne keď sme sa tam dostali, začala hrať pomalá hudba a tak som si k sebe privinul svojho anjela.

„Si očarujúca,“ dýchol som jej do uška a jemne ju naň pobozkal. Cítil som ako sa zachvela a z jej myšlienok som vedel, že to nebolo zimou.

„Milujem ťa,“ slabo hlesla a ani nevedela akú silu a odvahu mi tým dodala. Tancovali sme okolo našich súrodencov a pomaly sa šinuli po parkete. Ani neviem ako dlho sme už tancovali, keď sa môj anjelik trochu vyčerpal. Ako ľahko som v jej blízkosti mohol zabudnúť, že je len človek. Vybrali sme sa k stolu s občerstvením, kde Bella vypila hneď tri poháre malinovky. Chudáčik, musela byť naozaj smädná. Keď som pozrel na hodinky a zistil, že už je skoro polnoc, ani som sa jej nečudoval. S ňou tak rýchlo letel čas. Na chvíľočku sme si sadli a sledovali sálu plnú prezlečených ľudí. Našli sa tu piráti, mimozemšťania, mušketieri, dokonca aj jeden Zorro a Luke Skywalker. V myšlienkach každého sme však boli najkrajší práve my. Ani nie po piatich minútach Bella vstala a ťahala ma na parket. Dobre som vedel, že si poriadne neoddýchla, no nechcela ma pustiť z rúk. Bola roztomilá, keď žiarlila. Znovu sa spustila pomalá hudba a my sme sa k sebe znovu pritlačili. Polnoc sa blížila a tým aj môj čas. Emmett to ihneď zaregistroval a nenápadne k nám s Rosalie pritancovali. Tak rýchlo ako to len upíri dokážu mi podstrčil čiernu zamatovú krabičku, žmurkol na mňa a už sa bral preč. Silnejšie som Bellu objal a odklonil sa od nej tak, aby som jej videl do tváre. Zahľadel som sa do jej nádherných čokoládových očí a začal.

„Objavila si sa v mojom živote, aby si mi pomohla spomenúť si a to si aj urobila. No pomohla si mi aj v niečom inom. Pomohla si mi znovu sa vrátiť k životu. Lebo pred tým som nežil, iba som prežíval. Až ty si mi ukázala aký krásny môže byť život. Až s tebou som mohol konečne dýchať a byť sám sebou. Dala si mi to, čo mi dovtedy chýbalo. Ukázala si mi, čo je to láska. No znovu si mi dala viac. Dala si mi seba, aj keď si ťa nezaslúžim. Už neraz si mi dokázala hĺbku tvojej lásky ku mne a ja ani nedokážem popísať aký šťastný som s tebou. Si moje všetko, môj život, moja duša, moje srdce a ja viem, že už nikdy nebudem chcieť nikoho iného. Že už nikdy nebudem milovať nikoho okrem teba. A preto sa ťa teraz pýtam. Bella, vezmeš si ma? Urobíš ma ešte šťastnejším stvorením ako som teraz?“ V jej očiach sa odrážalo to isté ako v jej myšlienkach. Najprv bola úplne zarazená, no potom absolútne dojatá. Dojatá natoľko až sa jej do očí drali slzy. A potom, nielen v myšlienkach, no aj na celú sálu, radostne vykríkla: „Áno.“ Hneď nato sa mi vrhla okolo krku a ja som sa s ňou od samého šťastie roztočil.

„Áno, áno, áno,“ šepkala a pri tom mi bozkávala tvár. Už som to nevydržal a pritiahol si jej pery na svoje. So všetkou láskou, ktorú som k nej cítil, som ju vášnivo pobozkal a ona mi rovnako vášnivo odpovedala.

„Milujem ťa,“ hlesli sme naraz, keď sme sa od seba odtrhli.

„Gratulujeme,“ skackala vedľa nás Alice a ihneď nás aj objímala. Ostatní nám tiež zagratulovali a už sa nevedeli dočkať, kedy bude svadba. Samozrejme, museli sme počkať kým bude Bella plnoletá, no to Alice nezabránilo v tom, aby sa pustila do plánovania svadby. Spolu s Rosalie sa do toho dychtivo ponorili a o ničom inom sa už v ten večer nebavili. Bella nad tým len krútila hlavou, teraz bola ešte príliš v šoku, aby ich mohla krotiť. Zotrel som jej slzy šťastia z tváričky a vybozkával som ju. Naraz som sa však strhol. Tanya... Na ňu som zabudol. Očami aj vnútorným hlasom som prečesal celú miestnosť, no nikde som ju nenašiel. Nemal som z tohto dobrý pocit. Nechcel som však svojho anjela zbytočne trápiť a tak som sa na chvíľu s Emmettom a Jasperom vyparili preč, pod výhovorkou, že skočíme po pitie, ktoré aj tak vypije len Bella. Keď už sme boli dostatočne ďaleko, spýtal som sa ich: „Neviete kam zmizla Tanya?“ Z ich myšlienok som hneď vedel, čo sa stalo. Samozrejme, Tanyi neušlo moje vyznanie pre Bellu a už vôbec jej neušlo moje požiadanie o ruku. Cez Jasperove myšlienky som jasne videl aká bola naštvaná. Jej sestry však zasiahli a rýchlo ju odtiaľto dostali. V jej očiach som však zazrel niečo, čo ma veľmi znepokojovalo.

„Daj si na ňu pozor. Pochybujem, že sa teraz vzdá. Práve naopak,“ súhlasil so mnou Jasper.

„Neboj, mi ti pomôžeme držať ti ju od tela a hlavne od Belly,“ podporil ma Emmett a ja som znovu ďakoval, že mám takých skvelých bratov.

„Ja nespím,“ unavene sa naťahovala Bella s Emmettom, keď sme sa už viezli domov.

„Ale spíš,“ nedal sa Emmett.

„Nie, nespím,“ hašterila sa Bella. Už dlhú dobu mala zavreté oči a celý čas sa opierala o moju hruď.

„A spíš,“ trval na svojom Emmett.

„Nie,“ hundrala Bella a pravda bola taká, že od spánku ju delila práve táto ich malá hádka. Bolo už niečo okolo tretej a Bella už bola naozaj unavená. Keď som zaparkoval v garáži, zistil som, že v dome nikto nie je. To bolo dobré, na dnes toho bolo pre Bellu už aj tak dosť. S Tanyou sa porátame neskôr. Vzal som svojho anjela do náruče a vyniesol do našej izby. Položil som ju na posteľ a zahľadel sa na ňu. Bola neskutočne sladká ako tak tam ležala, so zavretými očami a jemným úsmevom na tvári. Neodolal som a letmo som ju pobozkal. Slastne zamraučala a rukou ma pohladila po tvári.

„Pomôžem ti sa prezliecť,“ hlesol som a ona unavene a zaspato prikývla. Opatrne som jej pomohol zo šiat až mi ostala v náručí ležať len v spodnom prádle. Keď som ju pohladil po ramene, privinula sa ku mne a objala ma. Vedel som, že už je niekde na pol ceste k snom a nechcel som, aby sa tlačila v nepohodlnom spodnom prádle. Vyzliekol som jej aj to, no hneď potom sa ku mne pritlačila tak, že už som vedel, že s ňou nepohnem a pri tom ju nezobudím. Tak som vzal deku, poriadne som ju do nej zabalil tak ako sa len dalo a vychutnával si je spoločnosť.

„Prečo som nahá?“ To bola prvá otázka, ktorú mi položila Bella hneď ako sa zobudila.

„Pretože si mi nedovolila ťa obliecť. A ja som ťa nechcel zbytočne budiť, tak som to nechal tak,“ odpovedal som jej. Nepriznal som sa však, že mi to vôbec nevadilo. Dívať sa na jej krásne nahé telo bolo spestreným tejto noci.

„Koľko je hodín?“ rozospato sa ma pýtal môj anjel.

„Asi jedna poobede?“ odhadoval som to, ani aj som si nebol istý.

„To už je toľko?“ zdesene zvolala Bella a snažila sa vymaniť z osídlia deky. Keď sa jej to podarilo a ona vstávala, akosi sa jej zamotala hlava a zatackala sa. Ihneď som ju zvieral v náručí a počkal kým sa jej hlava ustáli.

„Si v poriadku? Mám zavolať Carlislovi?“ robil som si o ňu starosti.

„Nie, to nie je nutné. O nič nejde, len som vstala príliš rýchlo. To sa stáva,“ upokojovala ma Bella a na dôkaz sa sama vybrala do kúpelne. Hm... Možno to bude naozaj v tom. Po celý čas, čo sa obliekala vyzerala v poriadku a tak som to nechal tak.

„Takže, čo budeme robiť dnes?“ spýtal sa ma môj anjel, keď sme schádzali dole schodmi do kuchyne.

„Ideme na nákupy a nechcem počuť žiadne námietky,“ zakričala na nás Alicina hlava vykúkajúca spoza dverí jej izby. Keď chcela moja Bella namietať, Alice dvere zabuchla a nedala jej žiadnu šancu.

„Neboj, pôjdem s tebou,“ povzbudil som svojho anjela a tá sa nad tým pousmiala.

„Tak, čo si dáš na raňajky? Lievance?“ opýtal som sa Belly.

„Vajíčka,“ rozjarene riekla a až sa jej slinky zbiehali, keď na ne pomyslela.

„Vajíčka? Predtým si ich nejedla?“

„Ja viem, no teraz mám na ne chuť,“ odpovedala mi Bella a ďalej to neriešila. Zvláštne sú ľudské chute, asi ich nikdy nepochopím. Na želanie svojej snúbenice som jej pripravil jesť a ona to do seba všetko spratala. Musela byť poriadne hladná. Veď keď si to tak vezmem, naposledy jedla pre maškarným večerom a to už bolo naozaj dávno. Musím sa o ňu starať lepšie.

„Chutilo?“ opýtal som sa jej, na čo ona nadšene kývala hlavou, pretože ešte mala plné ústa. Zasmial som nad tým a umyl som po nej riad. Keď som sa na ňu otočil, všimol som si ako si radostne prezerá zásnubný prsteň.

„Páči sa ti? Patril mojej mame,“ riekol som jej.

„Je nádherný,“ popravde riekla a naťahovala sa ku mne pre bozk. Rád som jej vyšiel v ústrety a spojil naše pery v nádherný, jemný bozk.

„Tak dosť holubičky, ideme. Nechajte si to na inokedy,“ zvolala Alice a už nás ťahala von z domu. Hej, Alice je proste Alice. Nikdy sa nezmení.  

Autor: Poppy (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Alone but together - 20. kapitola: