Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Alone but together - 16. kapitola

19.06.2010 (11:45) • Poppy • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 3324×

16. kapitola: Odpusť mi, prosím

Edward:

Bellin stav sa ešte stále nezmenil. Jej zranenia sa pomaly liečia, no ona sa ešte stále neprebrala z bezvedomia. Podľa Carlisla to môže byť spôsobené aj psychickým stavom. Odvtedy k nej každý neustále prehovára, informuje ju o dianí okolo, snaží sa pomôcť. A ja? Stále sa utápam vo svojej bolesti. Odvtedy čo som ju uvidel, zlomenú a ubolenú, nepohol som sa od nej. No nemal som odvahu k nej prehovoriť. Nenávidel som sa za to, čo som jej spôsobil. Ranil som jej city, nepriamo som dopomohol k ranám aj na jej tele. Som netvor, sebecký netvor.

Keď to už takto šlo dobrý týždeň, jedného večera, keď sa moja rodina vybrala na lov, prišiel za Bellou a mnou Lex. Vstúpil dnu a prisadol si na druhú stranu postele. Už dávno som dokázal dokonale odignorovať myšlienky okolo mňa, takže som ho vlastne ani nevnímal. Do svojej ruky vzal Bellinu a ja som jemne zavrčal. Lex sa pousmial a jej ruku pustil.

„Vieš, že máš šťastie?“ opýtal sa ma a pohľad nespúšťal z Bellinej tváre.

„Keby mňa niekto miloval tak hlboko, ako Bella teba, nikdy by som nedovolil, aby sa jej niečo stalo, aby jej niečo ublížilo alebo ranilo.“ Zmätene som sa naňho zahľadel, nechápal som kam tým mieri.

„Sľúb mi, že sa o ňu postaráš. Sľúb, že už jej neublížiš. Nijako.“ Zdôraznil to posledné slovo. Vedel som kam naráža, samozrejme na moje odmietanie. To už však nehrozilo, už dávno to padlo, len som to Belle ešte nestihol povedať ani ukázať.

„Sľubujem,“ sľúbil som a vedel, že to aj dodržím.

„Ďakujem,“ riekol a už sa aj pobral preč. Pred dverami sa ešte otočil a povedal: „Pre ňu si existoval vždy len ty a to sa nikdy nezmení.“ Vedel som to, no aj tak ma jeho slová potešili. Hneď ako sa za ním zabuchli dvere, otočil som sa na svojho spiaceho anjela. Jemne som ju pobozkal na čelo a jej srdce trošku poskočilo.

„Bella, láska. Verím, že ma počuješ. Prosím ťa, prebuď sa. Prosím ťa, vráť sa mi. Vráť sa mi a skús mi odpustiť. Sľúbil som, že ťa ochránim a znovu som zlyhal. Odpusť mi...“ Slová sa zo mňa sypali. Čelom som sa oprel o jej ruku, položenú na posteli a vzlykal bez sĺz. Zrazu sa mojich vlasov dotklo niečo jemné a hebké. Hlavu som zdvihol a stretol sa s Belliným pohľadom. Žmúrila na mňa, zjavne sa snažila zaostriť.

„Bella,“ hlesol som. Usmiala sa na mňa a druhou rukou ma pohladila po tvári.

„Milujem ťa,“ zachripela tie najkrajšie slová na svete.

„Aj ja ťa milujem. Prosím, odpusť mi. Odpusť mi všetko, čo som ti spôsobil. Ako hlboko som ťa zranil. Sľubujem, že to napravím.“ Bella mi zakryla ústa rukou, potom ma chytila pod bradou a naznačila, aby som sa k nej naklonil. Spravil som teda tak. Pozerali sme si do očí a v hĺbke jej čokoládových očí som sa utápal. Pomaly oči privrela a pritiahla si ma bližšie. Spojil som naše pery v sladký a jemný bozk. Srdce sa jej zrýchlilo a konečne nabralo ten správny rytmus.

„Milujem ťa,“ znovu hlesla a ja som sa na ňu radostne usmial.

„Milujem ťa,“ odpovedal som jej a tiež jej vykúzlil úsmev na perách.

„Odpustíš mi? Všetko čo som ti spôsobil?“ Musel som to vedieť.

„Nemám ti čo odpúšťať. Už nechcem stráviť ani minútu bez teba,“ zachrapčala a môj úsmev sa ešte viac rozšíril.

„Ani ja a preto sa ťa teraz pýtam Bella, chceš ma ešte? Chceš ma aj po tom všetkom, čo som ti spôsobil?“ Musel som sa uistiť.

„Áno, samozrejme, že ťa chcem. A ty mňa?“ pýtala sa so strachom, no zahnal som ho vášnivým bozkom.

„Na to sa ma ani nemusíš pýtať. Chcem, chcem tak veľmi ako len môžem.“

„Takže... to znamená... že... že už ma... nebudeš odmietať?“ A pri týchto slovách nabrala jej tvár ružový odtieň.

„Už nikdy,“ sľúbil som jej.

„Už sa od teba nedokážem držať a už ani nechcem,“ vyznal som jej a vyslúžil si jeden z jej okúzľujúcich úsmevov.

„Ako zle som na tom a čo sa vlastne stalo po tom čo...“ Striasla sa, pri tom ako si spomínala na Caiov útok. Tiež som sa zatriasol, ešte šťastie, že Caia ihneď po tom zabili, pretože bol ako nepríčetný, inak by som to spravil určite ja. Aro a Marcus už nemohli proti tomu nič namietať.

„No, Caius zaplatil za to, čo ti spravil svojim vlastným životom. A na jeho miesto nastúpil prekvapivo Lex. Sám Marcus a Aro to navrhli, a potom už súhlasili aj členovia rady. A čo sa týka teba, máš dosť zlomenín, otras mozgu a množstvo modrín a škrabancov, ale neboj, dostaneš sa z toho. Ja ti pomôžem.“ A jemne som ju pohladil po nedobitej časti tváre. Zakašľala a ja som jej ihneď podával pohár s vodou. Pomohol som jej trochu sa postaviť a napiť sa. Vďačne sa na mňa usmiala a znovu ľahla na vankúše.

„Kde sú ostatní?“ vyzvedala.

„Šli na lov. No už by sa mali vrátiť a potom ťa Carlisle prehliadne.“ A ako na znak mojich slov, som začul zdola radostne výskať Alice. S Bellou sme sa museli usmiať, no potom bolestne skrivila tvár. Muselo ju to zabolieť a na útechu som ju pobozkal. Keď už som sa chcel odtiahnuť, bozk prehĺbila. Jazykom mi prešla po hornej pere a v myšlienkach spomínala na naše milovanie. Vzbudila moju túžbu a ja som sa vášnivo prisal na jej pery. Plienil som jej ústa, no musel som si uvedomiť, že je teraz ešte zraniteľnejšia ako predtým.

„Bella, ja viem, že som povedal, že už ťa nikdy neodmietnem, no nemyslím, že si v stave kedy...,“ nedopovedal som, lebo ma znovu pobozkala.

„Bella, konečne,“ zvýskla Alice, ktorá vtrhla do izby a za ňou všetci ostatní z rodiny. Všetci sa tam zarazili a my sme sa od seba odtiahli. Esme sa šťastne usmievala, Carlisle tiež, Emmett s Rosalie pobavene, Jasper s Alice rozjarene a spokojne.

„Konečne. To vám ale trvalo,“ zvolal bujaro Emmett a prisadol si k nám. Ostatní sa postavili okolo postele a Bella sa zahanbene začervenala. Pobozkal som ju na obe rozhorené líca a pobavene usmial.

„Prosím, teraz odíďte, musím Bellu vyšetriť,“ povedal môj otec, no ja som nemienil nikam chodiť. Ako správny gentleman som sa počas vyšetrenia otočil, aj keď som už Bellu nahú videl. Keď som si na to spomenul, znovu ma pohltila túžba, no musel som ju uhasiť. Ešte hodnú chvíľu na Bellu takto nebudem môcť myslieť. Carlisle bol nadmieru spokojný, Bellino prebratie značne dopomôže k jej rýchlejšiemu uzdraveniu. Skončil naozaj skoro, ihneď nato som si k Belle ľahol z druhej strany. Chcela sa ku mne pritúliť, no takýto pohyb bol pre ňu ešte príliš náročný. Preto som to spravil ja. Jemne som sa oprel o jej pravý bok a ona si hlavu zaborila do mojej hrude. Spokojne privrela oči a vydýchla.

„Milujem ťa,“ hlesla a jemne pobozkala moju košeľu. Aj cez ňu, som cítil jej bozk.

„Ja teba,“ odpovedal som jej a naklonil sa pre bozk. Jemne som sa otrel o jej pery, no ďalej to nezašlo, pretože k nám znovu vtrhla naša rodina. Áno, naša. Pretože Bella už do nej dávno patrila. A čo sa týka jej otca, rozhodol som sa, že nedovolím, aby ju naďalej aj takto zneužíval. Nevedel som však ako jej to povedať tak, aby ju to nezranilo, no to sa asi nestane. Videl som jej očami ako sa pozerá na svojho otca a ničiť jej tú predstavu som nechcel, no nič sa nedalo robiť.

„Páči sa ti pyžamo, ktoré som ti obliekla?“ pýtala sa moja otravná sestrička môjho anjela.

„Je krásne, Alice, no nemusela si to,“ odpovedala jej Bella a znovu chcela načrtnúť tému zbytočného utrácania. Zarazil som ju slovami: „Modrá ti neskutočne pristane.“ Ako som predpokladal, ihneď sa začervenala. Naozaj, táto nočná košieľka jej mimoriadne pristala. Zvýrazňovala jej krivky a odhaľovala ich na tých správnych miestach. Dneska už po tretíkrát ma pohltila túžba po jej tele. Zjavne si to všimla na mojej tvári, pretože sa ku mne natiahla po bozk. Mile rád som jej vyhovel a vášnivo sa k nej prisal.

„Ale no tak. Teraz si to odpusťte. Musíme vyriešiť niečo dôležité,“ odtrhol nás od seba Emmett.

„Máš pravdu,“ súhlasil som. Ja sám som už nad tým premýšľam.

„O čo ide?“ vyzvedala moja Bella.

„No, tvoje uzdravovanie chvíľu potrvá, no musíme vyriešiť to, čo bude po tom,“ opatrne začal Carlisle.

„Ja vás nechcem opustiť,“ vystrašene po nás hľadela Bella, až zastala pohľadom na mne.

„Neboj, sľúbil som, že ťa už neopustím a to aj dodržím.“ Trochu sa upokojila.

„Chcela by som sa pozrieť na otca. Ako sa má...,“ začala Bella a rapídne zosmutnela. Jemne som ju objal a ona mi objatie opätovala.

„Neboj, pôjdeme aj za ním a nemysli si, že sa ťa len tak vzdáme. Nás sa už nezbavíš,“ ubezpečila ju Alice, a potom sa už Bella celkom upokojila. Zrejme aj vďaka Jasperovi, ktorý na ňu použil svoju moc. Zrazu prišla Alice vízia a ja som videl, čo sa stane.

... Bella rýchlo sa uzdravujúca... Náš odchod z Volterry... Let lietadlom späť do Anglicka... My a Bella stojaci pred nejakým domom... Jej otec, ktorý ju núti ostať s ním a nás vyhadzuje... Bella ako odmieta a dozvedá sa pravdu... Jej slzy a bolesť... Náš odchod na Aljašku, spolu s Bellou...

Ako Alice predpokladala, Bella sa uzdravovala naozaj rýchlo. Stravovala sa pravidelne a zdravo, cvičila so zranenou nohou, a po týždni sa už s dopomocou mohla prechádzať po izbe. Za ďalší týždeň to už zvládla aj sama. Po jej zraneniach už zostala len sadra na nohe, o ktorú mala Bella konečne prísť, až keď prídeme na Aljašku. Carlisle súhlasil, že je Bella schopná Volterru opustiť, a tak sme sa pripravovali na odchod. Ostával nám už len deň, zajtra ráno nám išlo lietadlo rovno do Anglicka. Preto sme si teraz užívali spoločné chvíle len my dvaja v Bellinej izbe. Sedela na posteli, chrbtom sa opierala o čelo postele. Ja som sedel vedľa nej a užíval si túto chvíľu. Bella sa na mňa po čase otočila a pobozkala ma.

Ako vždy bozk začal jemne, sladko, no potom sme sa obidvaja nechali uniesť našimi citmi. Zapojili sme aj jazyky a naša túžba stúpala. Bella sa zošuchla na vankúše a mňa stihla na seba. Opatrne, aby som jej neublížil, som ju vrúcne objal a rukami skúmal jej telo. Bolo to strašne dávno, čo sa mi oddala. Jednou rukou som ju hladkal po stehne a druhou rukou po plochom brušku. Ona mi jednu ruku zaplietla do vlasov a tisla ju k sebe, druhou mi hladila chrbát. Keď som sa perami presunul na jej krk a kľúčne kosti, slastne vydýchla.

„Edward,“ vzdychla, keď som jej prstom obkrúžil bradavku, ktorá ihneď stuhla. Na nič som nečakal a tričko som z nej strhol. Perami a jazykom som láskal jej prsia a užíval si jej slastné vzdychy. Rýchlo mi vyzliekla tričko a ja som nás zbavil aj zvyšku oblečenie. Jemne som do nej vkĺzol a užíval si ten úžasný pocit. Takto by som mohol stráviť celú svoju večnosť. Začal som sa v nej pohybovať a Belline stony boli stále hlasnejšie. Keď sme dorazili na vrchol, vykríkla moje meno. Šťastne som sa usmial a ľahol si k nej zboku. Prikryl som ju a všimol si kvapky potu na jej tele. Bella sa zasnene usmievala a spokojne oddychovala.

„Milujem ťa,“ vyznal som jej a jej úsmev sa rozšíril.

„Milujem ťa,“ odpovedala mi a pobozkala ma. Moja túžba sa ihneď objavila a vedel som, že aj u nej. Tlačila sa na mňa, bola neskutočne dychtivá. Zasmial som sa, na čo sa na mňa spýtavo pozrela.

„Ty si ale nenásytná.“ Zahanbene sa pri tom začervenala.

„Čo keby som ti pomohol sa osprchovať,“ šibalsky som navrhol a jej oči sa rozžiarili. Dychtivo prikývla na súhlas a ja som ju vzal do náručia. Vošiel som do kúpelne a pustil sprchu. Predtým, než by sme sa tam zavreli, som jej sadru zaistil pred vodou sáčkom a my sme pokračovali v tej najkrajšej činnosti na svete. Milovali sme sa a dokazovali sme si to.

Autor: Poppy (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Alone but together - 16. kapitola: