Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Alone but together - 15. kapitola

11.06.2010 (10:00) • Poppy • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 3116×

15. kapitola: Volterra

Edward:

Konečne som ju mal znovu pri sebe, cítil som jej prítomnosť vo svojom náručí a všetky myšlienky o tom, žeby ma mohla nenávidieť, rázom vyprchli. Tlačila sa na mňa najviac ako mohla a jej myšlienky kričali ohromnou radosťou, z toho, že sme znovu pri sebe. Tíšil som ju, slzy zmáčali jej tvár a ja som jej ich zotieral.

„Ššš... Už je dobre, Bella,“ snažil som sa ju upokojiť a po čase sa tak aj stalo. Medzitým Emmett s Jasperom ostražito sledovali pre nich neznámeho upíra, čakajúc na jediný nebezpečný pohyb, aby ho mohli zložiť. Ja som ho však už poznal vcelku dobre. Jeho myšlienky boli jasné, vyčítal som z nich celý jeho príbeh, no aj niečo viac. Niečo, čo sa mi vôbec ale vôbec nepáčilo. Jeho prílišný záujem o moju Bellu. Hľadel na ňu podobne ako ja, aj keď to nebolo až také silné. Zaujala ho a veľmi, doteraz sa mu to ešte nestalo, no na moju lásku k nej však tento jeho cit nemal. Napriek tomu ma to veľmi znepokojovalo. Ďalšia vec, ktorá ma znepokojila, bol pravý dôvod Bellinho otca, prečo si vlastne najal Lexa. Pravda bola, že chcel, aby sa Lex postaral o to, aby sa Volturiovci nedozvedeli o Belle a aby nás neodhalili, taktiež aj to, aby sa postaral aby sa v bezpečí a zdraví vrátila domov, no tu sa to menilo. Z Belliných myšlienok som vedel, že ona verí, že svojmu otcovi chýba a že sa o ňu strachuje, no Lex vedel zase svoje. Pravý dôvod prečo si Bellu jej upírsky otec adoptoval, bola práve jej schopnosť maskovania sa. Ako sa ukázalo, mal nejaké problémy s Volturiovcami a tak sa pred nimi radšej skrýval, a práve v tom mu pomáhala Bella. Keď si spomínal na ich stretnutie, na to ako chladne, majetnícky a panovačne mu všetko kázal, až ma striaslo. Chudák Bella o tom nemala ani potuchy. Považuje ho za skvelého, milujúceho a starostlivého otca, pričom to je len vypočítavý a manipulatívny upír. Lex sa rozhodol správne, keď jej to nepovedal. Iba by ju to teraz začalo zbytočne trápiť. Ja už som jej spôsobil dosť problémov. Inštinktívne som si ju k sebe viac pritiahol a objatie zosilnil. Z jej myšlienok som vedel, že ju to potešilo. Ach Bella...

Po dvojhodinovom vysvetľovaní, keď už bolo všetko jasné, sme sa konečne dozvedeli niečo, čo nám všetkým vyrazilo dych. Meno upíra, ktorý za toto všetko niesol zodpovednosť. Carlisle ako jediný si pamätal aj udalosti predchádzajúce nášmu odlúčeniu.

„Pamätám si ako som sedel vo svojej pracovni a zrazu zacítil vône upírov. Pár z nich mi bolo neznámych a pár známych. Jedného som však spoznal na sto percent. Caius. Keď som ho začul rozprávať z prízemia o tom, akou hrozbou sme pre Volterru, vedel som, že je niečo zle. Pamätám si všetko a svojimi spomienkami to môžem aj dokázať. Neverím, že by s tým mali niečo spoločné aj Marcus a Aro. Možno týmto odhalením šokujeme mi ich.“ Takže ten sviniar mohol za všetko.

„Teraz sa treba dohodnúť, čo ďalej,“ povedal náš otec.

„Jednoznačne budeme musieť inkriminovať Caia, to znamená cestu do Volterry.“ To bolo jediné východisko.

„Vyžaduje si táto cesta aj prítomnosť Belli?“ opýtal sa nás Lex a keď som videl, že premýšľa o možnom návrate k jej otcovi, zovrel som ju v náručí ešte pevnejšie. Vystrašene sa na mňa zahľadela, vedel som, že nás nechce opustiť.

„Bohužiaľ to bude nutné. Bella je výborný svedok. Značne nám môže pomôcť dokázať našu pravdu.“ Musel som so svojím otcom súhlasiť. Aj keď som sa strašne bál, veď sme mali človeka, ktorý vie upíroch, priviesť rovno do kráľovského mesta upírov, na druhej strane som sa tešil. Tešil som sa, že ju budem mať o niečo dlhšie pri sebe. Pomaly nado mnou víťazila moja sebecká časť.

Cesta do Voletrry priniesla mnoho námetov na zamyslenie. Môj vzťaj s Bellou sa nijak nezmenil. Stále sme ostávali len priatelia, no veľmi, veľmi blízky priatelia. Nehli sme sa jeden od druhého, neustále mi bola v náručí. Stala sa však najhoršie vec, keď Lex priamo vyjadril Belle svoje city k nej a priamo jej tiež povedal, že by s ňou chcel aj vzťah. Pamätám si aká bola Bella z toho zarazená, nevedela čo povedať. No keď sa spamätala, povedala niečo, čo mi vyrazilo dych.

„Lex, je mi to ľúto, no ja milujem Edwarda. Je mojím životom, mojím srdcom, mojou dušou. Aj keď ma odmieta, viem, že moje srdce nebude patriť už nikomu. Nechcem ti dávať zbytočné nádeje, nechcem ti ublížiť. Stačí, že ja sama trpím. Viem, že tam niekde je niekto určený pre teba, no ja to nie som. Mojou polovičkou bol, je a navždy bude len a len Edward.“ Tie slová mi skoro rozbúchali mŕtve srdce. Napriek tomu sa Lex nevzdával. Trpezlivosť patrila k jeho silným stránkam, počká si na moment, kedy by Bella mohla o svojom rozhodnutí čo i len trošku zaváhať. Často som mal preto chuť po ňom skočiť, nehorázne som naňho žiarlil. Bella si ho zatiaľ nevšímala, no ak ju budem stále odmietať, ľahko sa to môže zmeniť. Asi by som to neprežil. Neprežil by som, keby moja Bella mohla patriť niekomu inému. Moja sebecká stránka získavala prevahu nad tou rozumnou stránkou.

Prechod popod Volterrské brány vo mne vyvolal zmiešané pocity. Určite budú všetci prekvapení, nielen mojím návratom ale hlavne návratom našej kompletnej rodiny spolu s dvoma hosťami. Bojovne naladení sme prešli veľkou halou a zamierili so to rovno do trónnej haly. V túto podvečernú hodinu sa tu ponevieralo len málo upírov, no tých ktorých sme hľadali tu boli. V plnej zostave sme sa postavili pred trojicu vládnucich bratov a nevraživo si premeriavali Caia. Jasne bolo vidieť, že je zaskočený, no jeho bratia tiež. Zmätene na nás hľadeli, nevedeli čo povedať.

„Aro, Marcus, Caius, myslím, že si potrebujeme o niečom pohovoriť,“ vážne riekol Carlisle. Aro na to mávnutím ruky vyhodil všetkých zvyšných upírov von z haly až sme ostali len my.

„Carlisle, priateľ náš, hovor,“ vyzval ho Aro.

„S tebou a Marcusom si tak ešte môžeme hovoriť, no čo sa týka tvojho brata Caia, nie,“ tvrdo riekol Carlisle.

„Skôr by som ho nazval nepriateľom.“ Aro a Marcus zazreli na svojho brata, no nič nevraveli. Boli zmätení, ich myšlienky chaotické.

„Prosím, vysvetli to,“ vyzval nášho otca Aro a natiahol k nemu ruku. Iste, takto to bude najlepšie. Carlisle mu ju bez váhania nastavil a to čo nasledovalo, som videl aj ja. Môj otec mu ukazoval všetko, čo sa stalo behom posledného polroka a Arovi sa to všetko začalo vyjasňovať. Bellu som si tlačil k sebe v prípade problémov, no k ničomu takému sa neschyľovalo.

„Caius, brat môj, neverím, že si to spravil.“ Zahanbene a nahnevane sa otočil na svojho brata Aro.

„Ale áno a urobil som to pre nás, pre Volterru. Častokrát som vám vravel, že sú pre nás hrozbou, no vy ste ma neposlúchli. Tak som sa o to postaral.“ Jasné, už nebolo načo zahovárať. Vedel, že je v koncoch.

„Aro, o čo tu ide,“ vyzvedal Marcus.

„Caius nás všetkých zahanbil. Zradil našich priateľov, rozdelil ich a nehanebným spôsobom oklamal aj nás, svojich bratov,“ tvrdo riekol Aro. Bleskurýchle mu všetko vysvetli a Marcus sa teraz tiež už otáčal na Caia.

„Priatelia, ani neviete ako veľmi nás to mrzí. Je to o to horšie, že vám tak ublížil práve náš brat. Nebojte sa, bude za to patrične potrestaný,“ riekol tvrdo a chladno Aro a Caia už zvierali štyria Arovi strážcovia.

„Trestu samozrejme neuniknú ani jeho komplici,“ prehovoril Marcus a prvýkrát som ho videl neznudeného a nie nezaujatého. Zdalo sa, že táto udalosť ho vytiahla z ulity. Stráže odviedli Caia preč z trónnej haly do jeho izby, ktorá mala byť neustále pod dozorom a zvyšný bratia sa na nás otočili.

„Prosím, prepáčte nám. Naozaj nás to mrzí. Náš vlastný brat intrigoval poza náš chrbát a preto bude potrestaný. Prosím vás, buďte teraz našimi hosťami, kým sa nevynesie rozsudok,“ prehovoril Aro.

„Čo sa týka tej dievčiny, rád by som ju vypočul.“ A natiahol ruku smerom k Belle. Najprv sa na mňa vystrašene pozrela, no keď som jej na súhlas prikývol, podala mu svoju. Netrvalo to dlho a Aro prehovoril.

„Nebojte. Aj keď sú naše zákony jasné, toto dievča už preukázalo našu dôveru. No určite ste si vedomí, že to aj tak nesmie ostať len tak. Preto čujte môj návrh. Dávam vám päť rokov, nato aby sa z Belli stala upírka inak to za vás spraví niekto iný. Ušetríme jej život, pretože vám pomohla, no vie príliš veľa. Pochopte to.“ Prečo by ma to pred niekoľkými dňami pobúrilo, no teraz nie? Moja sebecká stránka jásala.

„Dobre,“ zvolal som a vedel aj cítil som ako to Bellu nadchlo.

„Teraz vám Enrique ukáže vaše izby.“

Kráľovský hrádok bol naozaj očarujúcim miestom. Záhrady vzadu, terasy na všetky strany a ten výhľad... nedalo sa to popísať. Užíval som si tieto dni naplno spolu s Bellou a náš vzťah už smeroval k niečomu vážnejšiemu. A ja som sa nebránil. Síce som to ešte oficiálne nepriznal, no už som vedel, že sa to nezmení. Medzitým sa vyniesol rozsudok nad Caiom. Podľa rozsudku mal Caius dostať doživotné vyhnanstvo z Volterry a mal sa vysťahovať na jeden odľahlý volturiovský ostrov, kde by bol neustále pod dozorom. Jeho odvoz bol naplánovaný na zajtra.

Práve som sa vracal z lovu, keď ku mne doľahli hlučné myšlienky obyvateľov hradu. Zistil som, že došlo k útoku. Caius utiekol zo svojej izby a niekoho napadol. Vraj toho dotyčného poriadne doriadil. Keď som však toho dotyčného uvidel v niekoho myšlienky vyštartoval som najrýchlejšie ako som mohol a uháňal si to do jej izby. Áno... Caius tak doriadil Bellu, moju Bellu. Podľa svedkov ju obvinil, za všetko čo mu spôsobila a chcel ju zabiť. Našťastie ho stihli od nej včas odtrhnúť, no to už na tom bola zle. Nemala pred ním žiadnu šancu. Znovu som sklamal, znovu som zlyhal. Neochránil som ju. Jediné čo mi teraz ostávala bolo veriť, že mi to odpustí.

Vtrhol som do jej izby a všimol si množstvo hadičiek a prístrojov, na ktoré bola pripojená. Carlisle sa nad ňou skláňal, ostatní stáli na opačnej strane. Podišiel som k nej a zarazene vydýchol. Jednu polku tváre mala úplne podliatu krvou a dobitú. Tá druhá vyzerala vcelku dobre, až na škrabanec na líci. Z Carlsilových myšlienok som zistil, že má otras mozgu, zlomené rebrá, zlomenú pravú nohu, ktorá už bola v sadre a ľavú nohu mala vyvrtnutú. Jemne som vzal jej ruku do svojej a pobozkal ju na čelo. Slabé pípanie vychádzajúce zo stroja sa na tú chvíľku zrýchlilo, no potom sa vrátilo späť. Sadol som si k nej a keby som mohol plakať, tvár by som už mal celú od sĺz.  

Autor: Poppy (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Alone but together - 15. kapitola: