Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Alone but together - 13. kapitola

30.05.2010 (13:45) • Poppy • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 3615×

13. kapitola: Únos

Bella:

Bolo zvláštne vidieť takmer celú Cullenovksú rodinu pokope. Doteraz mi všetci pripadali ako len sen, no teraz boli realitou. Boli už skoro všetci, chýbala len ich hlava. Carlisle... ich upírsky otec a pre Esme manžel. Každý dychtivo a netrpezlivo očakával nejakú Alicinu víziu, ktorá by nám pomohla ho nájsť, no nič. Je to už týždeň, čo sme odišli z Ruska aj s Rosalie a teraz sme boli v Anglicku. Edward aj s ostatnými usúdili, že nemá zmysel ostávať v Rusku, tak sme odišli tam, odkiaľ pochádza Carlisle a vlastne aj ja.

Bolo zvláštne znovu sa vrátiť do rodnej zemi. Keď som vedela, že teraz som svojmu otcovi najbližšie a pritom aj najďalej. Teraz ešte viac ako predtým, som pocítila ako veľmi mi chýba. Doteraz som si to poriadne ani neuvedomila. Veď som zabudla aj na vlastné narodeniny. Tie som mala presne pred mesiacom a deviatimi dňami. Bola som taká zahĺbená starosťami o Cullenoskú rodinu, starosťami o seba a Edwarda, že som si ani neuvedomila, že už mám sedemnásť. Nechcela som na to nijako upozorňovať, preto som si strážila svoje myšlienky ešte opatrnejšie, aby na to Edward nemohol prísť. Chudák, mal teraz dosť starosti. A nielen on. Každý jeden člen rodiny neúnosne cnel za Carlislom. On bol pre nich nielen stvoriteľom, ale aj priateľom a poradcom, a hlavne otcom a manželom. Teraz, keď znovu získali nádej, pomaly o ňu aj prichádzali. Alice stále nič nevidela a už to deprimovalo aj ju. Každý sa ju snažil upokojiť, chlácholili ju, že to nie je jej vina a že to chce len viac času, no sami o tom pochybovali. Keď sa ďalší týždeň nedialo nič, Alice z toho už bola deprimovaná. Väčšinu času trávila v lese a spoločnosť jej mohol robiť len Jasper. Myslela si, že tam, v kľude a tichu, by sa jej mohlo pošťastiť. Naopak Emmett s Rosalie sa na Alice spoliehali a tak si teraz vynahrádzali času, ktorý spolu nestrávili. Aby som bola presná, doháňali stratený čas hlavne v jednej manželskej činnosti. Keď tu už nevydržala ani Esme, objednali si vlastnú izbu a dve poschodia vyššie. Práve sme boli ubytovaní v jednom útulnom hotely, niekde na vidieku. Na túto lokalitu to však bolo dosť luxusné. Nesťažovala som si, nechcela som im pridávať ďalšie starosti s mojim reptaním, aby toľko kvôli mne neutrácali. Esme to zjavne dnes večer nevydrží zavretá v jednej miestnosti a tak sa s nami rozlúčila, že sa pôjde prejsť na neďalekú pláž a potom skúsi nájsť Jaspera s Alice. Vraj sa vráti až ráno. Každý z nich mal starostí nad hlavu, dokonca až tak, že zabudli na Edwardove narodeniny. Ja som na ne však nezabudla. Chcela som svojmu anjelovi nejako pomôcť, trochu mu uľaviť na duši a tak som sa rozhodla. Dnešná noc bola na to ideálna.

Svojou láskou k Edwardovi som si bola na milión percent istá. Vedela som, že on je jediný muž môjho života. Preto som ani na okamih nezaváhala v tom, či konám dobre. Možno to konečne posunie aj náš vzťah dopredu. Možno... Všetko som pripravila a už som netrpezlivo čakala Edwardov príchod. Šiel odprevadiť Esme a už sa aj vrátil. Začula som buchnúť dvere a otočila som sa. Edward stál v izbe, strhaný. Teraz vôbec nevyzeral na sedemnásť. Vyzeral omnoho staršie. Zložil si kabát, ktorý mu bol vlastne na nič. Stála som v jeho izbe v župane a svoje myšlienky som starostlivo chránila. Videla som ako naňho pôsobí táto situácia a chcela som mu pomôcť. Podišla som k nemu a objala som ho. Dala som do toho všetko čo som cítila a pomyslela si: ,Ani si nevieš predstaviť, ako veľmi by som ti chcela pomôcť. Ak by sa dalo, vzala by som všetko na svoje ramená, len aby si už netrpel a bol znovu šťastný a veselý. Milujem ťa.'

Jeho objatie zosilnelo a ja som vycítila šancu. Cítila som, že je na tom rovnako ako ja. Vedela som, že on by s tým nikdy neprišiel, no takto sa bude môcť vyhovoriť na mňa. Trochu som sa od neho odtiahla, ale len trochu a potom som ho jemne pobozkala. Bolo to snáď krajšie ako po prvýkrát. Neodporoval, bozk som prehĺbila a dala som doňho všetky emócie, ktoré som teraz cítila. Odpovedal mi rovnako, bola to čarovná chvíľa. Zrazu sa však začal pomaly odťahovať, no ja som to nemohla dovoliť.

„Milujem ťa,“ šepkala som mu medzi bozkami.

„Urobila by som pre teba všetko.“ A pobozkala som jeho zavreté viečka.

„Chcem ti pomôcť.“ Ďalší bozk, tentoraz na nos.

„Viem, že ťa nemôžem zbaviť trápenia, no skúsim to aspoň na jeden večer.“ Jemný bozk na pery.

„Tento večer.“ A znovu som ho náruživo pobozkala.

„Bella, to nemôžme.“ Odťahoval sa, no videla som ako so sebou zápasí.

„Mohol by som ti ublížiť,“ slabo hlesol, keď som ho pobozkala na ušný lalôčik a následne doňho jemne kusla.

„Bella,“ trochu zavrčal, keď som ho znovu pobozkala na pery. Rýchlo, predtým než by mi v tom mohol zabrániť, som si rozviazala župan a zvliekla ho. Stála som pred ním tak ako ma Boh stvoril a neubránila sa červenaniu. Edward na mňa nemo hľadel, zjavne stratil reč. Neváhala som a rukami ho objala okolo krku. Jednou rukou som mu zašla do vlasov a druhou som ho hladkala na šiji. Tvárou som sa priblížila k tej jeho a dýchla mu do tváre.

„Milujem ťa.“ Následne som ho vášnivo pobozkala. Cítila som ako sa zo začiatku zdráha. Pomaly ma však jemne objal a odpovedal na moje bozky. Po krátkej chvíľke jeho objatie znovu zosilnelo a bozky boly stále naliehavejšie a naliehavejšie. Tlačil si ma k sebe, tak, že medzi nami nebola ani jedna škára. Moje telo dokonale obkresľovalo to jeho. Zdvihol ma nad zem a pomaly niesol k jeho posteli. Nežne ma na ňu položil. Ľahla som si a nespúšťala z neho pohľad. Omámene a túžobne si ma prezeral a ja som sa znovu začervenala. Radostne sa usmial a začal sa vyzliekať. Najprv si rozopol košeľu a ja som zadržala dych. Mal dokonalé telo, vypracované, samé tehličky. Potom si rozopol opasok a následne aj rozparok. Stiahol si aj nohavice a zostal len v bielych boxerkách. Nejakým zvláštnym spôsobom ma vzrušovali. Znovu si radostne zasmial a pomaly, ako keď sa mačka plíži za svojou korisťou, sa ku mne plazil. Nebála som sa však, ba práve naopak. Rukami sa zaprel, aby na mňa jeho celá váha nedopadla a spojil naše pery v jedno. Jazykom sa dobíjal do mojich úst a ja som ho nadšene privítala. Naše jazyky tancovali pradávny tanec a spoznávali jeden druhého. Svojím jazykom som mu prešla po vražedných zuboch a slasťou som sa zachvela, pričom Edward túžobne zavrčal. Rukami skúmal moje telo a ja som nezaostávala. Mapovala som jeho dokonalé telo, chcela som si zapamätať každú jeho časť. Keď uchopil moje prsia do dlaní a jemne ich začal stískať, moju túžba razantne vzrástla. Keď ich ochutnal aj jazykom a ústami, myslela som, že to už nevydržím.

„Edward,“ slastne som vzdychla, keď sa mi vtesnal medzi stehná a jemne ich pohladil na vnútornej strane. Bleskurýchle si vyzliekol boxerky a jeho pery znovu plienili tie moje.

„Milujem ťa,“ hlesol.

„Milujem ťa,“ odpovedala som mu a vtedy do mňa vstúpil. Spojil naše telá v jedno a my sme spoločne slastne vzdychli. Pomaly sa začal hýbať a s ním aj naša túžba. Začínalo to byť neznesiteľné, až sme sa nakoniec dočkali vytúženého vrcholu. Bol omračujúci a zároveň nádherný. Cítila som sa príjemne slabo a zároveň silno. Edward ma jemne bozkávala po celej tvári a spolu sme čakali kým sa mi srdce a dych znovu ustália. Netrvalo to dlho.

„ Ďakujem,“ hlesol Edward a vďačne ma pobozkal. Skĺzol vedľa mňa a ja som sa položila na jeho hruď. Pobozkala som ho na ňu a riekla: „Niet začo. Milujem ťa.“

„Ja teba.“ A pobozkal ma do vlasov. Šťastnejšia som už ani nemohla byť. Ani neviem ako, ale nakoniec som zaspala.

Edward:

To čo pre mňa Bella urobila som si nikdy ani nepredstavoval. Bola to tá najkrajšia noc v celej mojej existencii. Dokázala upriamiť moju pozornosť na niečo iné aspoň na jednu noc. Stálo to za to. Bol to zázrak. Dúfal som však, že som jej neublížil. Ja viem, som sebec. Po tomto si bude robiť ešte väčšie nádeje a ja jej ich znovu zničím. Ach... Som sebec a netvor. Myslel som len na seba a nie na ňu, na moju milovanú.

Ráno prišlo veľmi rýchlo. Celý zvyšok noci som strávil sledovaním môjho anjela. Bál som sa, že je to moja posledná šanca. Potom ako ju znovu budem musieť odmietnuť.

„Dobré ráno,“ šťastne zamručala do mojej hrudi a znovu ju pobozkala. Jej hlas bol presýtený šťastím a mňa to zabolelo ešte viac.

„Dobré,“ odpovedal som jej. Jasne vycítila môj tón a tak sa zdvihla na lakťoch. So strachom sa na mňa zahľadela, zrejme vedela o čo ide. Jej myšlienky tomu nasvedčovaly

„Bella, táto noc bola jednoducho úžasná a jedinečná,“ povedal som jej po pravde. S nádejou sa na mňa usmiala.

„Jedinečná preto, lebo bola prvou a... zároveň aj poslednou.“ Jej úsmev zamrzol a pomaly ochaboval. Do očí sa jej draly slzy, leskly sa. Pohladil som ju po líci, no ona sa odtiahla. Srdce jej splašene bilo a dýchala zrýchlene. Náhlivo sa odo mňa odťahovala a vstávala. Tiež som tak urobil a sledoval ju. S roztrasenými rukami si obliekla župan a slzy jej už očividne zmáčaly tvár. Chcel som niečo povedať alebo urobiť, no na nič som sa nezmohol. Bezradne som sledoval ako uteká z mojej izby a mizne v tej svojej. Počul som ako sa oprela o zavreté dvere a plače. Trhalo mi to srdce, no potom sa stalo hneď niekoľko vecí naraz. Začul som myšlienky Emmett a Rosalie, ktoré na mňa z diaľky kričia. Boli veľmi hluční.

,Edward, volala Alice. Niekto unesie Bellu.' A v tom momente ku mne doľahol krik.

„Edward.“ Na nič som nečakal a utekal tým smerom. Nebol som rýchly, izba bola prázdna a moja Bella nikde. Všetko sa mi v tom momente zrútilo. Nič som nevnímal, moje okolie mi bolo cudzie. Moja Bella... Môj anjel... Sľúbil som jej, že nedovolím, aby sa jej niečo stalo a sklamal som. Znovu... Dokonca som jej ublížil hádam najviac. Áno, som netvor. Všetko okolo seba len ničím. No teraz nie je čas na ľútosť. Teraz musím nájsť Bellu a pomôcť jej. Nesmie sa jej nič stať. Jej nie. Bez nej už moja existencia nemá zmysel.  

Autor: Poppy (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Alone but together - 13. kapitola: