Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Alone but together - 11. kapitola

20.05.2010 (15:15) • Poppy • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2912×

11. kapitola: Veľké medvedie jazero

Bella:

Tento ostrov je naprosto nádherný. Krásne pláže, priezračné more, bujná príroda, nádherné farby. Ach... keby sme tu mohli ostať dlhšie. No čas nás súri. Alice mala ďalšiu svoju jasnovideckú víziu, tentoraz týkajúcu sa Emmetta, ich veľkého bračeka. Asi by sme sa za ním vydali ihneď, nebyť toho, že Esme tesne predtým začala spomínať. Teraz leží v niektorej izbe v dome a snaží sa zmieriť sa so všetkými staro - novými informáciami. Jasper s Alice sú pri nej, zatiaľ čo ja sa teraz snažím niekde nájsť Edwarda. Poslednú dobu je akýsi iný. Zvláštny. Uzatvára sa do seba stále viac a viac. Snáď mu jeho náladu dokáže zdvihnúť jeho mama.

„Edward,“ volala som naňho, keď som sa predierala menšou džungľou na tomto ostrove. Odišiel už pred troma hodinami. Aj keď som vedela, že sa mu nič nestalo, mala som oňho strach.

„Edward.“ Tak kde si?

„Nad tebou,“ odpovedal mi na myšlienky. Pozrela som sa teda hore a uvidela ho na vysokej skale. Ani by som si ju nevšimla a asi ani jeho, celá bola totižto porastená machom a všade naokolo boli samé paprade. Zoskočil ku mne a vzal si ma do náruče. Zmätene som sa naňho dívala, no potom mi to došlo. Upírskou rýchlosťou doskočil späť na skalu a posadil ma vedľa seba. Výhľad tu bol nádherný, no niečo ma zaujalo viac ako zapadajúce slnko na obzore. V diaľke som zahliadla loď. Tá naša kotvila na juhu ostrova, takže to nemohla byť ona.

„Správne, nie je naša. Krúži okolo ostrova odvtedy, čo sme sem prišli.“ To vážne? Ale to vyzerá akoby nás sledovala.

„Presne. Jediný, kto ma napadá, sú Volturiovci. Samozrejme, bolo by to pochopiteľné. Až som sa divil, že to všetko šlo tak hladko. Ja som síce mal výhovorku, no na Alicino a Jasperovo náhle zmiznutie museli reagovať. Len by ma zaujímalo, kto to je a o čo mu konkrétne ide.“ Volturiovci... Koľkokrát mi otec opakoval toto meno. Kvôli nim sme sa museli vždy schovávať. Bolo zakázané, aby nejaký človek poznal tajomstvo upírov. A teraz... Teraz mohol byť nejaký člen ich rodiny tak blízko. Srdce sa mi strachom rozbúchalo silnejšie, po tele mi prebehli zimomriavky. Edward ma obranne objal a tíšil slovami.

„Neboj sa. Ja ťa ochránim, nedovolím, aby ti ublížili. Ani oni, ani nikto iní.“ Upokojil môj strach o seba, no čo strach o neho a jeho rodinu?

„Ani mne, ani nikomu inému sa nič nestane. Prosím, netráp sa.“ Pohladil ma po tvári. Dobre vedel ako na mňa. Uškrnul sa na mňa.

„Prečo si ma hľadala?“ Samozrejme, skoro som na to zabudla. Alice ma sem poslala s odkazom.

„Esme by sa mala do pol hodiny zobudiť. A keďže mi cesta trvala viac ako pol hodiny, zrejme je už hore.“ Edward súhlasne prikývol, znovu si ma vzal do náruče a zoskočil zo skaly. Ľahko ako pierko dopadol na zelenú zem a nohami ma na ňu položil.

„Vyskoč mi na chrbát.“ Ach, to jeho ,Vyskoč mi na chrbát´. Zasmial sa nad mojimi myšlienkami a vyhupol si ma na chrbát. Rýchlejšie ako normálny upír sa lesom hnal a ani nie o minútu sme už stáli pred domom. Neobťažoval sa ma zložiť. Tak ako sme utekali, sme vošli do domu a potom až k Esminej izbe. Tá sedela na posteli, z jednej strany Jasper, z druhej Alice a potulne sa na nás usmievali. Zoskočila som z Edwarda a nechala ho privítať sa s jeho mamou. Znovu som pocítila, že som tu nadbytočná a potichu som sa chcela vytratiť. Alice ma však rýchlo schytila a zvalila aj mňa na posteľ. Teraz sme na nej už ležali všetci. Každý sa usmieval na všetky svetové strany, radosť sršala z každej strany.

„My sa tuším ešte nepoznáme,“ ozvala sa ku mne Esme.

„Oh... Iste, prepáčte. Ja som Bella. Teší ma,“ ihneď som sa predstavila.

„Esme Cullenová, aj mňa teší.“ Nikdy som svoju skutočnú mamu nepoznala a nemala som ani náhradnú, no Esme podľa mňa spĺňala všetky predpoklady na tú najlepšiu, najláskavejšiu a najstarostlivejšiu mamku na svete.

„Takže, keďže som už v poriadku, je načase dať našu rodinku znovu dokopy,“ prehovorila Esme a všetci súhlasne prikývli. Jasper sa s Edwardom pobrali k jachte pripraviť ju na odplávanie, no podozrievala som ich, že je za tým viac. Že to nejako súvisí aj s tou loďou krúžiacou neďaleko. Nechala som to tak, sústredila som sa na balenie. Neviem súce ako, no Alice stihla kúpiť množstvo oblečenia pre jej pomaly sa rozrastajúcu rodinu. Bola na všetko pripravená. Na teraz nám zabalila samé teplé veci, hlavne pre mňa. Keď už sme boli hotoví, vybrali sme sa na pláž. Alice ladne, až mi vyrazila dych, presne hodila našu batožinu rovno do Jasperovej náruče. Potom skočila dokonalú šípku a plávala za svojou láskou. Napodobnila som ju a Esme tiež. Zrejme zo súcitu plávali rovnakou rýchlosťou ako ja, no nesťažovala som si. Prvá doplávala Alice a bez námahy vyskočila na palubu. Keď som k okraju doplávala ja, Edawrd ma bez problémov vytiahol a ihneď zabalil do osušky. Vďačne som sa naňho usmiala a znovu sa začala topiť v jeho nádherných očiach. Videla som mu rovno do duše, ktorá podľa jeho slov patrila len mne. Usmial sa nad tým a odhrnul mi z tváre vlasy, ktoré mi tam navial vánok.

„Ehm... Ehm... Asi by sme už mali vyplávať,“ pobavene si odkašľala Alice a s Jasperom zmizli do podpalubia. Esme sa na nás znovu potulne usmievala a ja som sa až musela začervenať. Edward sa zasmial a vybral sa ku kormidlu. Ako správny námorník sa ho chopil a už sme vyplávali. Esme sa pridala k Alice a Jasperovi, zatiaľ čo ja som ostala hore pri Edawrdovi. Rukami som sa oprela o zábradlie a sledovala, ako sa voda odráža od bokov našej jachty. Nejako ma to upokojovalo a dokonca som sa začala tešiť na našu ďalšiu cestu.

„Kam to vlastne mierime?“ vyzvedala som, pretože Alice mi nič konkrétne nepovedala.

„Našim cieľom je Kanada, konkrétne okolie Veľkého medvedieho jazera. Podľa Alice by sa tam mal pohybovať Emmett. Ak to stihneme, mal by byť práve na love, takže snáď sám.“ Hm... Veľké medvedie jazero... Zase tá irónia? Edward sa na plné hrdlo rozosmial a jeho smiech bol veľmi nákazlivý. Aj ja som sa musela usmiať.

„A ja som si vždy myslel, že Volturiovci sú suchí, no zdá sa, že majú viac humoru ako sa zdá,“ pritakal stále sa ešte usmievajúc.

„Čo tu vlastne Esme robila? Teda myslím, s akým zámerom ju sem Volturiovci poslali?“ Naozaj ma to zaujímalo. Edward bol vyslancom, Alice väzňom, Jasper „krotiteľom“ novorodených, čo bola Esme?

„Esme tu mala rekonštruovať „nové letné sídlo“ Volturiovcov.“ Hm... Podľa toho, čo viem, tak je v tom Esme znamenitá. Čo môže tak robiť Emmett?

„No podľa toho, čo vieme vďaka Jaspreovi, tak sa v Kanade malo nachádzať stanovište, na ktorom si upíri slúžiaci Volturiovcom mali trénovať a zlepšovať svoje bojové schopnosti. Práve odtiaľ pár upírov prichádzalo k Jasperovi a pripájalo sa do bojov na juhu. Myslíme si, že Emmett kvôli svojej veľkej sile by mohol byť správnym súperom na precvičenie boja. Jeho sila sa môže rovnať sile novorodených, takže...,“ nechal to doznieť do prázdna. Hm... Tak sa zdá, že všetko mali presne premyslené.

„Máš nejaké tušenie, kto vám to vlastne urobil? Niekoho konkrétneho?“ Ja osobne som mohli tipovať len minimálne.

„No, je to pre mňa stále záhadou. Aj keď si pamätám, že som hlas toho dotyčného vtedy spoznal, teraz si ho však neviem vybaviť. Nikto z nás. Môžem len hádať, no ja staviam na Caiusa, jedného z vládnucich bratov, ale na sto percent istý si tým nemôžem byť,“ uviedol ma do svojich domnienok. Hm... Teraz, keď tak nad tým rozmýšľam, nikde som nevidela loď, ktorá nás sledovala.

„Zmizla tesne predtým než sme vyplávali. Myslíme si, že musel vidieť, že odchádzame, a tak sa radšej zdekoval. No určite ho budeme mať znovu v pätách.“ Hej, nič nemôže byť jednoduché a bez problémov.

„Hej, ale čo by to bol za život?“

„Vážení cestujúci, vítame vás v Kanade,“ tak zneli slová nejakej ženskej v rozhlase, ktoré sa niesli celým letiskom. Už tu bola poriadna zima, preto som sa riadne poobliekala. Choroba je to posledné, čo teraz potrebujem. Pred letiskom sme nasadli do poriadne veľkého jeepu a už sme sa vydali na cestu. Jasper sedel vpredu vedľa Edwarda a ja s Esme a Alice sme sedeli vzadu. Podľa Edwarda sme mali byť na ceste deň a pol. No ako ho poznám, tak na to poriadne šliapne a bude z tohot len deň. Edward sa na mňa usmial v zrkadle, úsmev som mu oplatila a vyplazila naňho jazyk.

„Takže, Bella, porozprávaj nám niečo o sebe,“ vyzvedala Esme. Vlastne jediné, čo o mne vedeli bolo, že som ako malá prišla o rodičov a potom si ma adoptoval upír. Vlastne nič iné v mojom živote nebolo zaujímavé.

„Nie je vlastne o čom. To najdôležitejšie, čo sa v mojom živote udialo, viete. Inak bolo všetko normálne. Chodila som do školy, na strednú a potom som chcela ísť študovať anglickú literatúru. Čo ďalej, to ešte neviem.“

„A čo tak niečo o chlapcoch? Chodila si tam s niekým? Bola si do niekoho zamilovaná?“ vyzvedala Alice a ja som sa ihneď začervenala. Edward celý stuhol a napäto počúval.

„Nie, s nikým som tam nechodila a do nikoho som nebola zamilovaná.“

,Zatiaľ,' dodala som v duchu a Edwardov pohľad úplne znežnel. Alice sa zachichotala, no ďalej to nerozoberala.

„Tak fajn, Bella, zostaneš pri aute a budeš ho strážiť,“ povedal Edward, keď sme sa už mali vybrať pešo do lesa.

„Tak na to zabudni,“ tvrdo som riekla.

„Bella.“

„Edawrd,“ Napodobnila som ho.

„Ak ma nevezmeš ty, Alice to spraví.“ S istotou som sa pozrela na Alice. Tá súhlasne prikývla.

„Fajn,“ tvrdlo riekol Edward a vyhupol si ma na chrbát. Leteli sme lesom, všetko sa okolo mňa rozmazávalo do šmúh. Napriek tomu sa mi to páčilo. Tá voľnosť... Tá sloboda...

„Presne,“ pritakal mi Edward už miernejšie.

„Stojíme,“ ozvala sa Alice a my sme zastali na nejakej čistinke.

„O minútu,“ povedala Alice a s Edwardom sa zahľadeli smerom na sever. Netrpezlivo som čakala, kedy sa tam objaví náš hľadaný a aj som sa dočkala. Vyzeral snáď mohutnejšie ako na fotkách. Z neho nadmerná sila priam kričala. Zvedavo, no aj ostražito, si nás premeriaval a Edawrd sa predo mňa ochranársky postavil. Emmett sa pri tomto jeho pohybe pobavene uškrnul a už sa staval do bojovej pozície. Jasper ho napodobnil, no Edward s Alice nie.

„Emmett, konečne sme ťa našli,“ spustila Alice. Emmett sa zatváril zmätene, no ihneď to zamaskoval.

„Kto ste a odkiaľ ma poznáte?“

„Sme tvoja rodina,“ veselo zvolala Alice. Emmett si posmešne odfrkol a ja som vedela, že s ním to také ľahké nebude.

„Ja nemám rodinu,“ pevne prehovoril, no v jeho hlase som začula divný podtón. Žeby túžbu?

„Ale máš. Pred niekoľkými mesiacmi nás rozdelili, no teraz sa už dávame dohromady,“ odvetil mu Jasper. Zjavne sme ho nepresvedčili.

„Radšej by ste sa mali vrátiť, odkiaľ ste prišli,“ hrozivo zavrčal. Jasne nám dával na výber. Odídeme buďto podobrotky, alebo...

„Bez teba nikam nepôjdeme,“ odvetil mu Edward a už aj on sa postavil do bojovej pozície. Emmett hrozivo zavrčal a to, čo sa stalo behom ďalšej sekundy, ma úplne dostalo. Emmett vytrhol neďaleký strom aj s koreňmi a celou silou ho šmaril po mne a Edwardovi. Ten to však stihol vyčítať z jeho hlavy a včas nás premiestnil. Teraz som stála vedľa Alice a Jaspera, ktorí boli pripravení sa s Emmettom pobiť.

„Emmett McCartney Cullen. Už aj vráť ten strom na miesto,“ autoritatívne zasiahla Esme a čuduj sa svete, Emmett ju poslúchol. Na tvári mal zahanbený výraz, no až neskôr si uvedomil, čo vlastne spravil.

„Tak vidíš,“ znovu prehovorila Esme. Zo zadného vrecka nohavíc vytiahla nejakú fotku a niesla ju ukázať Emmettovi.

„Pozri sa na ňu. Nie je ti povedomá?“ pýtala sa ho. Emmett sa na ňu zahľadel a šokovane zašepkal: „Rosalie.“ A presne v tom momente sa zosypal na zem. Zadunelo to akoby spadla nejaká skala. Edward s Jasperom ho chytili a utekali s ním k autu. Mňa si vzala na chrbát Alice a už sme sa aj s Esme šinuli k autu. Bola som však zvedavá, kam Emmetta vtrepú. Bol to síce veľký jeeep, ale čo ja viem? Keď ma Alice pri aute zložila, kútiky úst mi divoko poskakovali. Len vážnosť tejto situácie mi nedovolila sa naozaj rozosmiať. Edward s Jasperom práve nakladali Emmetta do vcelku priestranného kufra auta.

„Je nám ľúto, Emmett, ale nikam inam sa nezmestíš,“ prehovoril k nemu Edward a nebol jediný, ktorý premáhal smiech. Posadali sme si na svoje miesta a vyrazili do najbližšieho mestečka, kde by sme mohli prečkať, kým sa Emmett nezobudí a Alice neuvidí niečo nové. Bola som trošku zvedavá, čo bolo na tej fotke. Bolo jasné, že Rosalie, no aj tak. Esme akoby to vycítila a ukázala mi ju. Mala som pravdu, bola na nej Rosalie, no aj Emmett. A zjavne na ich svadbe. Rosalie vyzerala očarujúco nádherne v tých svadobných šatách a na tvárach oboch sa zračil krásny úsmev. No usmievali sa aj očami.

„To bola ich prvá svadba,“ oznámila mi Esme. Hm... prvá svadba. Ktohovie či sa ja raz niekedy vydám. Jediným mužom môjho života je Edward. Aj keď som nikdy nebola ten typ dievčaťa, ktorý si plánuje svoju svadbu už odmalička, chcela som sa raz vydať. Vziať si niekoho, koho budem nadovšetko milovať a kto bude milovať mňa. Edward ma však odmieta a preto o niečom takom ako je svadba, môžem len snívať. Zrazu som zbadala Edwardov zmučený výraz a ihneď som oľutovala svoje myšlienky. On za to predsa nemôže. Ospravedlňujúco som sa naňho zahľadela a snažila sa takéto a podobné myšlienky zahnať niekam ďaleko.  

Autor: Poppy (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Alone but together - 11. kapitola: