Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Alice Volturi 3.kapitola

07.04.2010 (12:00) • MCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1603×

3.kapitola

„Si nádherná,“ zašepkal a ja som sa začervenala. Krásne sa na mňa usmial. Bol ako anjel. Aj ja som sa usmiala na neho.

„Nevieš, čo tam robia?“ spýtala som sa ho asi po piatich minútach mlčania.

„Neviem, ale Sam bude zúriť. Asi by sme sa mali vrátiť,“ povedal mi.

„Nech si zúri koľko chce,“ zašepkala som.

„Zaujímalo by ma, prečo je to takto. Doteraz sme si všetci mysleli, že sa môžeme pripútať len ku človeku. Ale podľa toho, čo som videl v ich mysliach je naše pripútanie oveľa silnejšie. Celé pripútanie záleží od toho, aký silný potomok vznikne,“ vysvetľoval mi.

V tom prišla vízia. Bol tam on, ja a nejaké dievčatko. Mala asi tri roky. Bola neskutočne zlatá. Hnedé oči, hnedé kučeravé vlasy a vyzerala ako kópia mňa a Jaspera dohromady. Čo to bolo? Veď ja Jazza vidieť nemám. Ale bola som rada. Aspoň všetko vidím. Asi to bolo preto, lebo on nie je taký istý tvor ako ja. Ale teraz je mojou súčasťou, takže vidieť budem. Takže budúcnosť je naša. Budeme spolu. Zalial ma neskutočný pocit šťastia. V tom vízia zmizla, ale ten obrázok sa mi vryl do pamäti.

„Čo sa stalo?“ spýtal sa ma.

„Nič, len som mala víziu.“

„Víziu?“ spýtal sa zmätene.

„No hej, mám vízie do budúcnosti.“

„Vedela si, že sa toto stane?“ spýtal sa zas.

„Nie, dnešok mi celý zmizol. Ale teraz som zas víziu mala.“ Usmiala som sa naňho ešte viac.

„A čo si videla?“

„Nás,“  povedala som bez váhania.

„A čo s nami?“

„To bude prekvapenie,“ zašepkala som. Bála som sa ako bude reagovať. Nemôžem mu proste povedať len tak, že budeme mať dcéru.

„A koľko máš rokov?“ spýtala som sa, aby som zmenila tému.

„Sedemnásť. Ty?“

„Aj ja.“ Zrazu zavyl vlk z miesta, odkiaľ sme prišli.

„To je Sam. Fakt by sme mali ísť,“ povedal smutne.

„Okej.“ Vyšli sme a stále sme sa rozprávali. Kráčali sme blízko seba a naše ruky sa občas letmo dotkli.

Zaujímalo y ma, čo bude teraz. Viem, že sa nerozdelíme. Ale neviem, ako by reagoval on alebo Aro, keby som sa ho spýtala či by nebol Volturi.

Keď sme prišli na lúku, Aro sa o niečom rozprával s jedným chlapom – tuším Samom.

„Toto je proste nemožné! Nesprávne! Nechápem to!“ hovoril naštvaný Aro.

„My to tiež nechápeme, ale proste sa to stalo!“ zahučal naňho Sam.

„S týmto súhlasím,“ povedala som ja, úplne istá si tým, čo robím.

„Alice, nevieš čo robíš! Nevidíš, takže si nemôžeš byť istá tým, čo sa stane!“ vyčítal mi Aro.

„Ale áno. Už vidím. Budúcnosť mám jasnejšiu ako som mala doteraz.“

„A čo vidíš?“ spýtal sa chladným tónom. To ma zaskočilo, no aj tak som k nemu pribehla a podala som mu ruku. Chytil sa jej.

Prosím, nechaj to tak! povedala som mu v mysli.

„Okej,“ povedal a zamyslel sa. „Zdá sa, že sem budeš musieť chodiť častejšie,“ zasmial sa. Uškrnula som sa naňho. Jazzova tvár sa rozžiarila. Bože, on je strašne krásny!

„No... tak fajn... zistili sme, že tých ľudí nezabíjajú oni, takže môžeme odísť,“ povedal Aro.

„Fajn, môžete. Ja tu ešte zostanem. Vrátim sa neskôr. Teda, ak nevadí.“ Otočila som sa na svorku.

„Jasné, že nie. Sam bude rád,“ zasmial sa Jasper. Sam si odfrkol. Dvaja chalani zašepkali debil (Paul a Jake).

„Takže, Sam pôjde domov a vy dvaja môžete ísť do lesa a môžete pokračovať v tom čo ste začali,“ povedal Sam.

2.kapitola

Jane359

MCullen

4.kapitola

Autor: MCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Alice Volturi 3.kapitola: