Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Alec Volturi 3. kapitola

31.05.2010 (14:30) • PinkVolturi • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2567×

„Alebo zostanem len v tej izbe, čo ste mi dali,“ kukla na mňa svojimi zelenými očami.

„Alebo. Ale myslím, že sa ti tam nebude chcieť zostať celú večnosť.“ uvedomil som si, čo som jej povedal.

„Takže sa aj ja stanem upírom?“ spýtala sa.

„Lucy, myslím, že ešte poriadne nevieš, čo to obnáša. Budeš sa musieť zriecť toľkých vecí. Rodiny, detí,“ začal som. Zatvorila oči, zastala a zhlboka sa nadýchla.

„Prežijem,“ vyhlásila po chvíli.

„Ale ja ti nechcem brať len tak tvoj život.“

„Sľúbil si to Arovi,“ pripomenula mi. Do kelu! Pokrútil som nad ňou hlavu.

„Poď,“ povedal som. Šla vedľa mňa a stále ma jedným očkom sledovala. Robil som to isté, začali jej cukať kútiky úst. Svojou rukou našla tú moju a chytila sa jej. Vôbec jej nevadilo to, že je ľadová.

„Tak, tu je izba,“ zastal som a ukázal na dvere. Prešla popred mňa a otvorila ich. Na moje prekvapenie tam nebolo skoro nič.

„Si si istý, že sú to tie správne dvere?“ doberala si ma.

„Som si sto percente istý,“ vyhlásil som. „Len... asi niekto na niečo zabudol,“ povedal som to hlasnejšie, lebo som začul Janine kroky.

„Hups,“ zasmiala sa. „Trošku som na to zabudla. Gianna s Felixom odišli, takže som mala Nelly a Davida na starosti.“

„Jane, vieš ako ti to verím? Dúfam, že máš nejaký nápad, kde bude!“ zavrčal som.

„Tak jediné, čo mi asi napadá je, aby bola pri tebe,“ zaškerila sa. Zhlboka som sa nadýchol.

„Mne to nebude vadiť,“ ozvala sa.

„No vidíš,“ povedala a potľapkala ma po pleci, „zajtra to dám do poriadku. Jeden deň predsa vydržíš, nie?!“

„Možno,“ odvetil som.

„Nie možno, braček, ale určite,“ otočila sa a odišla.

„Tak fajn. Budeš pri mne,“ povedal som a otvoril dvere na svojej izbe. Poukazoval som, kde čo je, aby sa tu trochu zorientovala.

„Tak, ja kľudne pôjdem preč, aby si sa mohla v pokoji osprchovať,“ povedal som.

„Nie, to je v pohode. Teda, pokiaľ mi do tej kúpeľne nevojdeš,“ zasmiala sa.

„Jasné, že nie.“ Podal som jej  uterák a spomenul si, že nemá nič na prezlečenie.

„Lucy, ja idem ešte za Jane. nemáš nič na prezlečenie,“ oznámil som.

„Dobre,“ odpovedala.

Vyšiel som a vtrhol jane do izby. Sedela na stoličke a niečo čítala.

„Neučili ťa klopať?!“ spýtala sa a vyzerala naštvane.

„Prepáč, mala by si niečo pre Lucy?“

„Jasné,“ povedala a vstala. Presunula sa do svojho šatníka. Zázrak, že sa tu vôbec vyznala. Hneď mi hodila nejakú nočnú košieľku. Bola fakt krásna.

„Ďakujem,“ zamrmlal som a už ma nebolo. Vošiel som do izby. Ešte stále bolo počuť tečúcu sprchu.

Sadol som si teda na posteľ. Trochu som to tu uhádzal, aby to vyzeralo aspoň trochu k svetu.

„Alec,“ zavolala ma. „Môžeš mi podať to, čo ti dala Jane?“ spýtala sa.

„Samozrejme,“ povedal som a prišiel ku kúpeľni. Vystrčila jednu ruku a ja som sa zasmial. Samozrejme, že tak, aby to nepočula. Podal som jej a ona znova zabuchla dvere.

Po chvíli však vyšla. Na nej bola tá košieľka fakt sexy.

„Som už fakt unavenáááá,“ zívla si.

„Tak, tu si kľudne ľahni. Ja si sadnem vedľa a budem na teba dávať pozor.“

„Ale však... aha. Zabudla som na to, čo mi vravel Felix, že nespíte,“ prevrátila očami. „Hm, to by bolo nespať celú noc,“ povzdychla si.

„Nudné,“ zaškeril som sa.

„Tak myslím, že nie,“ povedala. Nechal som ju tak. Zavŕtala sa do periny a zatvorila oči. Bola strašne zlatá.  Hneď zaspala, takže som sa začal nudiť.

Ráno som si na chvíľu odskočil ku Arovi, čo je nové. Bohužiaľ len to, že Gianna s Felixom naozaj odišli, takže Nelly a Davida nám nechali na krku. Och, joj...

Keď som sa vrátil, Lucy stála pri okne a pozorovala prírodu.

„Dobré ráno,“ pozdravil som ju.

„Ahoj,“ otočila sa a na tvári mala svoj krásny úsmev.

„Tak, čo budeme dnes robiť?“ spýtal som sa jej.

„Hm, rada by som pomohla tvojej sestre so zariaďovaním,“ mykla plecami.

„Nie,, nie. Jej sa do toho radšej ani nemotaj,“ zasmial som sa.

„Takže, čo teda ideme robiť?“

„Nelly a David? Sú veľmi zlatí,“ navrhol som (poznámka: Nelly Gina Carmen a David Marco – deti Gianny a Felixa, poloupíry)

„Dobre,“ povedala.

O chvíľu sme už boli pri nich. Jane s Demetrim bola lem rada, že sme to za nich prevzali my.

„Toto je Nelly,“ ukázal na malé dievčatko s blond vláskami. „A toto je David.“

„Teší ma,“ zasmiala sa.

„Ujo Alec, to je kto?“ spýtala sa ma Nelly.

„Moja kamarátka,“ usmial som sa.

„Aha,“ odvetila a vybrala sa po niečo. „Ideš sa so mnou hrať?“ Nelly v rúčke držala loptu a podávala ju Lucy.

„Pravdaže.“

Takto sa hrali a ja som sa zatiaľ znova vyparil. Mali totiž prísť „raňajky“.

Lucy:

Nelly mi tam stále hádzala loptu a David sa hral na pieskovisku. Nevadilo mu, že je sám.

„Lucy, ideme natrhať kvety?“ opýtala sa ma maličká.

„Jasné, aké sa ti páčia najviac?“

„Narcisy,“ priznala. Dosť ma prekvapilo, že poznala názov.

„Dobre, hneď ti odtrhnem,“ povedala som a vybrala sa na opačnú časť záhrady. Nelly šla za mnou.

Kde je Alec? Prisahám, že  ešte pred chvíľou tu bol! Načiahla som sa tak, aby som nestúpila do hliny. Nechtiac som trošku viac potiahla za ostrý list, takže som si na palci urobila menšiu reznú ranu. Ešteže... ach nie!

Nelly sa na mňa vydesene pozerala. Asi nechcela zabiť Alecovu priateľku, no vôňa krvi ju lákala.

Začala sa ku mne pomaly približovať. Je síce maličká, no dokázala by ma zabiť!

Vykríkla som a dúfala, že to niekto bude počuť.

Alec:

Kráčal som po chodbe. Niečo mi hovorilo, že by som sa mal ponáhľať ku Lucy. Ale prečo? Veď David s Nell jej istotne neublížia. A keby aj, dobre vedia, že ju mám rad... No, sú upíry, takže by ju kľudne mohli... nie! To by neurobili. Sú na to ešte malí.

Takto kľudne som si kráčal chodbami, smerujúc do záhrady, keď som začul výkrik.

Autor: PinkVolturi (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Alec Volturi 3. kapitola: