Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ako skrotiť ženu za 10 dní - 4. kapitola

01.04.2013 (07:15) • VictoriaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 18× • zobrazeno 3470×

4. kapitola

Bella:

Prekonala som zhnusenie. Oprela sa o Edwarda a tvár skryla do priehlbinky medzi jeho ramenom a krkom. Potrebovala som cítiť jeho blízkosť, že patrí len mne a zabudnúť na Narcis.

„Edward?“ oslovila som ho po chvíli.

„Mm,“ zamrmlal.

„Čo tu robíš? Myslela som, že si nejaký obchodník zo Seattlu.“

Nadvihol sa a pozrel mi do očí. Tie svoje mal čierne ako noc. Usmial sa. „A ja som si myslel, že si striptérka so Seattlu, asi sme sa obaja poriadne pomýlili.“

„Asi áno. Ale ako si vedel moje meno?“ chcela som vedieť. Pri pýtaní sa, či som Isabella Swanová zo mňa skoro vytlačil vzduch.

Nasal vzduch a pohladil ma po líci. „Vieš, ja patrím do rodiny tvojej mamy, Bella. Volám sa Edward Cullen.“  

„Čo-čože?“ zalapala som po vzduchu. Márne. Hrdlo mi zovrelo a ja som so seba nedokázala dostať ďalšie slová. Krútila som hlavou. Bol to šok, no všetko do seba zapadalo. Esmin ranný prepad; to, že je Edward tu, aj keď sme sa stretli už včera večer. Odsotila som ho od seba. Pripomenula som si svoj plán – nikoho z Cullenovcov som si nechcela pripustiť k telu, aby mi nezničili môj plán! A Edward bol až príliš blízko.

„Včera som ešte nevedel, že si jej dcéra, Bella. Dozvedel som sa to až pred pár minútami, preto som tak šalel. Vraj ste sa ráno stretli u vás doma. Charlieho je mi ľúto. Ale Esme musela odísť.“

„Musela?“ skríkla som. Zoskočila som z umývadla a napriamila sa. „Vari je niečo dôležitejšie, než vlastná rodina? Vieš, ja si na Esme nepamätám. Ani na Charlieho. Videla som, ako si vystrelil mozog z hlavy, ale ani to si nepamätám. Doktor povedal, že som prežila veľký šok a sama zabudla. Spomínam si iba na tú prekliatu alkoholičku Dorothy, ktorá sa teraz doma váľa vo vlastných zvratkoch. Nemáš ani tušenie, aký som mala s ňou ťažký život, tak aké zlé by to mala Esme so mnou a s Charliem, keby ostala?“

„Nechápeš to.“ Pokrútil hlavou. Zašiel si rukou do vlasov a povzdychol si. Na tvári som mu videla, že mi to nechcel vysvetľovať. „Esme bola tiež alkoholička. Dlhé roky, až kým si sa nenarodila ty. Vzdala sa toho a založila si s Charliem rodinu, no bolo toho na ňu priveľa. A potom vás opustila a skoro ju zabila otrava krvi. Ak by ju nenašiel Carlisle a ne-“ zasekol sa. Nadvihla som obočie a čakala. „Esme skoro umrela. Trvalo roky, kým sa znovu pozbierala. A hneď potom sme prišli sem.“ Uhol pohľadom. Vedela som, že mi niečo tají, cítila som to z neho, ale nič som nepovedala. Mojim cieľom nebolo dozvedieť sa čo najviac o Esme a citovo sa na ňu naviazať či ju ľutovať. Musela som donútiť Edwarda, aby mi dal pokoj. Aj keď tá predstava bolela a jediné, po čom som túžila bola jeho blízkosť.

„To jej nedáva právo vrátiť sa sem po desiatich rokoch a žiadať o moju opateru. Som už skoro dospelá a pár rokov schopná postarať sa sama o seba. Nepotrebujem ju ani jej dokonalého manžela a ani teba.“ Zatackal sa dozadu. Tie slová ho zasiahli. Napravila som si sveter a zamierila k dverám. Chytil ma za ruku, na čo som sykla. Bola to tá skoro-zlomená.

„Prepáč.“ Rýchlo ma pustil. „Esme na tebe záleží a chce ti vynahradiť tie stratené roky. A mne na tebe tiež záleží, ale Esme sa nesmie dozvedieť, že sme sa spolu vyspali. Zabila by ma.“

Zvraštila som čelo. Vyznelo to, akoby sa za mňa hanbil. „Nemaj strach, miláčik. Nepoviem jej to, pretože sa s ňou už nemienim stretnúť.“

„Ale to musíš. Dnes sme ťa chceli pozvať k nám domov. Bella, prosím, dovoľ Esme, zblížiť sa s tebou.“

„Tú možnosť premrhala,“ vyhlásila som rozhodne a otočila sa na päte. Chcela som už konečne vypadnúť.

„Ak to neurobíš, rozhlásim po škole, že robíš stiptérku v Seattli.“ Zhrozene som sa otočila. Očami prebodával zem.

„Nie, to by si neurobil!“

„Urobil.“ Zodvihol hlavu. „Ako by sa ti páčilo, keby ťa prepadávali na chodbe a chceli od teba sex za prachy?“ Jeho hlas znel príšerne chladne. Priskočila som k nemu a chcela ho znovu udrieť. Zastavil ma.

„Si rovnako zvrátený ako Narcis.“

Zovrel ma v náručí. „Nie, chcem pre teba len to najlepšie. A to najlepšie sme my.“

„To nemôžeš vedieť.“ Odtiahla som sa a podišla k dverám. „S Esme sa už viac nechcem stretnúť. A keď rozhlásiš to, že som striptérka, ja poviem Esme, že si sa so mnou vyspal. Alebo, ako napadlo Narcis, že si ma znásilnil.“

Vyšla som von a rozbehla sa po prázdnej chodbe. Dúfala som, že ma Edward nebude sledovať. Do očí sa mi zase hrnuli slzy a len ťažko sa dali potlačiť. Ak som si pred pár minútami myslela, že už je všetko v poriadku – alebo aspoň s Edwardom – tak som sa sakramentsky mýlila. Môj život sa rúcal ako domček z kariet. Najjednoduchšie by bolo nasadnúť do auta a začať niekde odznova, ako som si to už toľko krát vysnila. Musela som však počkať. Necelý rok, pomyslela som si. Už len rok, aby som sa stala dospelou. Dokončila školu a mohla odísť.

„Ty malá kunda!“ začula som za sebou, ale skôr, než som sa stihla otočiť, ma ktosi stiahol za vlasy k zemi. Narcis si sadla na moje brucho a ruky mi tlačila kolenami do podlahy.

„Čo to, dočerta, robíš?“ skríkla som. Dala mi facku. Zaštípalo ma líce a druhou stranou hlavy som narazila o zem.

„Čo máš s Edwardom? Čím si ho tak zaujala, že bol ochotný sa za informácie o tebe so mnou vyspať? Spala si s ním? Dala si mu nejakú drogu lásky? Tak odpovedz!“ Ďalšia facka a narazenie o betón. Druhý krát to už prekliato bolelo, ale vôbec som nechápala, o čom to Narcis hovorí. Pokúšala som sa uvoľniť si ruky, no jej kolená ma príliš tlačili. Skúsila som ju kopnúť, nedočiahla som.

„Neviem, o čom to kecáš, Narcis. Edward mi povedal, že si sa mu vyhrážala, to preto sa s tebou vyspal,“ zadychčane som jej odpovedala.

„Áno, vyhrážala,“ uškrnula sa a náhle zvážnela a zaťala zuby. „Ale až potom, čo sa začal vypytovať na teba. Chcel vedieť, ako vyzeráš, aké máš auto, kde bývať. A hlavne, čo je Dooryard. Tak ako si ho zakliala, čo ty malá beštia.“

To ma prekvapilo. Edward svoje telo vymenil naozaj za “pekné“ veci. „Nijako som ho nezakliala. Jednoducho ma hľadal. A viac vedieť nemusíš. A teraz zo mňa zlez.“

„Neverím ti!“ Ďalšia facka. Tentoraz som zacítila krv na pere a na okamih sa mi zahmlilo pred očami.  „Nech už to bolo čokoľvek, drž sa od neho ďalej. Chalanovi ako je on nemáš čo ponúknuť, na rozdiel odo mňa. A keď sa dozvie o tvojej minulosti, nikdy už s tebou nebude chcieť mať nič spoločné.“

Uškrnula som sa. Už o mne vedel druhú najhoršiu vec a aj tak som sa mu páčila, ty chudera. Zahryzla som si do jazyka a prehltla sliny zmiešané s krvou. Pery som rozšírila v bolestnej grimase. „Neboj sa, ja sa ho už nedotknem, ale ani on teba, zlatíčko. Dúfam, že si dobre pamätáš na to, čo si s ním zažila v študovni, pretože to bolo naposledy.“

„Čože? Čo si urobila?“ Chytila ma za plecia a potriasla mnou, pričom mi temeno hlavy pár ráz narazilo o podlahu. Zaklipkala som viečkami a vyčistila si zahmlený obraz pred sebou.

„Edward už vie o tvojich malých zvieratká tam dole. Povedala som mu, že máš filcky.“ Zasmiala som sa. Vidieť, ako mizne z tváre Narcis všetka farba bolo na nezaplatenie. Toto som si mienila pamätať navždy.

„Ja predsa nemám filcky. Och, ty odporná malá mrcha.“ Udrela ma. Nie však otvorenou dlaňou, ale päsťou. A potom ešte raz a ešte. Odrazu som tie rany prestala počítať. V hlave mi trešťalo a pred sebou som videla len farebné škvrny. Skoro som ani nevnímala, keď sa postavila a začala ma kopať do brucha a krížov. Schúlila som sa do embrya a hlavu si skryla do rúk, aby som jej zabránila kopnúť mi do nej. Nehýbala som sa. Len som čakala, kedy konečne odíde a dúfala, že dovtedy nezazvoní na prestávku. Odišla. Nevšimla som si kedy. Cítila som len neuveriteľnú bolesť, ktorá mi prechádzal celým telom, no už sa nestupňovala. Chvíľu som len tak ležala. Bála som sa pohnúť a privolať si ešte horšiu bolesť. Aj tak som mala telo už ako v ohni a v hlave mi bubnovalo vlastne srdce.

Otvorila som oči. Zbadala som skrinky a lúče svetla prichádzajúce cez vchodové dvere. Pozviechala som sa na nohy a zachytila sa steny. Rebrá ma boleli, pichali ma do pľúc a moje nádychy zneli ako plytké stony. Poslepiačky a s obrovskými bolesťami som vyšla z budovy. Pomaly som zišla dole schodmi na chodník. Prepočítala som sa. Zakymácala som sa a vo vzduchu zašermovala rukami. Uľavilo sa mi, keď som pod oboma nohami zacítila pevnú zem. Išla som na parkovisko. Krok po kroku. A každý bolel viac, než ten prvý. Píšťalou som narazila do auta. Prekliala som Narcis a dúfala, že zhorí v pekle.

Znova som zaklipkala očami a uvidela svoje auto. Zazvonilo. Došuchtala som sa k nemu a nasadla. Oprela som sa o operadlo a zatvorila oči. Chcela som sa dostať domov. Pod teplú sprchu a do mäkkej postele, kde by som okamžite zaspala a nemusela riešiť Edwarda, Esme a už vôbec nie rozmaznanú Narcis. Naštartovala som a zaradovala sa, že túto stará rachotina okamžite zapriadla. Alebo lepšie povedané, hlučne zapla motor, ktorý znela ako štart raketoplánu a z výfuku jej vyšiel kúdol čierneho dymu.

„Och, nie,“ zafňukala som. Zaklapla som kapotu a unavene sa oprela o auto. Dnešný deň musel byť prekliaty. Najskôr Esme, potom Edward, Narcis a teraz ma zradilo aj auto. Domov to boli ešte dva kilometre a ja som zostala uviaznutá na krajnici hlavnej cesty. Ľudia si ma zhrozene obzerali. Po Narcisinom útoku som vyzerala ako po autonehode. A presne tak som sa aj cítila, aj keď som to nemala s čím porovnať.

Vzala som si tašku a zamkla auto. Aj keď som vedela, že v takej diere by ho nikto neukradol. Vyšla som po chodníku a pohľad zaborila do zeme. Ignorovala som pohľady ľudí a ich šeptanie, a pomaly som krívala po chodníku.

„Potrebuješ odviesť, Isabella?“ Otočila som sa na svoje meno. Ten chalan sedel v aute, starom chevrolete s rozbitým zadným oknom. Mal dlhé hnedé mastné vlasy, špicatú bradu a bledú tvár. Po líci sa mu tiahla krátka strieborná jazva po bitke. Modré oči mal zapadnuté hlboko v očných jamkách.

Poznala som ho. Nie osobne, len z videnia. Bol to Mikov priateľ a zároveň jeho dodávateľ. „Thobias?“ opýtala som sa neisto. Prikývol a usmial sa.

„Vyzeráš dosť zle. Nechceš hodiť do nemocnice?“ navrhol mi. Rázne som pokrútila hlavou.

„Nie. Ale mohol by si ma hodiť domov, keď už si sa ponúkol.“ Pokúsila som sa o úsmev, aj keď to bola skôr bolestivá grimasa. Otvoril dvere spolujazdca a kývol hlavou smerom na sedačku. Vďačne som sa na neho pozrela a nasadla. Nebola som si istá, či by som zvládla celé dva kilometre pešo.

„Nemal by si byť v práci?“ opýtala som sa po chvíli ticha.

„A ty v škole?“ oplatil mi otázku. Prikývla som.

„Dnes je obchod zatvorený. Robí sa tam inventúra, prišlo dosť ľudí, tak som odišiel. A čo sa stalo tebe?“ Prezrel si ma a zvraštil čelo. Potom pozrel späť na cestu.

„To je na dlhšie. Ale konkrétne za toto môže naša sladká Narcis.“ Znechutene si odfrkol.

„Mám doma niečo proti bolesti. Ak budeš súhlasiť, dám ti to zadarmo.“

„Zadarmo?“ vypískla som.

„Áno. Aj tak je to po ceste k tebe a ja si doma potrebujem niečo zobrať.“ Zabočil do ulice s rozpadnutými domami a zastavil pri prízemnom dome. Viedol k nemu kamenný chodník obkolesený blatom.

„Pôjdeš dnu?“ Skepticky som sa pozrela na dom a potom znova na neho. Zasmial sa. „Nemusíš sa báť, Isabella. Je tam pár mojich priateľov, takže ťa neznásilním.“ Začervenala som sa. Pomohol mi vystúpiť a k vchodovým dverám. Strčil kľúč do zámku a otvoril.

„Dáma prvá.“ Uklonil sa a ukázal dnu. Uškrnula som sa. Vošla som do veľkej miestnosti pripomínajúcej obývačku. Bol tu jeden starý gauč, huňatý koberec a stará telka. Poličky popri stenách boli zapratané knihami a pri zatiahnutom okne stála jedna lampa. Na gauči sa váľali dve dievčatá a jeden chalan a na koberci bola postavená vodná fajka.

„Bella, toto sú moji priatelia a zároveň spolunájomníci. Taylor, Donn a Rebecca.“ Pozdravila som ich mávnutím ruky a úsmevom. Najlepším, aký sa len dal vytvoriť. „Ak sa chceš niečoho napiť, tam je kuchyňa. Ja idem pohľadať tie tabletky, okej?“ Prikývla som a on zmizol.

V kuchyni som si napustila pohár studenej vody a posadila sa na barovú stoličku. Cez otvorené dvere do obývačky som sledovala Thobiasových spolubývajúcich. Bavili sa. Smiali sa na úplných kravinách a popri tom vdychovali dym z vodnej fajky. Donn robila krásne obláčiky, potom krúžky s otvormi a nakoniec sa jej podarilo aj jedno srdiečko. Boli úplne bezstarostný a uvoľnený. V duchu som im závidela.

„Tak dobre.“ Vo dverách sa objavil Thobias a upútal moju pozornosť. Mal zvraštené čelo z toho, ako sa sústredil na krabičku od liekov. „Je tu napísané raz až dvakrát za deň. Vždy po jedle a iba pri veľkých bolestiach.“ Podal mi ju a potom ešte čiernu tašku akoby z koša plnú hrkotajúcich vecí. „A toto dlžím Mikovi. Mohla by si mu to potom dať? On už bude vedieť za čo. A odkáž mu, nech mi zavolá pred použitím. Je tam niečo nové, čo by ho mohlo pri nesprávnej dávke aj zabiť.“ Prikývla som a ďalej sa nepýtala. Schovala som balíček do tašky a vstala. Keď môj pohľad upútala zelená tekutina. Naliala ju Donn do pohára od whisky, niečo tam položila a potom to zapílila. Malý plamienok bol sotva badateľný, ale videla som ho. A potom to vypila. S otvorenými ústami som ju sledovala a čudovala sa.

„To je absint,“ vysvetlil Thobias, keď si všimol môj záujem. „Musíš ho ochutnať!“ Stiahol ma za ruku do obývačky a posadil vedľa Donn. Ukázal jej nech naleje ešte jeden.

„Nie je to protizákonné?“ opýtala som sa sledujúc priehľadnú tekutinu, ako steká do pohára. Thobias sa na mňa neveriacky pozrel a zdvihol ruky ukazujúc na celú obývačku. „Jasné,“ začervenala som sa. Thobias bol predsa dílerom drog, samozrejme, že to bolo nezákonné. Všetko v tomto dome bolo nezákonné. A teraz dokonca aj v mojej taške.

Thobias vzal pohár a ponoril doň lyžičku. Potom ju položil na pohár a dal tam kocku cukru. Zapílil ju. Fascinovane som sledovala, ako horí a roztápa sa, pričom kvapalina stekala do pohára. Zelená spenila. Premenila sa na mliečnu farbu a obsah pohára sa zvýšil. Odložil lyžičku.

„Nech sa páči.“ Podal mi ho. Neisto som sa pozerala na pohár. Nemala som to robiť. Piť v cudzom dome niečo, čo som ani nepoznala. Ale lákalo ma to. Celý obsah pohára som vypila na ex. Chutilo to sladko, no odrazu som sa rozkašľala. Hrdlo som mala ako v plameňoch. Akoby mi ho zvnútra zoškrabovali malí škriatkovia. Donn mi podala vodu a ja som to rýchlo zapila. Rozkašľala som sa.

„Keď piješ absint po prvý raz, nemala si to vypiť tak rýchlo, Isabella. To nie je bežná vodka,“ karhal ma a búchal po chrbte.

„Tak čo to teda je?“ chcela som vedieť a v duchu si nadávala, že som sa na to mala spýtať už skôr.

„Halucinogén.“ Vyhlásila Rebecca s úsmevom. Vydesene som sa na ňu pozrela. A potom po miestnosti. Ale nikde som nevidela škriatkov, drakov alebo iné podivné tvory.

„Nie. Žiadny halucinogén. Len sa z toho rýchlejšie opiješ a spôsobí ti to pocit... eufórie. Bezstarostnosti,“ opravil ju Thobias. Odchlipla som si ešte raz z vody a zvalila sa na gauč. Pozrela som na popraskaný strop. Mal pravdu. Cítila som sa o čosi ľahšia. Všetky problémy boli len malými muškami, ktoré som mohla udrieť novinami, aby sa vyparili. A potom sa mi zdvihol žalúdok. Dala som si ruku pred ústa a predklonila sa. Donn zvýskla a uskočila odo mňa, aby na nej nepristal obsah môjho žalúdka. Ale to už ma Thobias bral na záchody. Len tak-tak som stihla pristať tvárou k misy.

„Dnes si ešte nič nejedla, však?“ opýtal sa a podal mi mokrú handru. Chabo som prikývla a utrela si ústa. „Asi by som ťa mal odviesť domov. Potrebuješ si oddýchnuť a vyspať sa z opice, ktorá bude fu, tak túto ti nebudem závidieť.“  Zasmial sa, aby odľahčil situáciu, no mne to vtipné vôbec neprišlo. Naplo ma a ja som zvracala vlastné žalúdočné kyseliny.

Znechutene som si vypláchla ústa a vzala si od neho žuvačku. „Ďakujem. Za pomoc aj tie úroky,“ zažartovala som. Rozlúčila som sa s jeho priateľmi, ktorí ma so smiechom pozvali na ďalšiu návštevu a nasadla do auta. Thobias ma odviezol pred dom a pomohol mi vystúpiť.

„A čo bude s tvojim autom?“

Pokrčila som ramenami. „Poprosím Andreu, aby ho odtiahla do servisu. Dúfam, že to nebude nič vážne.“

„Mohol by som ho odtiahnuť aj ja. Poznám jeden celkom dobrý servis v Seattli, robí tam môj dobrý priateľ. Chceš?“ ponúkol sa.

„Ty si naozaj anjel,“ vypadlo zo mňa skôr, než som si stihla zahryznúť do jazyka. Celá som sčervenela a zalialo ma teplo. Naklonil sa, pričom mňa to oprelo o auto. Jednou rukou sa ledabo oprel o auto a druhou mi prešiel po líci.

„Ja viem,“ priznal. Uhla som tvárou a on ma pobozkal na líce. Ospravedlnil sa. Cítil sa trápne rovnako ako ja. Zaspätkoval a ja som ho obišla. Až keď som stála v dostatočnej vzdialenosti, otočila som sa.

„Ešte raz ďakujem. A možno sa ešte niekde stretneme.“ Venovala som mu úsmev a rýchlo vošla do domu. Oprela som sa o dvere. Počula som, ako nahnevane zabuchol dvere auta na strane spolujazdca a potom vyburcoval motor. Odchádzal na šmyku. Určite ma preklínal, ale ja som si nemohla pomôcť. Mala som proste zlý deň a za poslednú hodinu ma zbili, skapalo mi auto, a zvracala som. Na bozkávanie som naozaj nemala náladu.

Prehrabla som si rukou vlasy a povzdychla. Odšuchtala som sa do svojej izby a spadla na posteľ. Ó, áno. Presne tento blažený pocit som potrebovala cítiť. V ústach som mala sucho, ale nechcelo sa mi vstávať. Zavrela som oči a zaspala.

Čosi ma pošteklilo na bruchu. Chladná ruka mi prešla pomedzi prsia ku krku a bolo počuť slastný vzdych. Otvorila som oči. Nado mnou bol Edward. A ja som bola nahá. Ležali sme na mojej posteli a on bol vo mne. Jazykom. Telo mi zaplavovala blaženosť, už ma nebolelo. Akoby som nič z dnešku nezažila. Chytila som ho za vlasy a potiahla k svojej tvári. Nesúhlasne zamrnčal, no pobozkal ma. Jeho oči horeli na čierno. Vošiel do mňa. Vykríkla som rozkošou. Bol taký nežný. Rovnako, ako v tom bare. Naše telá sa najskôr pomaly pohybovali a potom zrýchlili. Plachta sa podo mnou krčila, ale jeho pery sa neodtrhli od mojich. Pripadalo mi to ako hodiny. Nedokázali sme sa navzájom ukojiť a vrchol sa mi zdal ako nedosiahnuteľný. Pretočil ma a odrazu som bola na ňom. Hladil ma po bruchu a druhou rukou na mojom zadočku ma nútil k zrýchľovaniu. Naše vzdychy sa prekrývali. Nemohla som sa nadýchnuť. Už som sa chcela uvoľniť a vypustiť zo seba všetku tú horúčavu. Inak hrozilo, že sa za chvíľu samovoľne vznietim. Po lícach sa mi kotúľali slzy. Edward zrazu vykríkol a ja som dosiahla vrchol. Unavene som sa zvalila na jeho hruď a sťažka dýchala. Srdce mi bilo ako o závod. Aj to jeho. Jeho hruď bola príjemne rozhorúčená. Rukou mi zašiel do vlasov a bolestivo ma donútil zodvihnúť hlavu. Šokovane som vykríkla. Nebol to Edward. Ale Thobias. Usmieval sa od ucha  uchu a v modrých očiach mu hrali iskričky.

„Bola si úžasná, Isabella,“ pochválil ma. Posunul ma k sebe a náruživo pobozkal. Chcela som sa od neho odtiahnuť. Bezúspešne. Nemala som žiadnu silu a on, akoby jej mal za desiatich. Ako bábku ma pretočil na chrbát a vsunul sa celý do mňa. Vykríkla som od hrôzy.        

Zadychčane som dýchala a vytrhla sa z nočnej mory. Obzrela som sa po izbe a potom prezrela seba. Ale nemala som na sebe ani stopu po sexe. Ťažko sa mi však verilo, že to bol len hlúpy sen. 

Ja viem, dej sa nám trošku komplikuje a prichádzajú nové posavy. Aj keď len vedľajšie. Ale priznaje sa, kto by nechcel mať sexuálnu predstavu s Edwardom?  :)

Autor: VictoriaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Ako skrotiť ženu za 10 dní - 4. kapitola: