Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ako skrotiť ženu za 10 dní - 24. kapitola

07.07.2015 (08:45) • VictoriaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 1681×

24. kapitola 

Pila som. Musela som piť, aby som nemyslela na nič, čo sa dialo okolo mňa. Nechcela som sa opiť, ale taktiež som nemohla vytriezvieť, inak by som sa pozvracala.

Tancovala som bez prestania až do polnoci. Edwarda som dovtedy nevidela a ani som ho nehľadala. Po každom tanci som prišla k baru za Angelou, aby mi naliala a zároveň mi podala ďalšie inštrukcie. O polnoci sa začínal bar ešte viac plniť. Pretože bol piatok, prišlo veľa mladých mužov, ktorí chceli tanec. Čochvíľa ma niekto pristavil, aby som mu zatancovala na kolienku alebo sa s ním vyspala. Ale každú ponuku som rýchlo odbila a znovu sa posadila k baru. Kývla som na barmana, ktorý predo mňa postavil moju fľašu whisky a povedal mi, že Angela išla na prestávku.

Chlapíkovi sediacemu vedľa seba som zo stola nenápadne ukradla cigarety a jednu si vzala. Potom som toho istého muža požiadala o oheň. Silno som si potiahla a vydýchla biely dym. Pachuť z tabaku som zapila whisky.

„Ešte ti nestačilo?“ opýtala sa Angela, keď sa vrátila z prestávky. Pozrela som sa na dopoly vyprázdnenú fľašu pred sebou.

„Nebodaj ma chceš poučovať?“ nadvihla som obočie a odťukla popol z cigarety.

Angela si hlasno povzdychla, ale nenechala sa odbiť. „Čo sa stalo, Bella? Musíš sa pre niečo trápiť, inak by si tak nepila. Vlaste by si nepila skoro vôbec. Vždy sa snažíš ostať triezva, ak by si na teba niekto vyskakoval.“

„Tvoja barmanská psychológia na mňa neplatí, Angie,“ upozornila som ju. „A pre tvoju obavu, mám toto. A táto vecička odradí každého,“ usmiala som sa a vytiahla si z čižmy strieborný vreckový nožík. Jediným pohybom som ho rozložila a trochu sa s ním pohrala medzi prstami. Angela rezignovane pokrútila hlavou.

Dofajčila som a ešte pár krát sa napila z fľaše. Cítila som, ako mi alkohol odzbrojuje zmysly a svet sa so mnou hompáľa. Pomaly som zoskočila zo stoličky a na tvár si natiahla svoju škrabošku.

„Bella, nechceš už skončiť?“ Zastavila ma Angela. Neodvetila som. Mávla som jej a predrala sa okolo obsluhujúcich polonahých dievčat.

Miestnosť sa predo mnou chvela ako pri zemetrasení a svetlá mi splývali v jednu farebnú dúhu. Pomocou zábradlia som vyšla hore schodmi, do dlhej chodby. Tú chodbu som nenávidela. Ale ešte viac som nenávidela všetky tie dvere, ktoré viedli do rôznych miestností. Dočerta, nenávidela som celý tento podnik!

Prešla som okolo prvých pár dvier, z ktorých bolo počuť hlasité povzdychy. Nakoniec som vošla do dverí číslo deväť, ktoré neboli nejako označené a tak nenasvedčovalo, že by tam niekto bol. Táto izba sa od iných vôbec neodlišovala. To isté tlmené svetlo, tá istá červená tapeta, taká istá posteľ i tyč pre striptérky v rohu. Zhasla som svetlo a ľahla si na posteľ. Pomocou diaľkového ovládača som spustila hudbu.

V hlave mi trešťalo. Dokonca ani moja obľúbená pieseň nemohla prebiť ten hluk a bolesť. Ležala som tam vyše polhodiny a bola rada, že som aspoň na okamih sama. Dovolila som si zavrieť oči. Presne vtedy sa otvorili dvere a dnu vošiel hluk z baru na prízemí. Svetlo sa zapálilo.

„Čo tu robíš?“ Zodvihla som sa na lakťoch na ženský hlas. To, čo som uvidela, ma úplne šokovalo.

Predo mnou stálo jedno z nových dievčat. Bola opitá a vytŕčal jej prsník, ale to nebolo podstatné. Podstatné bolo, že ten prsník jej zvieral môj bývalý priateľ – Patrick. Aj on bol opitý. Všimla som si, že má rozopnutý opasok a i košeľu. Takto mu odhaľovala vypracované brucho a hladkú hruď.

Keď ma uvidel, zasmial sa. „Žeby malá pozornosť podniku?“

Okamžite som sa postavila na nohy. Dvíhal sa mi žalúdok a ja som si náhle nebola istá či z alkoholu alebo z neho.

„Tak čo, cica. Pohráš sa s nami?“ spýtal sa oplzlo. Až vtedy mi došlo, že vo mne nespoznal Bellu. Na tvári som mala masku a na sebe niečo, čo by si Bella z tých čias, keď s ním chodila, nikdy neobliekla.

Uľavilo sa mi. Aspoň z časti. Vykročila som ku dverám a chcela ich obísť, keď ma zastavil. Obmotal okolo mňa svoje slizké ruky, ktoré som dobre poznala a nenávidela. Vzoprela som sa, kým nebolo neskoro. Nepustil ma.

„Neodchádzaj. Užijeme si spolu,“ povedal.

Jeho slová mi pripomenuli scénu z pred niekoľkých rokov. Bola som vtedy hlúpa a nevinná. Pripomenuli mi, ako si ma berie, ako ma láska, ale zároveň aj to, čo nasledovalo po mojom prvom sexe. Videla som ako mi do izby vchádza niekoľko jeho priateľov. Nepočítala som ich, len som vnímala, že som nahá a práve som sa zobudila. Smiali sa mi. Všetci. Medzi nimi stál môj Patrick a na tvári mal úškľabok.

„Nechcela by si si užiť aj s mojimi chlapcami, Bella?“ spýtal sa ma.

Nerozumela som mu, kým si na posteľ nesadol jeden z nich a nepokúsi sa zo mňa strnúť plachtu. Vykríkla som. Kričala som na Patricka, aby mi pomohol, ale on sa len ďalej smial. Z postele som sa pred nich postavila úplne nahá, pretože on mi stále sedel na prikrývke. Bolo mi trápne a mala som chuť sa rozplakať. Ďalší sa ku mne priblížil, chytil ma okolo drieku a vysadil na parapetnú dosku. Vzpierala som sa a kričala, no on mi poľahky roztiahol nohy. Vtedy mi došlo, že ma prišli znásilniť. Ten pre mňa úplne neznámi chalan si zrazu bral moje pery a ja som nahmatala vázu. Rozbila som mu ju o hlavu a on sa sklátil k zemi ako mŕtvy. Na ostatných som sa nepozrela. Otvorila som okno a vyskočila z druhého poschodia skôr, než ma stihol Patrick zachytiť.

Zavrela som oči. Snažila som sa vyhnať tú spomienku z hlavy. Keď som však oči znovu otvorila, uvedomila si, že som stále v rovnakej kaši. Patrick ma zvieral v náruči a chcel ma pobozkať. Márne som sa zúfalo pozrela na svoju kolegyňu, ktorá to vnímala ako hru. Zrazu sa mi podarila vyslobodiť ruka a z celej sily som sa na neho zahnala. Vrazila som mu do tváre. Zapotácal sa a pustil ma. Nečakala som či spadne alebo ma znovu chytí. Vybehla som z izby a poriadne za sebou plesla dvermi.

Srdce mi ešte stále bilo v krku ako o závod a na jazyku som pocítila kovovú chuť krvi. Objavila sa tam, keď som si zahryzla do jazyka. No náhle som to cítila aj medzi nohami, keď si ma prvý krát Patrick vzal. Chcela som zastaviť a zhlboka sa nadýchnuť, ale musela som sa od neho dostať čo najďalej. Rozbehla som sa po chodbe. Obzrela som sa so zlým pocitom, že ma sledoval, ale náhle som narazila do steny.

Zapotácala som sa a spadla dozadu, no dve mocné ruky ma zadržali pred nárazom o zem. „Bella,“ oslovil ma Edward. V tom okamihu som netušila, kto je viac prekvapený.

„Edward,“ napodobnila som jeho hlas a v duchu zanadávala. Ešte on mi tu chýbal.

Opäť som sa obzrela, ale na moju veľkú úľavu sme na chodbe boli sami. Edward ma stále pevne zvieral v náručí a ja som si náhle uvedomila, ako ma skúmavo pozoruje.

„Stalo sa ti niečo?“ opýtal sa.

Pokrútila som hlavou. „Mohli by sme už ísť, prosím?“

Zamračil sa. Klamala som mu a on na to prišiel. Ale teraz naozaj nebola vhodná chvíľa na dlhšie vysvetľovanie. Chcela som sa odtiaľto dostať preč. A to čo najrýchlejšie.

„Nie. Pokým mi nepovieš, z čoho máš taký veľký strach. Počujem každý úder tvojho srdca. Takže, čo sa stalo, Bella?“

Jeho strachovanie mi liezlo na nervy. Inokedy by ma to možno aj vzrušilo a nadchlo, pretože som ho stále istým spôsobom milovala, ale teraz mi to kazilo jasný plán – vypadnúť. Odstúpila som od neho a urobila ľahostajnú grimasu ako svoju masku. Aby som pridala na váhe svojmu postoju, prekrížila som si ruky na prsiach a čo najviac sa uvoľnila.

„Nehanbíš sa počúvať cudzie srdcia? Nič sa nedeje a aj keby, nie je to tvoja starosť, Edward. Ty máš byť dnes len poslušným šoférom slečny Daisy. Tak poďme pán Hoke!“ prikázala som mu nevšímajúc si jeho ranenú a naštvanú tvár v jednom.

Obišla som ho a zišla dole po schodoch. V duchu som sa radovala z malého víťazstva, keď išiel poslušne za mnou. Dokonca vošiel aj do našej prezliekarne, čím mi podstatne uľahčil prácu. Takto som ho mohla mať neustále na očiach a nebáť sa, že stretne Patricka. Znovu.

Otvorila som svoju skrinku so šatami a pomaly sa rýchlo sa začala vyzliekať. No keď som si v jednom zo zrkadiel všimla Edwardov tmavý pohľad, spomalila som. Páčilo sa mi, že ho môžem dráždiť. No keď som si už sťahovala vrchnú časť a odhalila som prsia, otočila som sa na neho v celej svojej kráse. Div, že mu nespadla sánka. Pousmiala som sa.

„Vidíš niečo zaujímavé?“ opýtala som sa ho. Okamžite sklopil pohľad a už ho nezodvihol. To ma trochu zamrzelo.

„Takto sa nemôžeš vrátiť späť k Esme. Musíš so seba zmyť ten smrad. Prenajmem izbu a ráno ťa vezmem k Andrei. Ako ste sa s Esme dohodli, kedy po teba príde?“ pýtal sa.

„O deviatej,“ odvetím nezaujato. Vďaka podstatnej dávky alkoholu v krvi ma vôbec netrápi, že by sa Esme mohla dozvedieť moje malé tajomstvo. To bola Edwardova práca.

„Aspoň si môžem trochu pospať,“ zhodnotím po chvíli. Natiahnem si košeľu a sadnem si pred zrkadlo. Pred odchodom sa musím odlíčiť.

„Po dnešku si spánok nezaslúžiš,“ zašomre. Možno si myslí, že som to nepočula, ale prezliekareň je príliš malá na to, aby v to mohol dúfať.

„A čo som urobila, že si to nezaslúžim?“ opýtam sa a nadvihnem obočie bez toho, aby som sa na neho otočila. Jeho tvár sa dokonale odráža v zrkadle, takže to nie je nutné.

Neodvetí. Neviem si predstaviť, na čo presne naráža a tak to nechám tak. Opláchla som si tvár v umývadle a utrela si ju do uteráka. Vtedy k nám vtrhla Angela. Skoro narazila do Edwarda, potom sa však zháčila a obišla ho.

„Čo tu robí on?“ zasyčala na mňa.

„Je to môj prívesok,“ zažartovala som, na čo menovaný zavrčal. „Potrebuješ niečo, Angela?“

„Prišla som ťa varovať. Nesplnila si kvótu a šéfová zúri. Máš k nej okamžite prísť.“

Nasala som vzduch a vyvrátila hlavu dozadu. Na to hlúpe nové pravidlo som skoro zabudla, no aj keby nie, odmietala som spávať s mužmi. Pozrela som sa na Edwarda. On bol mojou jedinou výnimkou. Bolo to krásne a nezabudnuteľné. Nechcela som si ten zážitok nechať vymazať z hlavy len kvôli nejakému oplzlému tučniakovi, ktorý sa urobí za pár sekúnd.

V hlavičke mi svitlo. Vzala som si tašku a podišla k Edwardovi. Doširoka som sa na neho usmiala a chytila ho za ruku. „Máš dvesto dolárov?“

„Načo?“ spýtal sa okamžite.

„Dnes budeš platiť za imaginárny sex,“ odvetila som a snažila sa udržať úsmev na tvári. V skutočnosti som sa však chcela červenať a prepadnúť pod čiernu zem. Toľkokrát som Edwardovi pripomínala našu dohodu o tom, že sa ma nesmie dotýkať a teraz od neho žiadam niečo takéto. Bolo to absurdné a ani som nečakala, že to príme.

„Budem spať s tebou?“ opýtal sa, keď mu to došlo.

Ten nápad sa mi páčil. No hneď na to som si spomenula na jeden malý fakt – je to upír a ja som ho poslala do hája. Pokrútila som hlavou. „Nie. Povedala som imaginárny sex. Určite vieš, čo to slovo znamená, ale ak nie, môžeme potom kúpiť slovník a ja ti ho pomôžem vyhľadať.“

Zaťal zuby. Asi nie je dobré urážať niekoho, od koho žiadať službu. „Prečo by som to mal urobiť? Čo dostanem na oplátku?“ Premýšľala som, čo by som mu mohla ponúknuť, keď dodal: „Zrušíš našu dohodu?“

„Nie!“ vypálila som v zapätí. Angela stojaca vedľa nás, bola celá nesvoja z nášho rozhovoru. Všimla som si, ako sa pomaly prešmykla okolo nás a vytratila sa za dverami. Pustila som Edwarda a odstúpila.

„Tak fajn. Zruším dohodu. Moje tri pravidlá zaniknú. Takže mi už nebudeš musieť pomáhať v útekoch sem. Môžeš mi zabraňovať piť a brať drogy a môžeš sa starať do dohody medzi mnou a Esme.“

„A potom sa ťa budem môcť aj dotýkať,“ dokončil. Vytiahol si peňaženku zo zadného vrecka a vybral dve stovky. Pri pohľade na tú hŕbu peňazí sa mi až zastavoval dych. Avšak zároveň mi to dávalo malú nádej v tom, že dnes v noci s nikým z baru nespal. Alebo aspoň nie s platenou striptérkou.

Podával mi peniaze, no ja som sa po ne nenačiahla hneď. Miesto toho som sa pousmiala. „A zruší sa aj moja pretvárka. To znamená, že hneď ako prídeme späť domov, zbalím si svojich pár vecí a už ma nikdy ani ty a ani Esme neuvidíte.“

Edward sa zarazil. Akoby zabudol, že naša dohoda má dve strany. Niečo som musela splniť ja a niečo aj on. Nešlo vymazať jednu časť bez toho, aby sa automaticky nezrušila aj tá druhá. Tvár mu stvrdla.

„Naozaj si taká bezcitná a urobila by si to? Opustila by si svoju matku?“

Kyslo som sa zasmiala. „Dobrá otázka. Ale predtým, než na ňu odpoviem, poďme sa spýtať Esme či by opustila svoju malú dcérku. Nie, počkaj,“ zodvihla som ukazovák, „ona to už urobila.“

„Chcela ťa len chrániť. Pred sebou,“ protirečil mi.

„A ochránila. Bola to závislá mrcha, kvôli ktorej si môj otec vystrelil mozog z hlavy. A to milé dievčatko bolo v takom šoku, že na všetko zabudlo a skončilo u opatrovateľky. Spadla som z blata do kaluže. Kvôli nej som si musela privyrábať na školu v striptízovom klube, Edward,“ zvýšila som hlas. To všetko ešte stále prekliate bolelo. Hlavne po návrate Esme akoby sa staré rany znovu otvorili a už nikdy viac nechceli zaceliť.

Edward spustil ruku. „Dokedy zo seba mieniš robiť chuderu, Bella?“ Jeho nenávistný tón ma zarazil. „Esme je tá najlepšia žena, akú som kedy videl a úžasná matka. Možno jej neveríš, že ťa miluje, ale ja áno. Žil som s ňou posledných pár rokov a nedokážeš si ani len predstaviť jej zármutok, kým sme neprišli sem a znovu ťa nestretla. Iná dcéra by bola rada, no ty si si musela postaviť hlavu a hrať sa na neviniatko. Ale kto vzal peniaze za sex? Kto robí striptérku? A kto pije a holduje drogám? Myslíš si, že si lepšia než ona, ale popravde, Esme sa nevyrovnáš ani po členky.“

Ukončil som monológ a ja som sa chcela vážne prepadnúť pod čiernu zem. Už sme sa párkrát pohádali, no nikdy nepovedal niečo také strašné. Bolelo ma to, drásalo mi to srdce, ktoré bilo len pre neho. V očiach ma zaštípali horúce slzy, aj keď som si prisahala, že nebudem plakať. Načiahla som sa k jeho ruke a vzala mu tie dve stovky a vypadla z prezliekarne na chodbu. Tu som sa zničene oprela o stenu a pokúsila sa párkrát zotrieť slzy z tváre. Neúspešne.

Prečo musel niečo také povedať práve on? Ak by to povedal hocikto iní, dokonca aj moja najlepšia kamarátka Andrea, tie slová by ma nevzali tak, ako práve z jeho úst. Popritom bola všetko pravda. Vystihol ma dokonale. Naozaj som sa nevyrovnala Esme ani po členky. A to ešte nevedel o Patrickovi. Ak by sa to dozvedel, určite by sa jeho názor na mňa ešte viac zhoršil a rozosmial by sa. Preto sa to nikdy nesmel dozvedieť.

Pozviechala som sa na nohy a zasmrkala. Potom som vyšla pred šéfku a hodila jej na stôl dvesto dolárov.

„Odmietam spávať s cudzími mužmi. Som striptérka a nie štetka. No keďže to pravidla nedajú, budem za seba každú noc platiť akoby som spala sama zo sebou. Jeden chlap, dve stovky,“ vysvetlila som. Šéfka sa sprvu zasmiala, ale potom mi povedala, že mám guráž a prídem o dosť peňazí, ktoré som si mohla radšej zarobiť. Mykla som ramenami a rozlúčila sa s ňou. Edward na mňa čakal pred jej kanceláriou. Neodvážila som sa pozrieť mu do tváre. Len som ho nasledovala von z baru k autu, kde som sa schúlila na sedadlo.

„Pekné,“ vypískla som na izbu v hoteli. Vlastne to nebola izba, bol to apartmán. Povedala by som, že kráľovský, ale nikdy som žiadny nevidela, takže som to nevedela posúdiť. Videla som, ako ho recepčný Edwardovi nechcel dať na jednu noc, najskôr asi hovoril niečo v tom zmysle, že nie sú hodinovým hotelom, no potom si to rozmyslel, keď uvidel jeho peniaze. Keď som vošla do apartmánu, mala som pocit, že sa jeho veľkosťou a cenou snaží Edward niečo kompenzovať – niečo u mňa, ale už som si viac nechcela nič nahovárať.

Hodila som si tašku do kúta k pozlátenému stolíku uprostred a vyskočila na mäkkú posteľ. Prekrížila som si ruky za hlavou a iba pomocou nôh si vyzula topánky. Sledovala som záhyby karmínového baldachýnu nad sebou, ktorý bol prešívaný zlatými a bielymi niťami. Pripadala som si ako v rozprávke.

„Mala by si ísť do sprchy,“ vyzval ma Edward mierne.

„Nechce sa mi,“ odvetila som, aj keď opak bol pravou. Veľmi som zo seba chcela zmyť pot a zápach z baru. Ale po jeho výstižných slovách pri našej hádke, som mu už viac odmietla všetko tak veľmi uľahčovať.

„Tak pôjdeš ráno,“ povedal. Zavrtela som hlavou.

„Nie. Myslím, že sprchu tentoraz vynechám.“ Posadila som sa na posteli a oprela sa o ruky. Vážne som sa na neho pozrela. „Vieš, dnes tam bol jeden príťažlivý muž, ktorému som tancovala. Väčšinou nedovolím, aby sa ma prizerajúci dotýkal, ale teraz som neodolala. Nechcem sa jeho dotyku na svojej pokožke tak rýchlo zbaviť,“ vymýšľala som si.

Videla som ako Edward nebol ďaleko od toho, aby sa rozčúlil. Zatínal ruky do pästí, ktoré mu každou sekundou bledli, sánku mal pevne zaťatú a telo mal vypäté. Takto som ho videla len raz, keď ma chcel Dárius zabiť a on ma prišiel zachrániť. Uvedomila som si, že som mu za to nikdy nepoďakovala.

„Pokiaľ nepôjdeš dobrovoľne,“ precedil zrazu, „strčím ťa tam násilím. Máš tri sekundy, Bella.“

„Tak toto chcem vidieť. Nemôžeš sa ma dotknúť, takže žiadne násilie nebude,“ pripomenula som mu. Zavrčal. Po troch sekundách pristúpil k posteli. Nervózne a vzrušene som čakala, čo bude nasledovať. Chvíľu sa na mňa iba pozeral, potom vzal koniec plachty a prehodil ho cezo mňa. Skôr, než som sa stihla vyhrabať, ma vzal na ruky a niesol preč. Kričala som po ňom, vrieskala, ale nič nepomáhalo. Pustil ma až za závesom, kde na mňa pustil studenú sprchu. Znovu som zvýskla a uskočila. Konečne sa mi podarilo vyhrabať z plachty.

„Zbláznil si sa? Chceš, aby som zamrzla?“ kričala som na neho.

Rozhodil rukami. „Aspoň ťa to schladí, keď si taká nadržaná.“

Zabodla som do neho nevraživý pohľad, on ma nenechal dlho čakať a urobil to isté. Pretláčali sme sa pohľadmi ako dvaja nepriatelia pred súbojom a čakali, kto uhne prvý. Stáli by sme tam možno poriadne dlho, keby ma nestriaslo od zimy. Edward sa načiahol a spustil teplejšiu vodu. Vyzliekla som sa.

„Ďakujem, sluha. Môžeš odísť,“ zavelila som mu a zatiahla záves. Svojou urážkou som ho znovu naštvala, no tentoraz ma nechal na pokoji.

Po dlhej sprche som si v bielom hotelovom župane konečne chcela ľahnúť do postele. Ale bol tam on.

„Vypadni.“ Nahnevane som sa postavila vedľa neho a dala si ruky v bok.

„Čo je, princezná? Aj sluha si občas musí oddýchnuť,“ protestoval a otočil sa mi chrbtom. Schúlil sa do menšieho klbka, no jeho veľkosť aj tak zaberala väčšinu postele.

Zaťala som zuby. Na takéto doťahovačky som nemala čas. Bolo veľa hodín a ja som bola príliš unavená, príliš opitá a bolo mi priveľmi na nič, aby som s nim ďalej hrala túto malú bolestivú hru plnú urážok. Načiahla som sa a prešla cez neho na svoju stranu postele. Znehybnel. Otvoril oči a pozoroval. ma. Zahrabala som sa pod paplón a otočila sa mu chrbtom. Zaspala som behom pár minút. Nad ránom som sa však trochu zobudila, keď si Edward položil jednu ruku okolo môjho drieku a hlavu si zložil na mojich vlasoch. Nechala som to tak. 

Autor: VictoriaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Ako skrotiť ženu za 10 dní - 24. kapitola: